VIDEO: Parlament najtesnejšou možnou väčšinou schválil rozpočet na rok 2027, opozícia kričala „hanba“
14.10.2026 12:00
Parlament schválil rozpočet 76 hlasmi, k vládnej väčšine sa nepridal Tomáš Taraba a Peter Slyško, ktorý nedávno odišiel z poslaneckého klubu Hlasu. Opozícia počas hlasovania vytiahla hlasovacie karty. Deficit má budúci rok dosiahnuť 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bude viac ako tohtoročných očakávaných 4,4 % HDP.
Štátny rozpočet počíta na rok 2027 s príjmami 27,911 miliardy eur a výdavkami 35,666 miliardy eur. Hospodárenie štátu by tak malo dosiahnuť hotovostný schodok 7,754 miliardy eur.
Celkové príjmy verejnej správy by mali byť v budúcom roku 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Počas toho ako predseda finančného výboru Ján Blcháč predniesol návrh na hlasovanie, do rokovacej sály začala prichádzať väčšina členov vládneho kabinetu spolu s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer). Do tretieho čítania parlament posunul rozpočet, tak ako predstavitelia vládnej koalície predpokladali, najtesnejšou možnou väčšinou - 76 hlasmi.
Následne v rozprave vystúpil podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer), ktorý rozpočet obhajoval. Po jeho vystúpení sa do rozpravy prihlásilo viac ako 40 poslancov. Po Gašparovičom vystúpení si však zobral slovo predseda Národnej Rady Richard Raši (Hlas) a rozpravu uzavrel. Sálou sa následne začali ožívať nespokojné výkriky opozičných poslancov, ktorí následne začali skandovať slovo “hanba”.
Viac vo videu:
Pred rozhodnutím o zákone roka lídri opozičných strán opäť kritizivali plán vlády, ako naloží s verejnými financiami na budúci rok. Predseda SaS ho nazval „rozpočtom vystrašenej vlády, ktorá sa bojí svojeho konca." „Tento rozpočet je protiústavný a zanamená rekordný dlh takmer sto miliárd na konci vládneho obdobia," chlásil pred hlasovaním líder PS MIchal Šimečka. Dodal, že rozpočet nemá podporu odborom, Združenia miesta a obcí či Únie miest Slovenska.
Pred hlasovaním o rozpočte poslanci schválili aj procedurálne návrhy predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas). Na program pribudol nový bod týkajúci sa návrhu nezaradeného poslanca zo skupinky „huliakovcov" Pavla Luptáka o športe, o ktorom majú rokovať v piatok. Zaradenie novely mohlo byť ústupkom Huliakovcom, ktorí avizovali výhrady k podpore návrhu o podmienkach volebného práva, o ktorých budú rokovať dnes po obednajšej prestávke. Za pokračovanie v debate o volebnom zákone nezahlasovali nezaradení poslanci Taraba, Peter Slyško ani Ján Ferenčák.
Nejasnosti pretrvávajú aj okolo obsadenia uvoľneného postu na ministerstve životného prostredia. Podľa informácií Pravdy mala byť nominácia nového ministra Filipa Kuffu doručená do Prezidentského paláca ešte dnes ráno pred hlasovaním o 11. hodine o zákone roka. Správa, že by sa tak skutočne stalo však z Prezidentského paláca neprišla.
Otázniky viseli aj nad tým, ako sa pri hlasovaní zachovajú nezaradení poslanci Taraba a poslanec Peter Slyško. Exminister po sporoch o svojom pôsobení vo vláde avizoval vlastný politický projekt. Slyško po vystúpení z poslaneckého klubu Hlasu aj samotnej strany už deklaroval, že plánuje byť jeho súčasťou. Koalícia tak pri schvalovaní spoliehala na najtesnejšiu možnú väčšinu - 76 hlasov.
Krátko pred jedenástou minister športu Rudolf Huliak (nom. Smer) novinárom znovu zopakoval, že štátny rozpočetr má jeho podporu i podporu jeho troch nezaradených poslancov. To či nominácia predsedu vlády na nového envirošéfa už pristála na stole prezidentovi Petrovi Pellegrinimu odmietol komentovať. „Urobte si záver sami," regoval na otázky novinárov.
Rozpočet na rok 2027 vyvoláva otázky nielen pre napätú situáciu v koalícii, ale aj pre jeho obsah. Opozícia vláde vyčíta, že napriek trom konsolidačným kolám neprichádza s opatreniami, ktoré by podporili ekonomický rast. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka už pri predstavovaní návrhu hovoril o „nezodpovednom kampaňovom rozpočte“ a upozorňoval, že vláda namiesto systémových opatrení bude jednotlivými rozhodnutiami ministrov peniaze rozdeľovať bez jasnej stratégie.
