VIDEO: Liberáli zo Spolu a Denník N označili diplomovku Borisa Kollára za plagiát. Šéf parlamentu to odmieta
23.06.2020
Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) odmieta, že by jeho diplomová práca bola plagiátom. Poukázal na výsledky kontroly originality práce a tiež na poznámky o použitých zdrojoch, ktoré v práci spomína. Uviedol to na utorkovej tlačovej konferencii. Dôvod na svoje prípadné odstúpenie z funkcie pre kauzu záverečnej práce nevidí.
"Moja zhoda je 24,45 percenta. Interné smernice hovoria bežne, že do 30 percent je to bežná prax, že sa uznáva," poznamenal Kollár. Odmieta rovnako tvrdenia o tom, že v práci dostatočne nezdrojoval. Tvrdí, že použil všetky zdroje, ktoré mohol a cez test originality prešiel.
"Ak by som cez toto neprešiel, nepustili by ma ku štátnej skúške," podotkol. Kollár zdôraznil, že je potrebné si ctiť platný školský systém a stanovené pravidlá. Tie musia podľa neho platiť pre každého. "Tu máte protokol originality, ktorý je platný. To som si nevymyslel," uviedol. Rovnako deklaroval, že prácu písal sám.
Na otázky, prečo nezdrojoval svojho školiteľa pri statiach, ktoré od neho prevzal, odpovedal, že možno urobil niekde chybu. Neznamená to však podľa neho, že by prácu "odflákal". "Toto nie je odkopírované od iného študenta," reagoval na otázku, či to nie je rovnaký prípad ako rigorózna práca bývalého šéfa parlamentu Andreja Danka (SNS).
Kollár odpovedal aj na otázky o záverečných prácach ďalších členov hnutia Sme rodina. "Určite sú iné požiadavky na bakalársku, na rigoróznu a na diplomovú prácu. Každá univerzita si stanovuje vlastné podmienky, čo by to malo obsahovať, čo by to nemalo obsahovať. Myslím si, že to, čo som videl u pani Krištúfkovej, bolo v poriadku," hovorí Kollár.
Strane Spolu a jej bývalému predsedovi Miroslavovi Beblavému, ktorí o prácach informovali, odkázal, že treba rešpektovať školský systém a ak ho chcú meniť, odporučil im dostať sa do parlamentu, prípadne do vlády a obsadiť pozíciu ministra školstva.
Celú tlačovú besedu Boria Kollára si môžete pozrieť TU.
Podľa medializovaných informácií mal Kollár popri svojej záverečnej práci skopírovať niekoľko strán z publikácie svojho školiteľa, pod ktorého vedením diplomovku písal. Ten ju podľa Denníka N nedal Kollárovi prerobiť, ale umožnil mu v roku 2015 získať magisterský diplom na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Denník označil Kollárovu 58-stranovú prácu za plagiát.
„Predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina sa dopustil rovnakého prešľapu ako jeho predchodca Andrej Danko. Vysokoškolský titul dostal za plagiátorskú prácu, do ktorej vykradol cudzie texty. Najviac strán odkopíroval z publikácie svojho školiteľa, pod ktorého vedením diplomovku písal. Ten ju však nedal Kollárovi prerobiť, ale umožnil mu v roku 2015 získať magisterský diplom na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici. Ide o súkromnú školu s nedobrou povesťou, za ktorou stojí známy oligarcha Ivan Kmotrík – Kollárov dlhoročný kamarát. Vlani tam udelili bakalársky titul aj poslankyni Petre Krištúfkovej zo Sme rodina,“ píše vo svojom článku Denník N.
Predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš na tlačovej konferencii informoval, že Kollár mal svoj titul magistra získať po tom, ako do svojej diplomovej práce okopíroval celé strany. Najviac strán mal skopírovať od svojho školiteľa Jozefa Minďaša. Kollár získal titul na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici a témou jeho diplomovky bola „Zmena klímy a bioklimatický potenciál cestovného ruchu v oblasti Kysúc“.
Minďaš, ktorý je v súčasnosti rektorom Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici, v roku 2019 viedol aj bakalársku prácu poslankyne za hnutie Sme rodina Petry Krištúfkovej, ktorá mala taktiež svoju prácu kompletne odkopírovať. Upozornil na to ekonóm a bývalý predseda strany Spolu Miroslav Beblavý.
Krištúfková reagovala na Beblavého písomným stanoviskom, v ktorom tvrdí, že považuje za nekorektné, ak Beblavý porovnáva jej bakalársku prácu s rigoróznou prácou Andreja Danka. Podľa nej je potrebné si uvedomiť, aké nároky sú kladené na bakalárske, magisterské štúdium a na samotnú rigoróznu prácu.
„Sú to rôzne stupne vysokoškolského vzdelania, ktoré majú absolútne nezrovnateľné požiadavky, pretože pri bakalárskej práci, teda pri ukončení prvého stupňa vysokoškolského vzdelania sa očakáva preukázanie priemerných vedomostí, uplatniť svoje schopnosti pri ich zhromažďovaní a spracovaní základnej odbornej literatúry,“ uviedla Krištúfková.
