VIDEO: Masky revolúcie (francúzsky dokumentárny film o udalostiach na kyjevskom Majdane vo februári 2014 a krviprelievaní v Odese v máji 2014)

08.03.2022 20:50
Dokumentárny film režiséra Paula Moreira dáva priestor tým, čo revolúciu v roku 2014 na Ukrajine riadili, ako aj politickému vedeniu pôsobiacom v Kyjeve po prevrate, ale aj tým, čo stáli so zbraňami v rukách v prvých radoch revolúcie (zástupcovia Pravého sektora a práporu Azov).

Francúzsky platený televízny Canal+ premietol vo februári 2016 dokumentárny film Masky revolúcie režiséra Paula Moreira. Renomovaný investigatívny novinár v takmer hodinovej produkcii zoznamuje divákov s udalosťami na kyjevskom Majdane vo februári 2014 a krviprelievaním v Odese v máji v tom istom roku.

Vo filme dostali priestor nielen tí, čo riadili revolúciu, súčasné politické vedenie, ale aj tí, čo stáli so zbraňami v rukách v prvých radoch oranžovej revolúcie – nacionalisti z Pravého sektora a práporu Azov.

„Ukrajinskú revolúciu som sledoval ako všetci na televíznej obrazovke. V bielych i čiernych farbách. A tak som sa rozhodol cestovať na Ukrajinu, aby som prišiel na koreň veci v súvislosti s krvavým kúpeľom v Odese. V Európe sa o nej vôbec nehovorilo. Nik o nej nič nevedel vrátane mňa. Keď som tam pricestoval, bol som zhrozený – zavraždili 45 ľudí v strede Európy a nik o tom nevedel,“ vysvetľuje Moreira jeden z dôvodov nakrútenia svedectva, ktoré je pre Kyjev nepríjemným javom v európskom éteri.

Francúzsky divák, ako vyplynulo z ohlasov na sociálnych sieťach, bol šokovaný z pohľadu na telá civilistov, obetí odeskej tragédie, ako aj z vyjadrenia na ich adresu lídra odeského euromajdanu Marka Gordejenka: „Títo darebáci, ktorí sa pokúšali dostať nás späť do odporného ruského sveta, si zaslúžili takúto smrť. Neľutoval som ich ani sekundu. Žiaľ, väčšina z nich utiekla, a tak nezhoreli v Dome odborov,“ zneli slová „bojovníka za európske hodnoty“. Aj preto sa v komentári filmu hovorilo nie „o bojovníkoch za európsku voľbu Ukrajiny“, ale o nacionalistoch, nie o „ozbrojených“ zložkách, ale o ozbrojencoch.

V osobitnej časti filmu sa autor venuje americkým politikom, ktorí navštívili Ukrajinu na začiatku aj počas nepokojov. Konkrétne americkému viceprezidentovi Bidenovi, republikánskemu senátorovi McCainovi, ako aj predstaviteľke Ministerstva zahraničných vecí USA Viktorii Nullandovej. Nekomentuje, iba konštatuje fakty, ktoré len ťažko spochybniť. Napríklad slová politikov a podnikateľov na stretnutí v Jalte, počas ktorého bývalý šéf CIA napríklad vyzýva na dodávku protitankových striel Ukrajincom.

Charakteristické sú aj zábery z výcvikového tábora práporu Azov, radikálneho nacionalistického zoskupenia, ktorého príslušníkov do tajov boja muža proti mužovi a streľby zasväcujú inštruktori zo Západu. Počas „hry na americkú armádu“ stretol Moreira aj krajana, ktorý sa priznal, že jeho vzorom je čilský diktátor Pinochet. Šokuje aj otvorenosť ozbrojencov z Pravého sektora a ich zástupcov vo "vysokej“ politike. V tejto súvislosti si režisér Moreira kladie otázku, kto bol vlastne skutočnou silou revolúcie dôstojnosti? Pripomína romantickú verziu, podľa ktorej za všetkým je ľud. Autor dokumentu však tvrdí, že za „všetkým bol Pravý sektor, Sloboda a tí, ktorí sa následne stali príslušníkmi nacistickej formácie Azov“.

Napriek neskorej nočnej hodine mal film obrovskú sledovanosť, a tak Canal+ zaradil na 8. februára jeho reprízu. Podľa mnohých o sledovanosť dokumentu sa paradoxne postarala ukrajinská strana, ktorá ešte pred jeho vysielaním žiadala televíziu cez zastupiteľstvo v Paríži, aby dokument stiahla z programu ako „proruskú propagandu“.

„Boli sme rozčarovaní, že dokument dostal priestor. Ide o klamlivé podanie situácie na Ukrajine. Je to sladká hudba pre uši stúpencov teórie sprisahania a ruskej propagandy,“ konštatovali v žiadosti ukrajinskí diplomati. Rozčarovaná bola aj väčšina televíznych divákov. „Teraz už vieme, že naša krajina podporuje fašistických ozbrojencov riadených USA,“ napísal jeden z nich na sociálnej sieti. Druhý zase konštatoval: „Francúzsko sa po dvoch rokoch ocitlo tvárou v tvár Euromajdanu. Je však už veľmi neskoro“.

„Je neuveriteľné, že USA podporujú šéfa strany Sloboda. Je to rovnaké ako podpora CIA Pinochetovho režimu,“ reaguje na filmové svedectvo Yves Pozzo di Borgo, senátor jedného z parížskych obvodov.

Podľa Stanislava Byshka, analytika Medzinárodnej monitorovacej organizácie CIS-EMO, v Európe sa budú čoraz viac objavovať kritické svedectvá o ukrajinskej minulosti i súčasnosti. „Vzťah Európy k Ukrajine za posledné dva roky ochladol. Na začiatku Majdanu euroúradníci podporovali štátny prevrat, akoby to v Európe bol normálny jav. Ukrajinská demokracia sa však nezastavila. Začala sa vojna a protiruské sankcie. Oči Európanov sa začali otvárať,“ povedal pre rádio Sputnik.

Pozrite si celý dokument:

Zdroj: pravda.sk / dailymotion.com / YouTube

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Marcela Laiferová o vnútornom pokoji ako kľúču ku šťastiu, živote, ktorý nám dáva zmysel, odvahe snívať a o tom, prečo je dôležité nebáť sa naplniť vlastné túžby, o zodpovednosti seba samého za vlastný život, o rovnováhe medzi srdcom a mysľou, ale aj o tom, ako funguje energia myšlienok. Poukazuje tiež na prepojenie astrológie s medicínou a kvantovou fyzikou, ale aj na to, ako sa navzájom všetci ovplyvňujeme. Rok 2026 v znamení Merkúra bude o úspešnom riešení aktuálnych problémov aj o sústredení sa na podstatné veci

VIDEO: Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sa v Berlíne uskutočňujú medzi Ukrajinou a USA, podľa Juraja Blanára napredujú. Šéf slovenského rezortu diplomacie tvrdí, že ministri zahraničia členských štátov EÚ sú veľmi opatrní ohľadne plánu eurokomisie použiť zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny. Dodal, že Slovensko konfiškáciu ruského majetku nepodporí. Čínu označil za rýchlo rozvíjajúcu sa strategickú krajinu pre celý svet a upozornil, že onedlho bude ekonomicky najsilnejším štátom na svete

VIDEO: „Rok 2026 bude rokom, kedy sa v Európe odohrá to, čo sa v nej odohralo v roku 1848,“ predpovedá profesor Peter Staněk s tým, že tentokrát nepôjde o boj za národné oslobodenie, ale o niečo zásadne iné. Pripomína, že súčasný svet vedú „elity“, ktorých inteligencia je extrémne nízka, nerozumejú aktuálnej geopolitickej situácii a nechápu žiadne súvislosti. Poukazuje však aj na to, že spoločnosť je rozdelená a časť ľudí sa obáva zásadnej zmeny. Varuje tiež pred nástrahami umelej inteligencie a upozorňuje na čínsku „Bielu knihu“, v ktorej sa píše, že prežitie ľudskej rasy závisí na potrebe zachovať diverzitu jednotlivých národov, kultúr a civilizačných modelov