Kriticky sa k návrhu postavila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa jej hodnotenia rozpočet nezabezpečuje stabilizáciu verejného dlhu a jeho návrh nie je v súlade s požiadavkami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda počíta na budúci rok s deficitom 4,94 percenta HDP, čo predstavuje približne 7,4 miliardy eur. Hrubý verejný dlh by podľa návrhu mohol do roku 2029 stúpnuť na takmer 72 percent HDP.
Ďalšou výhradou bol samotný proces prípravy rozpočtu. Parlament začal o návrhu na rok 2027 rokovať po prvýkrát bez odborného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Jeho predseda Ľubomír Andrassy v parlamente upozornil, že úrad mal na vypracovanie stanoviska len 48 hodín, čo podľa neho nestačilo na dôkladné posúdenie takého rozsiahleho dokumentu.
„Spôsob, akým vláda a vládne strany pristúpili k tvorbe a prerokovaniu návrhu rozpočtu, je neakceptovateľný a v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu,“ vyhlásil. Kontrolóri tak podľa neho nemohli včas posúdiť napríklad riziká ďalšieho zadlžovania, realistickosť ekonomických prognóz či udržateľnosť plošných výdavkov na energopomoc a trináste dôchodky
Ešte pred hlasovaním o štátnom rozpočte koalícia zmenila pravidlá pre prípad, že parlament návrh neschváli. Poslanci minulý týždeň prijali pozmeňovací návrh Daniela Karasa zo Smeru, ktorý uvoľnil podmienky rozpočtového provizória. Stalo sa tak napriek tomu, že na rokovaní parlamentného finančného výboru jeho predseda Ján Blcháč z Hlasu na otázku opozície, či koalícia pripravuje pozmeňovací návrh, odpovedal: „My nemáme žiadny pozmeňovák.“
Rozpočtové provizórium je režim, v ktorom štát hospodári, ak na príslušný rok nemá schválený rozpočet. Pôvodné pravidlá obmedzovali mesačné výdavky na jednu dvanástinu výdavkov predchádzajúceho roka. Po schválenej zmene sa tento limit ruší, čo ministerstvu financií umožňuje pružnejšie rozložiť výdavky počas roka. Minister Ladislav Kamenický zmenu obhajoval potrebou zabezpečiť plynulé fungovanie štátu. Opozícia však varovala, že minister tak získa väčší priestor rozhodovať o tempe čerpania peňazí.
Zmena pravidiel prichádza v čase, keď sa vedie spor aj o to, či vláda dodržiava ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Slovensko sa nachádza v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, ktorá za bežných okolností vyžaduje predloženie vyrovnaného rozpočtu. Vláda sa odvoláva na zákonnú výnimku, opozícia však jej výklad spochybňuje. Štyridsaťpäť opozičných poslancov sa preto obrátilo na Ústavný súd, aby posúdil, či kabinet musí napriek výnimke predložiť vyrovnaný rozpočet.
Do debaty vstupuje aj otázka predčasných volieb, o ktorých sa hovorilo počas nedávnych sporov vo vládnej koalícii. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti obsahuje aj osobitné pravidlá súvisiace s predčasnými voľbami, ktoré môžu mať vplyv na uplatňovanie povinnosti vyrovnaného rozpočtu. Ak by sa politická kríza prehĺbila a parlament rozpočet neschválil, štát by zároveň mohol vstúpiť do rozpočtového provizória.
Pôvodné pravidlá obmedzovali výdavky každý mesiac na jednu dvanástinu výdavkov predchádzajúceho roka. Po schválenej zmene sa toto mesačné obmedzenie ruší. Ministerstvo financií tak získava väčšiu flexibilitu pri rozložení výdavkov v priebehu roka, pričom minister Ladislav Kamenický argumentoval potrebou zabezpečiť plynulé fungovanie štátu.
Opozícia však upozorňuje, že zmena dáva ministrovi financií výrazne väčší priestor rozhodovať o tom, kedy sa verejné peniaze minú. Poslanec PS Štefan Kišš varoval, že za deväť mesiacov by tak mohol minúť prostriedky určené na celý rok. Koaličná zmena pravidiel preto podľa opozície vyvoláva otázky, či sa vláda nepripravuje aj na možnosť, že pre rozpočet nezíska potrebnú podporu. Kamenický takýto krok obhajoval potrebou pripraviť štát na rôzne situácie a zároveň tvrdil, že rozpočtové provizórium aktuálne nehrozí.
Zdroj: pravda.sk / YouTube / InfoVojna
