VIDEO: Orbán vyhlásil, že Brusel chce zvrhnúť jeho vládu a inštalovať v Maďarsku bábkovú vládu, pretože mu vadí nezávislá maďarská národná politika
23.10.2024 20:00
Nezávislá maďarská politika je neprijateľná pre Brusel, kde už oznámili, že sa chcú zbaviť maďarskej národnej vlády, vyhlásil v stredu predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v prejave pri príležitosti štátneho sviatku výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii z roku 1956. S odvolaním sa na server 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
"Už stokrát sme dokázali, že sa nebojíme, ak nás súčasné impérium vydiera. Vieme, že nás chcú prinútiť vstúpiť do vojny. Vieme, že na nás chcú poslať migrantov, vieme, že chcú naše deti dať do rúk gender aktivistom," povedal Orbán.
Podľa jeho slov Brusel už oznámil, že chce v Budapešti dosadiť bábkovú vládu, a že ich kandidátom je muž, ktorý je ideálnym na riadenie takejto vlády. Meno svojho najsilnejšieho kritika, europoslanca a predsedu strany TISZA Pétera Magyara však Orbán v tomto prejave nevyslovil.
"Revolúcia 1956 bola bojom Maďarska za slobodu proti svetovému impériu," podčiarkol premiér s poznámkou, že podobne sa postavili Maďari aj pri Belehrade v boji proti Osmanom, či proti Viedni v roku 1848, a aj v roku 1956 proti sovietskym vojskám.
Orbán 11. októbra pripomenul, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber dva dni predtým v Štrasburgu na plenárnom rokovaní Európskeho parlamentu jasne povedali, že chcú povaliť maďarskú vládu.
V rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió ďalej dodal, že Brusel už aj pomenoval členov tejto budúcej vlády blízkej Bruselu. "Európski socialisti by v nej chceli mať Kláru Dobrevovú z Demokratickej koalície (DK) a EPP Pétera Magyara zo strany TISZA," spresnil. Dobrevová aj Magyar podľa vtedajšieho vyjadrenia Orbána jasne deklarovali, že splnia to, čo Brusel od nich požaduje.
Revolúcia v Maďarsku vypukla 23. októbra 1956. K pokojnému protestu študentov, ktorí požadovali väčšie politické slobody, sa postupne pridala inteligencia, robotníci aj roľníci, ktorí žiadali slobodu po rokoch stalinistického útlaku. Demonštrácie prerástli do ozbrojeného odporu proti sovietskym vojakom, ktorí mali revolúciu potlačiť.
Po dvoch týždňoch sovietska armáda revolúciu nakoniec krvavo potlačila, pričom zahynulo takmer 3000 ľudí, 12.000 bolo zranených a okolo 200.000 utieklo na Západ.
Zdroj: cas.sk / InfoVojna
