VIDEO: Prvý trestnoprávny precedens trestania slobody prejavu uzrel svetlo aj na Slovensku.
02.02.2017
Senát v zložení A. Palaj, S. Snedecký, J. Ryant svojím rozhodnutím potvrdili precedens novodobých perzekúcii v oblasti šírenia slobodných názorov jednotlivca.
Novodobá perzekúcia slobody prejavu sa začala trestať v súčasnom (ne)právnom systéme trestným zákonom ako extrémistické trestné činy založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, trestného činu výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, trestného činu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, trestného činu popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 a kto uplatňuje apartheid alebo rasovú, etnickú, národnostnú alebo náboženskú segregáciu, alebo inú rozsiahlu alebo systematickú diskrimináciu skupiny osôb § 424 a).
Prvý trestnoprávny precedens trestania slobody prejavu uzrel svetlo aj na Slovensku.
Sloboda prejavu je extrémizmus!
R. Steigauf bol odsúdený konečným a právoplatným verdiktom súdu v Banskej Bystrici na dva roky s päťročným odkladom výkonu trestu, za kritizovanie nesystémových riešení slovenských politikov, kde odsúdený navrhoval na svojom osobnom profile zmenu zákonov v oblasti hospodársko-sociálnej problematiky a volebného práva. Na svojom osobnom profile povedal svoj osobný názor na konkrétne spoločenské problémy, ktoré pomenoval podľa vlastného názoru priamo a bezprostredne tak, ako to on sám cíti. Jeho bezprostrednou myšlienkou bolo navrhnúť zmenu zákonov na dlhodobo neriešenie problémov na Slovensku. Názor človeka v demokratickej spoločnosti sa doposiaľ bral ako sloboda prejavu, čo garantuje aj ústavné právo na slobodu prejavu v čl. 26 Ústavy SR.
Trestné súdy na slobodu prejavu majú iný názor, a to Okresný súd v Revúcej vo svojom rozsudku uviedol, že „Slobodu prejavu“ je možné obmedziť trestným zákonom a tak podľa trestného zákona ho odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody na 40 mesiacov. Odvolací súd v Banskej Bystrici rozsudok prvostupňového súdu z Revúcej síce zrušil, kde taktiež v ústnom odôvodnení potvrdil, že na dôkaz odborného vyjadrenia zo SNSĽP sa nemôže prihliadnuť a nemôže byť dôkazom v tomto konaní, lebo nemá nato ani zákonnú kompetenciu ani odborníkov pre trestné konanie a už vôbec nie na extrémistické trestné činy uvedené v trestnom zákone. Napriek tomu obvineného nezbavil viny, ale uložil mu trest odňatia slobody na dva roky s odkladom na päť rokov.
„Podľa § 49 TZ ods. 1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je nutné kumulatívne naplniť: podmienku, podľa ktorej trest odňatia slobody nemôže prevyšovať dva roky a jednu z podmienok uvedených v pís. a/ alebo b/)“
Päťročná podmienka je jasným signálom umlčania občana za vlastný názor na nesystémové kroky našich vlád, politikov od vzniku Slovenskej republiky. Keď odsúdený R Steigauf nebude mlčať, päťročný podmienečný odklad trestu sa premení na dvojročný trest odňatia slobody na tvrdo do basy!
Roman Ruhig
