VIDEO: Nemecká exkancelárka Angela Merkelová považuje vojenskú podporu Ukrajiny za správnu. Európa však podľa nej popri vojenskom odstrašovaní nedostatočne využíva diplomaciu

18.05.2026 20:00
Angela Merkelová viedla nemeckú spolkovú vládu v rokoch 2005 – 2021 a po odchode z funkcie čelila kritike, že bola voči Rusku príliš mierna a Nemecko urobila závislým od ruských energetických surovín. Bývalá nemecká kancelárka v rozhovore pre WDR Europaforum 2026 kritizovala nedostatočné využívanie európskeho diplomatického potenciálu pri riešení vojny na Ukrajine a vyzvala na intenzívnejšie kontakty s Moskvou.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok uviedla, že Európa by mala vyvinúť väčšie diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine. Udržiavanie kontaktov s Moskvou by podľa nej nemalo byť ponechané len na amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Myslím si, že vojenská podpora, ktorú sme dosiaľ poskytli (Ukrajine, pozn. TASR), je absolútne správna. Tiež si myslím, že je správne, že robíme oveľa viac, ako je len podpora Ukrajiny, aby sme vytvorili odstrašujúci účinok,“ povedala Merkelová pre verejnoprávnu televíziu WDR.

„Čo ľutujem, je, že podľa môjho názoru Európa dostatočne nevyužíva svoj diplomatický potenciál,“ uviedla. Diplomacia bola popri vojenskom odstrašovaní podľa nej dôležitá aj počas studenej vojny.

„Podceňovať Putina by bolo chybou, aj teraz. A nemať sebadôveru by bola rovnako veľká chyba,“ povedala.

Merkelová viedla nemeckú spolkovú vládu v rokoch 2005 – 2021 a po odchode z funkcie čelila kritike, že bola voči Rusku príliš mierna a Nemecko urobila závislým od ruských energetických surovín.

Na Európsku úniu v súčasnosti rastie tlak, aby vymenovala osobitného vyslanca pre mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva aj Kyjev signalizovali otvorenosť takémuto sprostredkovateľovi v čase, keď sa Trumpov rokovací tím sústreďuje na vojnu proti Iránu.

Medzi možnými kandidátmi sa spomína Merkelová pre jej skúsenosti s rokovaniami s prezidentmi Ruska a Ukrajiny. Bývalá kancelárka uviedla, že jej kancelária žiadosť v tomto smere nedostala. Sama je presvedčená, že vyjednávačmi môžu byť len ľudia, ktorí sú pri moci.

„S prezidentom Putinom sme mohli viesť (rozhovory) len preto, že sme mali politickú moc, pretože sme boli hlavy vlád,“ povedala v súvislosti s rokovaniami po ruskej anexii Krymu v roku 2014. „Potrebujete túto moc. A ja osobne by som nikdy nepomyslela na to, aby som požiadala sprostredkovateľa, aby za mňa išiel do Minska a hovoril s Putinom,“ doplnila.

Minské dohody, sprostredkované Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v rokoch 2014 a 2015, mali za cieľ zastaviť boje na východe Ukrajiny, trvalé prímerie však nepriniesli. Ich porušovanie trvalo celé roky až do ruskej invázie v roku 2022 na Ukrajinu.

Celý rozhovor Angely Merkelovej v rámci podujatia WDR Europaforum 2026 TU.

„Žiadna krajina na svete nedokáže vyriešiť všetky problémy, ktorým čelíme, sama. Podľa môjho názoru by dokonca aj krajina taká veľká a silná ako Spojené štáty mala mať záujem o to, aby mala vo svete zopár priateľov. To predsa nemôže uškodiť,“ uviedla Merkelová v najnovšom rozhovore pre nemecký magazín FOCUS.

„Považujem za pochopiteľné, že ľudia chcú v súčasnosti vojenskú povinnosť opäť zmeniť. V tom čase však celé komisie argumentovali v prospech jej pozastavenia. Tvrdili, že v rámci Európy už nečelíme problému, že by sme sa museli vojensky brániť. Nemecko nebolo v tomto myslení výnimkou – reality sa skrátka zmenili. Brannú povinnosť sme nezrušili úplne jej vyškrtnutím z ústavy – iba sme ju pozastavili. To znamená, že dnes ju možno opäť upraviť prostredníctvom jednoduchej väčšiny.“

„Donald Trump je človek, ktorý ide za svojimi cieľmi s obrovskou intenzitou. Ľudí jeho typu nesmiete nikdy podceňovať. Niekto, kto dosiahol takú pozíciu ako prezident Spojených štátov, má obrovskú moc. A práve preto ho musíte brať veľmi, veľmi vážne.“

Zdroj: wdr.dekoktejl.azet.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Igor Matovič usporiadal „plačovku“ pre rozhodnutie súdu o povinnosti ospravedlniť sa Ľubošovi Blahovi za výrok o „mydlení barana“. Prostredníctvom ústavnej sťažnosti chce anulovať verdikt a europoslanca označil za „hovnomet“. Zároveň obhajoval nútené celoplošné testovanie počas covidizmu. „Prípadová štúdia pre každého psychiatra,“ reagoval Blaha a dodal, že bývalý premiér bude čeliť súdu za všetky zločiny, ktoré počas svojho vládnutia spáchal