VIDEO: Režisér a šéf Fondu na podporu umenia Matúš Oľha o progresivistickej politickej agitácii na umeleckej vysokej škole aj v umeleckej oblasti, ovládnutí FPU progresívno-liberálnou mafiou, jej deštrukčnom a totalitnom pôsobení, útokoch zo strany militantnej platformy Otvorená kultúra, praktikách poslankyne PS Zory Jaurovej & spol., ale aj o protekčných dotáciách a zmenách, ktorými fond aktuálne prechádza
26.01.2026 11:00
Moderátor Pavel Kapusta na úvod rozhovoru pripomenul, že hosť bol dve funkčné obdobia rektorom Akadémie umení v Banskej Bystrici a opýtal sa, ako dnes funguje. Podľa Oľhu je dnes etablovanou vysokou umeleckou školou. Jej založenie malo podľa neho logiku, pretože bolo potrebné prelomiť monopol a vytvoriť zdravú konkurenciu bratislavskej VŠMU a VŠVU. Banskobystrická akadémia vznikla v roku 1997, v čase vlády Vladimíra Mečiara, čo jej bolo vyčítané. Zdôraznil však, že politika v čase jej vzniku i za jeho pôsobenia nemala vo výučbe miesto - na rozdiel od posledných rokov, keď školu intenzívne ovládli progresivistické sily. Ako dodal, prejavuje sa to už na samom začiatku, keď sa účastníkov prijímacích pohovorov členovia komisie pýtajú, koho volili. Oľha si myslí, že súčasnú spoločnosť vrátane kultúry treba nevyhnutne ozdraviť.
Rozhovor pokračoval témami spojenými s Fondom na podporu umenia. Ten je terčom útokov progresivistických liberálov z radov umelcov, politikov a novinárov od roku 2024, keď sa vymenili členovia rady FPU a začali sa zmeny v jeho fungovaní. Oľha priblížil, že fond vznikol za pôsobenia ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorému pri jeho kreovaní asistovala súčasná poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko Zora Jaurová. Fond bol nastavený tak, aby boli z neho prednostne a pravidelne dotované vybrané osoby a subjekty z progresivisticko-liberálnych kruhov. “Hŕstka ľudí dostávala desať až stotisícovú dotáciu, pila kávičku a žila si,” podotkol. V tejto súvislosti upriamil pozornosť najmä na združenie Anténa.
Nie všetko, čo títo ľudia a subjekty robia, je v záujme slovenskej kultúry, zdôraznil a dodal, že ich činnosť má mnohokrát politický podtext. Keďže rada fondu pod Oľhovým vedením sa na základe prijatia novely zákona o fonde rozhodla skončiť prax protežovania len istej časti umelcov a kultúrnych združení na úkor väčšiny, spustili sa nenávistné ataky tých, čo si za posledné roky zvykli na pravidelné príjmy z fondu, často s veľmi pochybnými výsledkami. Útočila a útočí najmä militantná platforma Otvorená kultúra. Oľhu a ďalších nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej označovali za katov slovenskej kultúry. “Začali hovoriť o deštrukcii kultúry, ktorú však predstavujú predovšetkým oni,” hovorí Oľha.
Doplnil, že táto skupina ľudí si vyhradila právo hovoriť za celú slovenskú kultúru, hoci reprezentuje len jej malú časť. Pritom dotácie, ktoré za tie roky dostali, podľa neho dosiahli miliónové cifry a veľakrát išlo o dotovanie činnosti tzv. nezriadenej kultúry, nie tvorbu, čo je v rozpore s poslaním fondu. Išlo napríklad o ideologické progresivistické centrá Cvernovka v Bratislave, Záhrada v Banskej Bystrici a Tabačka v Košiciach. Takisto sa podporovali pohostinské zariadenia, fungujúce na komerčnej báze, ktoré príležitostne organizovali kultúrne podujatia či dokonca politické akcie.
V ďalšej časti interview šéf Rady ŠPU hovoril o praktikách progresivistickej poslankyne Jaurovej a ľudí, s ktorými je spojená. V spojitosti s tým pripomenul, že podpora z fondu je nenárokovateľná, čo táto nátlaková skupina, organizujúca protesty proti vedeniu ministerstva a FPU, neberie do úvahy. Tá spolu s opozičnými politikmi vtrhli do priestorov rokovania fondu, narúšali jeho verejné rokovanie a v médiách šírili naratív o deštruovaní kultúry. Jaurová bola v minulosti osobne zaangažovaná v dotovaných projektoch a od fondu dostávala peniaze aj ako členka komisie fondu.
Prednostní poberatelia dotácií napríklad z oblasti tzv. nezávislých divadiel dostávali v rámci kapitoly “Iná činnosť” každoročne 600-tisíc eur. Okrem toho ešte žiadali príspevky na konkrétne projekty. Počas celej existencie fondu subjekty zoskupené v združení Anténa dostali dostali dokopy až 20 miliónov eur. “Zaplatili sme tak slušné živobytie desiatkam, možno stovkám ľudí, ktorí si zvykli, že fond je ‘ich’,” poznamenal Oľha. Zrejme si to skutočne mysleli, keďže transparenty na protestoch hlásali “FPU si nedáme!” Politický boj preniesla Otvorená kultúra dokonca aj na pôdu folklórneho festivalu Východná.
Fond, ktorý od roku 2024 disponuje približne 30 miliónmi eur, by však mal podľa Oľhových slov dotovať najmä projekty, ktoré majú svojím významom nadregionálny až celoslovenský význam. Tiež bude prispievať na opravy infraštruktúry v obciach, slúžiacej na kultúrne účely. Oľha ubezpečil, že fond chce na rozdiel od doterajšej praxe podporovať tvorbu v celom diapazóne - od klasickej až po moderné prejavy vrátane tvorby mládeže a začínajúcich mladých umelcov.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna
