VIDEO: Putin o dôvodoch vypuknutia 2. svetovej vojny a pripravenosti Sovietskeho zväzu pomôcť Československu

04.01.2020 20:40

Ruský prezident Vladimír Putin predniesol hodinovú prednášku o dôvodoch vypuknutia 2. svetovej vojny s citáciami archívnych dokumentov na summitu SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov) v Petrohrade svojím kolegom – prezidentom bývalých sovietskych republík. Tak ako sľúbil na veľkej tlačovej konferencii deň predtým, odpovedajúc na otázku novinárky z Ruskej gazety, týkajúcu sa uznesenia Európskeho parlamentu, v ktorom prirovnali sovietsky režim k nacizmu a fašizmu. Potom Vladimír Putin pozval účastníkov stretnutia na návštevu výstavy jedinečných archívnych materiálov, aby si ich prehliadli vlastnými očami.

“Sme nasledovníkmi Sovietského zväzu “, pripomenul ruský líder a prečítal riadky z uznesenia Európskeho parlamentu o tom, že Pakt Molotov – Ribbentrop rozdelil Európu medzi dva totalitné režimy a vydláždil cestu k vypuknutiu 2. svetovej vojny. A teraz požadujú, aby Rusko zastavilo svoje úsilie “ šíriť skreslovanie historických faktov “. Ako keby údajne pobaltské štáty a Poľsko, napr. , boli podnecovateľmi 2. svetovej vojny. V Moskve sa ale nič také netvrdilo.

„ Chcel som na to prísť, a tak som dal vyzdvihnúť archívne dokumenty “, pokračoval Vladimír Putin a prehlásil, že Pakt Molotov – Ribbentrop bol posledný v rade dokumentov, podpísaných európskymi krajinami, ktoré mali záujem na udržaní mieru. Prezident pomenoval tieto dokumenty aj s dátami a krajinami, ktoré ich podpísali s Hitlerom v Nemecku : Poľsko, Veľká Británia, Francúzsko, Litva, Lotyšsko.

„ZSSR podpísal pakt až vtedy, keď bolo vyčerpané všetko úsilie o vytvorenie zjednoteného bezpečnostného systému a koalície proti Hitlerovi v Európe “, zdôraznil prezident a vrátil sa v prednáške do doby Versailleského mieru, ktorý predstavoval veľké poníženie pre Nemecko a tiež jeho olúpenie. Veď malo zaplatiť štátom Dohody astronomickú čiastku rovnajúcu sa 100 000 ton zlata, viac ako jeho HDP, asi 4.7 bilióna dolárov. A „ duch Versailles “ vytvoril živnú pôdu pre revanšizmus, ktorému dal Západ carte blanche.

Putin podrobne opísal, ako bol ZSSR pripravený pomôcť Československu, ktoré „sa Nemecko pripravovalo okradnúť “, ale podľa zmluvy by to bolo možné spraviť iba vtedy, ak sa k pomoci pripojí Francúzsko. To si ale po komunikácii s Poľskom uvedomilo, že Poľsko podporu neposkytne, naopak, bolo rozhodnuté strieľať na sovietske lietadla v svojom vzdušnom priestore.

„Poľsko prebralo rolu podnecovateľa “, konštatoval prezident Putin. „Skutočnosť, že Nemecko a Poľsko postupovali spoločne bola zrozumiteľná Veľkej Británii i Francúzku“, poznamenal. V roku 1938 mohol byť Hitler ešte zastavený kolektívnym úsilím západoeurópskych štátov a západní lídri to priznávali.

Prezident Putin zakončil prednášku tým, že ako v minulosti, tak aj teraz je svet strašený Ruskom, že môže uzavrieť dohodu s kýmkoľvek, rovnako ako vtedy s nacistami. A v základe všetkého leží iba patologická rusofóbia , je presvedčený prezident Putin. „Agresívny nacionalizmus vždy oslepuje ... Nakoniec však dostihne ich samotných “, povedal a zdôraznil, že vojne sa dalo vyhnúť. Briti a Francúzi sa však rozhodli predhodiť demokratické Československo nacistom, aby nasmerovali ich postup na východ. „V Európe to zámerne zamlčujú “, zdôraznil prezident. „Bolo to ale fašistické Nemecko, ktoré napadlo Poľsko a ZSSR“, pripomenul.

„Poľská vláda viedla rokovania s Hitlerom sledujúc svoje sebecké a neprimerané ambície, na základe ktorých vo výsledku obetovala svoj vlastný ľud vojnovému stroju Nemecka a prispela tak k vypuknutiu 2. svetovej vojny “, uzavrel Putin.

Prezident Vladimír Putin na každoročnej veľkej tlačovej konferencii odpovedal na otázku novinárky z RG (Russkaja gazeta) a komentoval uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré prirovnalo sovietsky režim k nacizmu a fašizmu. Potom hlava štátu sľúbila napísať článok na túto tému a zverejniť historické dokumenty.

Prezident Putin to spravil hneď druhý deň – 20.12.2019 na stretnutí so svojimi kolegami, prezidentmi SNŠ v Petrohrade. Citoval výňatky zo 17 historických dokumentov, ktoré jasne ukazujú, kto, kedy a ako tlačil nemecký nacizmus do 2. svetovej vojny. Tento prejav zverejnila Russkaja gazeta dňa 20.12.2019.

Text: Kira Latukhina (St. Petersburg)

Pozrite si video s českými titulkami:

Tu je doslovný prepis prednášky V.V. Putina v Petrohrade:

Vážení kolegovia, chcem vás znovu všetkých privítať, teraz už v úplnej zostave hláv krajín SNS.

Spoločne sme prijímali uznesenia k akciám k výročiu konca Veľkej vlasteneckej vojny medzi Sovietskym zväzom a nacistickým Nemeckom, venovaných víťazstvu Sovietskeho zväzu v tejto vojne. V tomto ohľade si samozrejme všímam to, čo sa v niektorých Európskych krajinách deje v spojitosti s rusofóbiou, s antisemitizmom atď. To všetko niečo veľmi pripomína.

Pre všetkých  nás, a to chcem zdôrazniť a viem, že s tým všetci súhlasíte, je to mimoriadne dátum, pretože naši predkovia, naši otcovia, naši dedovia položili na oltár našej vlasti, našej vtedy spoločnej vlasti, veľa. Mnohí z nich položili svoje životy. V skutočnosti každá rodina v bývalom Sovietskom zväze nejako trpela tým, čo sa stalo celému svetu a našej krajine.

Opakovane sme o tom hovorili pri neformálnom stretnutí a formálne sme sa rozhodli spoločne pracovať v predvečer 75. výročia. V tejto súvislosti by som s vami chcel zdieľať niektoré svoje úvahy.

Zmluva medzi SSSR a Nemeckom bola posledná z tých, ktoré podpísali iné európske krajiny

Bol som docela prekvapený, dokonca aj trochu dotknutý, jedným z posledných uznesení Európskeho parlamentu zo dňa 19.9.2019 „ o význame zachovania historickej pamäti pre budúcnosť Európy “, ako je napísané.

Tiež sme sa spolu s vami vždy snažili zaistiť túto kvalitu histórie, jej pravdivosť, otvorenosť a objektivitu. Chcem opäť zdôrazniť, že to platí pre nás všetkých, pretože sme do istej miery dedičmi bývalého Sovietskeho zväzu. Keď sa hovorí o Sovietskom zväze, hovorí sa o nás.

Čo je napísané ? Podľa tohto ich dokumentu tzv. Pakt Molotov – Ribbentrop – pripomínam, že to boli ministri zahraničia Sovietskeho zväzu a fašistického Nemecka – ako píšu ďalej, „ rozdelil Európu a územia nezávislých štátov medzi dva totalitné režimy, ktoré vydláždili cestu pre začiatok 2. svetovej vojny “. Pakt Molotov – Ribbentrop vydláždil cestu druhej ..., možno možno.

Európski poslanci navyše požadujú, aby Rusko zastavilo svoje úsilie zamerané na skreslenie historických faktov a na propagandu tvrdení, že Poľsko, pobaltské štáty a Západ boli skutočnými podnecovateľmi vojny. Podľa môjho názoru sme nikdy nič také netvrdili, že niekto z týchto krajín bol podnecovateľom.

Čo je vlastne pravda ? Chcel som sa s tým vysporiadať, a tak som požiadal svojich kolegov, aby vyzdvihli nejaké archívne dokumenty. A keď som ich začal čítať, viete, nadobudol som presvedčenie, že by to bolo zaujímavé čítanie pre nás všetkých, pretože, opakujem znovu, že sme všetci bývalý Sovietsky zväz.

Vystáva prvá otázka – zakaždým, keď hovoríme o Pakte Molotov – Ribbentrop, opakujeme to, čo hovoria naši európski kolegovia – otázka ale znie : a bol to jediný dokument podpísaný jednou z európskych krajín, vtedy Sovietskym zväzom, s fašistickým Nemeckom ? Ukazuje sa, že tomu tak vôbec nie je. Jednoducho, z vašim dovolením, tie krajiny vymenujem.

Takže. Prehlásenie o nevyužití sily medzi Nemeckom a Poľskom. V skutočnosti ide o tzv. Pilsudského – Hitlerov pakt podpísaný v roku 1934. Išlo v podstate o dohodu o neútočení.

Ďalej Anglo-nemecká námorná dohoda z roku 1935. Veľká Británia poskytla Hitlerovi príležitosť mať svoje vlastné vojnové námorníctvo, ktoré mu bolo v podstate zakázané, alebo bolo minimalizované na základe výsledkov 1. svetovej vojny.

Ďalej. Spoločná anglo-nemecká deklarácia Chamberlaina a Hitlera, podpísaná 30.9.1938 a dohodnutá z iniciatívy Chamberlaina. Uvádza sa v nej, že podpísaná Mníchovská dohoda ako aj Anglo-nemecká námorná dohoda symbolizujú ... atď, atď. Pokračovalo vytváranie právneho rámca medzi týmito dvoma štátmi.

A to nie je všetko. Francúzsko – nemecká deklarácia, podpísaná 6.12.1938 v Paríži ministrami zahraničných vecí Francúzska a Nemecka Bonnom a Ribbentropom.

A konečne, dohoda medzi Litvou a Nemeckou ríšou, podpísaná 22.3.1939 v Berlíne litovským ministrom zahraničných vecí a tým istým Ribbentropom, že Klaipedský kraj sa znovu zjednotí s nemeckou ríšou. 


„Varšava 31.5.1938 : „ Rus je pre Poliakov barbar, aziat, ničivý a skorumpovaný prvok, s ktorým je akýkoľvek kontakt nebezpečný a akýkoľvek kompromis je fatálny “


A dohoda o neútočení medzi Nemeckou ríšou a Lotyšskom zo dňa 7.6.1939.

Dohoda medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom tak bola posledná medzi tými, ktoré boli podpísané inými európskymi krajinami zdanlivo zainteresovanými na udržaní mieru v Európe. Súčasne chcem poukázať na fakt, že Sovietsky zväz súhlasil s podpísaním tohto dokumentu až potom, čo boli vyčerpané všetky možnosti a boli odmietnuté všetky návrhy Sovietskeho zväzu na vytvorenie zjednoteného bezpečnostného systému a antifašistickej koalície v Európe.

Z VERSAILLES DO MNÍCHOVA : AKO SPOJENCI ODOVZDÁVALI ČESKOSLOVENSKO

V tejto súvislosti vás žiadam o niekoľko minút, aby sme sa vrátili k samotnému zdroju, na začiatok, ktorý sa podľa môjho názoru javí ako nesmierne dôležitý, a navrhujem vyjsť, ako sa hovorí, „ zo stredu ihriska “, a najmä z výsledkov 1. svetovej vojny, z toho, za akých podmienok bol v roku 1919 uzavretý tzv. Versaillský mier, Versaillská mierová zmluva.

Versaillský mier sa pre Nemecko stal symbolom hlbokej nespravodlivosti a národného poníženia. V skutočnosti išlo o olúpenie Nemecka. Pre zaujímavosť uvediem niekoľko čísiel. Sú to veľmi zaujímavé čísla.

Nemecko malo platiť krajinám Dohody – Rusko bolo medzi víťazmi, ale nepodieľalo sa na podpise tejto Versaillskej zmluvy – teda Nemecko malo platiť na tú dobu astronomickú čiastku – 269 miliárd zlatých mariek, čo je približne rovné 100 000 ton zlata.

Pre predstavu uvediem, že v októbri roku 2019, teda v súčasnosti sú zásoby zlata nasledujúce : 
v USA – 8130 ton, v Nemecku – 3370 ton, v Rusku – 2250 ton. A Nemecko malo zaplatiť 100 000 ton. Pri súčasnej cene zlata 1644 dolárov za trojskú uncu robili reparácie približne 4.7 bilióna dolárov.

Nemecký HDP je pritom v bežných cenách za rok 2018, ak sú správne údaje, ktoré som získal, iba 4 bilióny dolárov. Stačí povedať, že posledné platby vo výške 70 miliónov eur boli uskutočnené relatívne nedávno, 3.10.2010 Nemecko ešte platilo za 1. svetovú vojnu, a to práve na deň 20. výročia zjednotenia Spolkovej republiky.

Myslím, a mnohí s tým súhlasia, vrátane vedcov – historikov , že to bol tzv. Versaillský duch, ktorý vytvoril živnú pôdu pre radikálne a revanšistické nálady. Nacisti aktívne využívali tému Versailles v svojej propagande, sľubujúc zachrániť Nemecko pred národnou hanbou a Západ sám dal nacistom carte blanche na pomstu.

Pre informáciu môžem povedať, že pôvodca francúzskeho víťazstva v 1. svetovej vojne, maršal Ferdinand Foch, francúzsky veliteľ, takto charakterizoval výsledky Versaillskej zmluvy a vyslovil v svojej dobe pozoruhodné proroctvo, keď povedal, citujem : „ nejedná sa o mier, ale o prímerie na 20 rokov “. Prakticky sa nepomýlil ani v čase.

Americký prezident Woodrow Wilson varoval : „ našou najväčšou chybou je dať Nemecku dôvod, aby sa nám jedného krásneho dňa pomstilo “. A Winston Churchill známy celému svetu, napísal : „ ekonomické články zmluvy boli brutálne a hlúpe do takej miery, že sa stali úplne nezmyselnými. “

Versaillské mierové usporiadanie vyvolalo početné konflikty a rozpory. K nim patrí v podstate svojvoľné vytýčenie hraníc nových štátov v Európe víťazmi 1. svetovej vojny. To znamená, že hranice boli prerozdelené. Tak sa vytvorili podmienky pre vznik tzv. Sudetskej krízy. Sudety bola tá časť Československa, v ktorej súdržne žila nemecká populácia. Tu je správa o sudetskej kríze a o následnej tzv. Mníchovskej konferencii.

Hitler na začiatku navrhol poslať židov z európskych krajín do Afriky. A nie len poslať, ale nechať ich prakticky vyhynúť ... Čo odpovedal poľský zástupca a čo napísal svojmu ministrovi zahraničia. „ Ja (poľsky veľvyslanec v Nemecku) som odpovedal (píše to svojmu ministrovi zahraničia), že ak k tomu dôjde, ak sa to odsúhlasí, postavíme mu (Hitlerovi) krásny pamätník vo Varšave.

V roku 1938 žilo v Československu 14 miliónov ľudí, z toho 3.5 milióna boli etnickí Nemci. 13.10.1938 tam vypukla rebélia a okamžite sa objavili návrhy zo strany Veľkej Británie, ktorá za účelom spásy sveta navrhla vyvolať rokovania s Hitlerom a udobriť si ho. Tu vás nebudem nudiť rôznymi korešpondenciami a vyjednávaniami, ale situácia dospela k známemu podpísaniu Mníchovskej dohody.

Opakujem, vyzdvihli sme z archívu niekoľko dokumentov. Chcem vás zoznámiť s niektorými z nich.

Máme tu dokument – šifru splnomocneného zástupcu SSSR vo Francúzsku k rukám Ľudového komisára SSSR pre zahraničné veci Litvinova z 25.5.1938, o dôvernom rozhovore s francúzskym predsedom vlády Daladierom. Prečítam tento zaujímavý dokument. „ Francúzsky premier Edouard Daladier sa venoval posledné dni objasňovaniu postavenia Poľska. “ (Bolo to v súvislosti s Mníchovskou dohodou, v dôsledku ktorej mali Sudety, ktoré boli súčasťou územia Československa pripadnúť Nemecku.) Sondovanie v Poľsku prinieslo ten najnegatívnejší výsledok, povedal predseda vlády Francúzska. „ Nie len že sa nedá spoľahnúť na poľskú podporu, ale nie je isté, či Poľsko neudrie odzadu.“

Napriek poľskému ubezpečovaniu Daladier neverí v lojalitu Poliakov dokonca ani v prípade priameho napadnutia Francúzska Nemeckom. Vyžaduje od Poliakov jasnú a jednoznačnú odpoveď na akej strane budú stáť v dobe mieru a vojny. V tomto ohľade položil rad priamych otázok poľskému veľvyslancovi Lukaszewiczovi vo Francúzsku.

Spýtal sa ho, či Poliaci dovolia prejsť cez svoje územie sovietskym jednotkám a Lukaszewicz odpovedal záporne. Daladier sa potom spýtal, či nechajú preletieť sovietske lietadla a Lukaszewicz odpovedal nie, Poliaci proti nim otvoria paľbu. Keď Lukaszewicz odpovedal záporne aj na otázku, či by Poľsko prišlo na pomoc Francúzsku v prípade napadnutia Československa Nemeckom a Nemecko by kvôli zmluve o vzájomnej pomoci Francúzska s Československom vyhlásilo vojnu Francúzsku, vyhlásil Daladier, že nevidí zmysel v francúzsko – poľskej aliancii a v obetiach, ktoré by Francúzsko prinášalo v mene tejto aliancie.

O čom je tu reč ? O skutočnosti, že Sovietsky zväz bol pripravený pomôcť Československu, ktoré sa nacistické Nemecko pripravovalo olúpiť. Dohoda medzi Sovietskym zväzom a Československom ale obsahovala podmienku, že Sovietsky zväz tak spraví iba vtedy, ak Francúzsko splní svoje záväzky k Československu. Francúzsko ale podmienilo svoju pomoc Československu podporou Poľska. A Poľsko odmietlo.

Poľsko: bez Hitlerovej podpory sú pokusy obsadiť časť Československa odsúdené na neúspech

Nasledujúci dokument. Tento dokument číslo 5 leží tu predo mnou, práve som o ňom hovoril. Poďme na šiesty dokument.

Čo podnikla poľská vláda, keď si Nemecko začalo uplatňovať nárok na časť československého územia? Súčasne s Nemeckom vzniesla požiadavku na podiel na „ koristi “ pri rozdelení československého územia a požadovala, aby na ňu bola prevedená určitá časť Československa. Navyše bola pripravená použiť silu. Sformovali špecializované vojenské zoskupenie s názvom „Sliezsko“, ktoré zahŕňalo tri pešie divízie, jazdnú brigádu a ďalšie časti.

Existuje aj konkrétny archívny dokument : zo správy veliteľa samostatnej operačnej skupiny „Sliezsko“ pána Bortnovského o príprave útočnej operácie, obsadení Tešínska a výcviku vojsk. Poľské úrady cvičili a posielali na československé územie militantov k vykonávaniu sabotážnych a teroristických útokov, aktívne sa pripravovali na rozdelenie a okupáciu Československa.

Ďalším dokumentom je záznam rozhovoru medzi veľvyslancom Nemecka v Poľsku pánom Moltkem a poľským ministrom zahraničných vecí Beckom. V tomto dokumente poľský minister zahraničia, pán Beck, vyjadril svoju nádej, citujem : „ v oblastiach, na ktoré si Poľsko robí nárok “, priamo o tom hovorí, „ nedôjde k rozporu s nemeckými záujmami “. Inými slovami, prebiehalo rozdeľovanie si československého územia.

Ako náhle bola uzavretá Mníchovská dohoda 30.9.1938, Varšava v podstate skopírovala nacistické metódy a poslala do Prahy ultimátum s bezpodmienečnou požiadavkou previesť na ňu časť územia Československa – Tešínsko. Francúzsko a Veľká Británia Československo nepodržali a to bolo potom prinútené podrobiť sa tomuto násiliu.

Poľsko súčasne s Nemeckom, ktoré anektovalo Sudety, začalo 1.10.1938 priame obsadzovanie československého územia, čím došlo k porušeniu dohody, ktorú Poľsko predtým s Československom uzavrelo.

Mníchovská dohoda – ilúzia mieru

Je tu ďalší dokument – ide o konečnú dohodu o hranici medzi Poľskom a Československom – reč je o nasledujúcom – 28.7.1920 v priebehu rozhodcovského konania Najvyššej rady mocností Dohody Poľsko a Československo uzavreli finálnu, tzv. Záverečnú hraničnú zmluvu, podľa ktorej bola ponechaná západná časť Tešínska Čechom a Varšave pripadla východná časť. Obidve strany v tej dobe oficiálne uznali a viac než to, aj garantovali, novo vzniknutú hranicu medzi nimi v tej dobe.

V Poľsku si samozrejme boli vedomí, že bez Hitlerovej podpory boli pokusy obsadiť časť Československa odsúdené na neúspech. V tejto súvislosti vám chcem citovať nasledujúci, veľmi charakteristický dokument, záznam rozhovoru nemeckého veľvyslanca vo Varšave pána Moltke s Jozefom Beckom o poľsko–českých vzťahoch a postupu SSSR k tejto otázke zo dňa 1.10.1938.

Nemecký veľvyslanec v Poľsku, pán Moltke, odpovedá svojmu vedeniu v Berlíne: „ Pán Beck je minister zahraničia, pripomínam Poľska – mimochodom, vyjadril veľkú vďačnosť za lojálnu interpretáciu poľských záujmov na Mníchovskej konferencii a tiež za úprimnosť postojov v priebehu českého konfliktu. Poľská vláda a verejnosť plne vzdávajú hold postoju vodcu – ríšskeho kancelára. “ To znamená, že s vďakou reaguje na Hitlerove jednanie na konferencii v Mníchove.

Stojí za zmienku, že poľskí zástupcovia neboli pozvaní na Mníchovskú konferenciu a že Hitler v skutočnosti zastupoval ich záujmy.

Z druhej strany je tiež očividné, že Poľsko prevzalo rolu podnecovateľa: vtiahlo Maďarsko do rozdelenia Československa, to znamená, vedome sa snažilo viazať iné štáty v rozpore s medzinárodným právom. Skutočnosť, že Nemecko a Poľsko postupovali spoločne bola známa a rozumeli jej ďalšie európske krajiny – Veľká Británia a Francúzsko.

Francúzsky veľvyslanec Leon Noel opisuje nedvojzmyselné prejavy, ktoré, bez hanby, vyslovovali v priebehu stretnutia s ním vtedajší poľskí predstavitelia. Citujem : „ Aj keď Nemec zostáva protivníkom, aj tak je Európanom a mužom poriadku.“ Poľsko rýchlo zistilo, čo je „ Európan a človek poriadku “. 1.9.1939 to všetci pocítili sami na sebe

A tu je desiaty dokument. Zo správy veľvyslanca Francúzska v Nemecku, Andre Francois-Ponceta, ministrovi zahraničných vecí Francúzska, Georges Bonnetovi, zo dňa 22.9.1938. Prečítam ho, je to veľmi zaujímavý dokument. Citujem správu francúzskeho veľvyslanca jeho nadriadenému v Paríži. Píše : „ Ide o demarše, ktoré Poľsko a Maďarsko poslali 20.9. na adresu Fuhrera v Londýne, ktorých cieľom bolo naznačiť, že Varšava a Budapešť nebudú súhlasiť s tým, ak na ich etnické menšiny, zaradené do československého štátu, bude aplikovaný menej priaznivý režim, než by bol priznaný sudetským Nemcom. To bolo rovnocenné tvrdeniu, píše ďalej veľvyslanec Francúzska, že zrieknutie sa územia obývaného nemeckou väčšinou obyvateľstva musí mať za následok, že Praha sa zriekne aj Tešínska a tiež regiónu so 700 000 Maďarov na Slovensku. “ To znamenalo, že navrhované odtrhnutie týchto území by sa fakticky rovnalo rozdeleniu štátu – Československa.

To je presne to, čo Ríša potrebovala. Poľsko a Maďarsko sa pripojili k Nemecku v štvanici na Československo. Francúzsko a Anglicko, ktoré sa snažili robiť ústupky a všemožne uspokojovať germánske požiadavky a zachrániť existenciu českého štátu, čelia zjednotenej fronte 3 štátov, usilujúcich o rozdelenie Československa. Vodcovia Ríše, ktorí sa netajili skutočnosťou, že ich cieľom je vymazať Československo z mapy Európy, okamžite využili poľské a maďarské demarše, aby už 21.9. oznámili prostredníctvom svojich oficiálnych tlačových orgánov, že nastala nová situácia, ktorá vyžaduje nové riešenie.

Ďalej. Skutočnosť, že Poľsko vyjadrilo svoj apetít v okamihu, kedy malo pocit, že sa blíži hodina delenia koristi, nemôže prekvapiť tých, ktorí vedeli o zámeroch poľského ministra zahraničných vecí, pána Becka, ktorý za posledné obdobie prejavoval stále väčšiu a väčšiu ostražitosť vo vzťahu k Nemecku a bol podrobne informovaný o plánoch nacistických vodcov. Najmä vďaka intenzívnym kontaktom s Goeringom za posledné mesiace, poľský minister zahraničných vecí rátal s tým, že rozdelenie Československa je neodvratné, že sa uskutoční bez boja a že sa tak stane pred koncom roku 1938.

Beck sa tiež netajil svojimi úmyslami uchádzať sa o Tešínsko a aj ho obsadiť, ak to bude potrebné. A ako posledné. Nezhody medzi stranou Henleina (to je strana, ktorú viedol tento pán v Československu) a Čechmi boli pre Ríšu iba príležitosťou a štartovacím bodom. Ich hlavným cieľom boli útoky proti pražskému vedeniu, ktoré mali za cieľ odstrániť bariéru, ktorú predstavovalo Československo ako spojenec Francúzska a Ruska v strednej Európe. Táto bariéra bránila nemeckej expanzii na východ.

A to je veľmi dôležitá vec. Ako vtedy vyhodnotili hlavní svetoví politici Mníchovskú dohodu, túto dohodu, ktorá bola podpísaná Hitlerom, Veľkou Britániou a Francúzskom v roku 1938 ? Ako sa vyjadrovali slávni a rešpektovaní ľudia vo svete a v Európe ? Môžeme povedať, že až na vzácne výnimky reagovali veľmi pozitívne a optimisticky. A iba Winston Churchill poctivo vyhodnotil situáciu a nazval a pomenoval veci pravým menom.

Churchill z Mníchova 1938 : Boli sme porazení bez toho, že by sme sa zúčastnili vojny

Na doplnenie uvediem niekoľko slov. Britský premiér po podpise zmluvy v Mníchove v prejave vo svojej rezidencii na Downing Street, po návrate z Mníchova 30.9.1938, povedal: „Druhýkrát bol z Nemecka do Downing Street privezený čestný mier. Verím, že to bude mier pre našu dobu.“ To znamená pre našu generáciu.

Franklin Roosevelt sa vyjadril v súvislosti s Chamberlainovým blahoprianím k podpisu Mníchovskej dohody 5.10.1938 takto : „ Plne zdieľam presvedčenie, že dnes existuje najväčšia príležitosť k vytvoreniu nového poriadku založeného na spravodlivosti a práve.“

A americký veľvyslanec v Británii, Joseph Kennedy, otec budúceho prezidenta Johna F. Kennedyho, ocenil Mníchovskú dohodu medzi západnými mocnosťami, demokraciami, a tiež medzi Nemeckom a Talianskom dňa 19.10.1938 týmito slovami : „ Už dávno beriem do úvahy, že ako pre demokracie, tak pre diktatúru je neproduktívne a nerozumné zdôrazňovať existujúcu odlišnosť medzi nimi. Môžu výhodne nasmerovať svoje úsilie k riešeniu ich spoločných problémov a zmeniť svoje vzťahy k lepšiemu.“

A vyjadrenie Churchilla. Jeho prejav v poslaneckej snemovni Britského parlamentu z 5.10.1938 : „ Práve sme utrpeli úplnú a bezpodmienečnú porážku. Je po všetkom. Československo je zlomené, všetkými opustené, v trúchlivom mlčaní sa norí do žiaľu. Prišiel čas pozrieť sa pravde do očí. Dosť bolo klamania samým sebe. Musíme reálne vyhodnotiť rozsah katastrofy, ktorá postihla svet. Čelíme najväčšej katastrofe, ktorá postihla Britániu a Francúzsko. Boli sme porazení bez účasti na vojne. A dôsledky tejto porážky o sebe budú dávať ešte dlho vedieť. Nemyslite si, že nebezpečenstvo pominulo, sme ešte ďaleko od konca. Toto je iba začiatok veľkého vybavovania účtov. Ide iba o prvý budíček. “ To bol odhad !

Čo teda Churchill povedal ? To, čo sa stalo v Mníchove, to, že takzvaná západná demokracia sa vzdala svojho spojenca – to je začiatok vojny.

A tu slová Litvinova, nášho ľudového komisára pre zahraničné veci, v priebehu jeho prejavu na plenárnom zasadaní Ligy národov v septembri 1938. „ Vyhnúť sa dnes problematickej vojne a zajtra získať skutočnú a komplexnú vojnu, a to i za cenu uspokojenia chúťok nenásytných agresorov a zničenia suverénnych štátov, neznamená jednať v duchu Paktu Ligy národov. “ To znamená, že Sovietsky zväz túto udalosť odsúdil.

V roku 1938 mohol byť Hitler zastavený kolektívnym úsilím európskych štátov.

V tejto súvislosti by som vás chcel zoznámiť s nasledujúcim, veľmi dôležitým dokumentom. Je to zvedavý dokument. Ukážem vám ho. V skutočnosti sú na výstave všetky dokumenty. Tento je veľmi krátky. Je to odpoveď politbyra Ústredného výboru komunistickej strany na telegram zmocnenca SSSR v Československu Alexandrovského zo dňa 20.9.1938 s kladnými postojmi celého politického vedenia SSSR. Na priamu otázku prezidenta Edvarda Beneša, prezidenta Československa, či by SSSR okamžite pomohol Československu, keby Francúzsko zostalo Československu verné, vydalo politbyro Ústredného výboru komunistickej strany 20.9.1938 jednomyseľne kladnú odpoveď.

Navyše 23.9.1938 Sovietsky zväz oficiálne oznámil Poľsku, že v prípade jeho invázie do Československa by bol porušený sovietsko-poľský neagresívny pakt. Poľský minister zahraničia, pán Beck, nazval tento krok propagandistickou kampaňou, na ktorej nezáleží.

A viac než to. S myšlienkou na nadchádzajúce zabratie Tešínska, Poľsko spravilo všetko možné, aby zabránilo Sovietskemu zväzu v plnení jeho záväzkov – poskytnúť pomoc Československu. Ako si spomínate, Poľsko bolo rozhodnuté zostreľovať sovietske lietadlá a brániť postupu sovietskeho vojska pri pokuse pomôcť Československu. A Francúzsko, vtedajší hlavný spojenec Čechov a Slovákov, sa fakticky vzdalo záruk na ochranu integrity Československa.

SSSR zostal osamotený a bol nútený prijať realitu, ktorú západné štáty vytvorili svojimi vlastnými rukami. Rozdelenie Československa bolo extrémne kruté a cynické a v skutočnosti išlo o lúpež. Na základe všetkých týchto skutočností je možné tvrdiť, že Mníchovská dohoda sa stala zlomovým bodom v histórii, po ktorom sa 2. svetová vojna stala nevyhnuteľnou.

V roku 1938 mohol byť Hitler zastavený kolektívnym úsilím európskych štátov. To vedeli i západní vodcovia.

Hitler v Mníchove vystupoval v podstate ako advokát poľskej vlády

Znovu odkaz na dokument. Toto je záznam rozhovorov zástupcov francúzskeho a poľského vedenia o vyhliadkach na vojnu v Európe medzi taliansko-nemeckými a poľsko-francúzskymi koalíciami zo dňa 17.5.1939. Na stretnutí s poľským ministrom obrany šéf francúzskeho generálneho štábu uviedol, že v septembri 1938 ponúkala obecná situácia oveľa viac príležitostí zasiahnuť proti Nemecku ako teraz. To znamená, o čom to vlastne hovoril ? Že keby včas zareagovali, bolo možné vojne zabrániť.

V priebehu Norimberského procesu s vojnovými zločincami potom v odpovedi na otázku, či by Nemecko zaútočilo na Československo v roku 1938, ak by západné mocnosti Prahu podržali, odpovedal poľný maršal Keitel : „ Nie, z vojenského hľadiska sme neboli dostatočne silní. “ Mníchovským cieľom bolo vyradiť Rusko z Európy, získať čas a dokončiť výzbroj Nemecka.

Sovietsky zväz sa dôsledne, na základe svojich medzinárodných záväzkov, vrátane dohôd s Francúzskom a Československom, pokúsil zabrániť tragédii rozdelenia Československa. Británia a Francúzsko však radšej predhodili demokratickú krajinu východnej Európe nacistom na roztrhanie, v snahe udobriť si ich a upokojiť ich. A nie iba predhodili Československo, ale postarali sa o nasmerovanie snáh nacistov na východ. K tomu, bohužiaľ, prispelo aj vtedajšie poľské vedenie. Títo lídri všetkými dostupnými prostriedkami zabránili vytvoreniu systému kolektívnej bezpečnosti v Európe pri účasti SSSR.

Chcem vám predstaviť ešte jeden dokument – záznam rozhovoru Adolfa Hitlera s poľským ministrom zahraničia Jozefom Beckom z 5.1.1939. Dokument je informatívny. Ide o akúsi kvintesenciu spoločnej politiky Nemeckej ríše a Poľska v predvečer československej krízy, v jej priebehu a po dokončení. Obsah rozhovoru má cynický charakter vo vzťahu k susedným štátom, vo vzťahu k Európe ako celku. A priamo demonštruje obrysy poľsko-nemeckej aliancie ako údernej sily, namierenej proti Rusku.

Uvediem iba niekoľko výňatkov. Ide o 13. dokument. Všetko je tu písané malým písmom. Toto je kópia dokumentu zo dňa 17.5.1939. Preto som požiadal svojich kolegov, aby mi pripravili výňatky tak, aby boli čitateľné.

Takže, prvá citácia. Fuhrer hovorí prostým textom : „ Ukázalo sa, že nie je také ľahké získať v Mníchove francúzsky a britský súhlas zahrnúť do dohody tiež poľské a maďarské pohľadávky proti Československu. “ To znamená, že Hitler vtedy pracoval v záujme vedenia týchto krajín. V skutočnosti bol Hitler advokátom poľskej vlády v Mníchove.

A druhý citát. Poľský minister, nie bez hrdosti, hovorí : „ Poľsko nevykazuje takú nervozitu pri posilňovaní svojej bezpečnosti, ako napríklad Francúzsko, a neprikladá žiadny význam tzv. bezpečnostným systémom, ktoré po septembrovej kríze (sudetská kríza) v Československu úplne skrachovali. “ Poľsko nechcelo nič vytvárať. Priamo o tom rozpráva poľský minister zahraničia s Hitlerom.

Skutočnosť, že systém bezpečnosti sa rúca, nikoho z lídrov v Berlíne a Varšave netrápila. Obavy vzbudzovalo čosi úplne iné.

V tomto ohľade tretí citát. Hitler uvádza, že (ďalej iba priamy prejav Adolfa Hitlera) : „ Nemecko bude mať za všetkých okolností záujem o udržanie silného národného Poľska, bez ohľadu na stav vecí v Rusku. Ak je reč o boľševickom, cárskom alebo akomkoľvek Rusku, Nemecko bude vždy postupovať vzhľadom k tejto krajine s najväčšou opatrnosťou. Prítomnosť silnej poľskej armády zbavuje Nemecko značnej záťaže. Divízie, ktoré je Poľsko nútené udržiavať na hranici s Ruskom, zbavujú Nemecko ďalších vojenských nákladov. “ Toto vcelku vyzerá ako vojenské spojenectvo proti Sovietskemu zväzu.

Ako vidíte, dokument je maximálne otvorený, nevznikol na zelenej lúke, nie je predmetom taktického manévrovania, ale odrazom konzistentnej línie smerom k poľsko-nemeckému zbližovaniu na úkor Sovietskeho zväzu. V tejto súvislosti uvediem niekoľko ďalších dôkazov, aj keď skorších, ale veľmi charakteristických.

Ide o výňatok z rozhovoru ministra zahraničných vecí Poľska, pána Szembeka s nemeckým Goeringom o poľsko-sovietskych vzťahoch z 5.11.1937. Goering si je istý, že Tretie impérium, teda Tretia ríša, nemôže spolupracovať nie iba so sovietmi, ale ani s Ruskom obecne, bez ohľadu na jeho vnútornú štruktúru. Goering tiež dodal, že Nemecko potrebuje silné Poľsko. Povedal tiež, že Baltské more Poľsku nestačí, že by malo mať prístup k Čiernemu moru.

Jadrom všetkých rozhodnutí je patologická rusofóbia. Tomu rozumeli v európskych hlavných mestách.

Ako v minulosti, tak aj v súčasnosti strašia Ruskom. Či je cárske, sovietske alebo moderné, to je jedno. Bez ohľadu na to, aké je, nič sa nemení. Netreba si tu mýliť ideologické pojmy – „boľševický“, „ruský„ alebo náš spoločný bývalý domov Sovietsky zväz. Bez ohľadu na to, zmysel je zachovaný. Za týmto účelom môžete uzavrieť dohodu s kýmkoľvek, vrátane fašistického Nemecka, čo v skutočnosti vidíme, že sa dialo.

V tomto ohľade je ďalším, veľmi charakteristickým dokumentom, záznam z rozhovoru medzi ministrom zahraničných vecí Nemecka Joachimom Ribbentropom a ministrom zahraničných vecí Poľska, pánom Beckom, zo dňa 6.1.1939. Po 2. svetovej vojne je v našich archívoch dostatočne veľa dokumentov z východnej Európy a z Nemecka. Joachim Ribbentrop vtedy vyjadril postoj Nemecka, ktoré citujem : „ bude vychádzať z názoru, že ukrajinská otázka je považovaná za privilégium Poľska a vo všetkých ohľadoch podporí Poľsko v diskusii o tejto otázke, ale opäť za predpokladu, že Poľsko zaujme ešte výraznejšiu protiruskú pozíciu (toto je citácia), protože inak my (nacistické Nemecko) sotva môžeme mať spoločné záujmy. “ Na otázku Ribbentropa, či Poliakov opustili ctižiadostivé ambície maršala Pilsudského vzhľadom k Ukrajine, Beck odpovedal : „ Poliaci už navštívili Kyjev a také plány dnes nepochybne žijú. “.

Je pravda, že to bolo v roku 1939. Dúfajme, že v tomto ohľade došlo aspoň k nejakým zmenám. Ale v jadre všetkého, čo som práve ukázal, je nepochybne patologická rusofóbia. Mimochodom, takto sa to tiež chápalo v európskych metropolách. Západní spojenci Poľska to v tej dobe chápali dokonale.
Nasledujúci dokument potvrdzuje to, čo som práve povedal. Správa francúzskeho veľvyslanca vo Varšave, pána Noela, ministrovi zahraničných vecí Francúzska Bonnetovi o rozhovoroch s poľskými kolegami 31.5.1938. Francúzsky veľvyslanec Leon Noel opisuje jednoznačné prehlásenie, ktoré bez hanby vyslovovali vtedajší poľskí vodcovia v priebehu ich stretnutia s ním.

Citujem : „ Ak Nemec zostává protivníkom, je aj tak Európanom a mužom poriadku. “ Poľsko skoro zistilo, čo je „ Európan a človek poriadku “ – 1.9.1939 to pocítil každý sám na sebe.

Ďalej : „ Rus je pre Poliakov barbar, aziat, ničivý a ničiaci prvok, s ktorým je akýkoľvek kontakt nebezpečný a akýkoľvek kompromis je fatálny. “ Dá sa povedať, že išlo o komentár, išlo o typický príklad rasizmu, pohŕdania „ podčlovekom “, „ untermanom “, medzi ktorých patrili Rusi, Bielorusi, Ukrajinci a sami Poliaci.

V tejto súvislosti samozrejme vnímate, čo sa deje v niektorých európskych krajinách s rusofóbiou, s antisemitizmom atd. To všetko niečo veľmi pripomína!

Agresívny nacionalizmus vždy oslepuje, odstraňuje akékoľvek morálne zábrany. Tí, ktorí sa vydali touto cestou, sa nezastavia pred ničím. Nakoniec to dostihne ich samotných, a tak to bolo viac ako raz.

Toto všetko sa v dnešnej Európe nie len nechce vedieť, ale je to úmyselne zatajované.

V spojitosti s touto tézou je tu nasledujúci dokument. Správa veľvyslanca Poľska v Nemecku Jozefa Lipského, ministrovi zahraničia Jozefovi Beckovi, zo dňa 20.9.1938. Považujem za dôležité, aby ste si ju prečítali. Hovoril s Hitlerom a tu informuje poľského ministra zahraničia : „ ... ďalej v priebehu besedy nemecký kancelár, teda Hitler, dôrazne podtrhol, že Poľsko je primárnym faktorom, ktorý chráni Európu pred Ruskom. “

Z ďalších prehlásení Fuhrera vyplynulo, že sa objavila myšlienka na riešenie židovského problému migráciou do kolónií po dohode s Poľskom, Maďarskom a možno Rumunskom. Hitler navrhol vysídliť Židov z európskych krajín pre začiatok do Afriky. A nie len ich vysídliť. Ale prakticky ich určil k zániku. Chápeme, čo sa myslelo kolóniami v roku 1938. Toto je prvý krok ku genocíde, k vyhladeniu židovského ľudu a k tomu, čo dnes nazývame „ holocaustom “.

Čo na to poľský zástupca odpovedal a čo napísal v tejto súvislosti svojmu ministrovi zahraničia. Očividne počítal so vzájomným porozumením a schválením : „ Ja, (t.j. poľský veľvyslanec v Nemecku) som odpovedal (píše to svojmu ministrovi zahraničia), že ak k tomu dôjde, ak sa to odsúhlasí, postavíme mu (Hitlerovi) vo Varšave krásny pomník. “

Výňatok z už zmieneného rozhovoru Adolfa Hitlera s poľským ministrom zahraničia Beckom 5.1.1939. V ňom Fuhrer hovorí : „ Ďalším problémom, v ktorom majú Nemecko a Poľsko spoločné záujmy, je židovský problém. On (Fuhrer) je odhodlaný vyhnať Židov z Nemecka. Nateraz im ešte bude umožnené vziať so sebou časť svojho majetku. Pritom si pravdepodobne zoberú z Nemecka viac ako mali, keď sa usadili v tejto zemi. Ale čím viac budú prúdiť von, tým menší majetok si so sebou môžu vziať. “

O čo tu išlo ? Čo to bolo za ľudí ? Kto to bol ? Mám dojem, že to v dnešnej Európe nie iba nechcú vedieť, ale že je to úmyselne zatajované v snahe presunúť vinu, aj za rozpútanie 2. svetovej vojny, z nacistov na komunistov.

Áno, vieme kto je Stalin. Áno, dali sme mu naše hodnotenie. Myslím si však, že faktom zostáva, že fašistické Nemecko napadlo Poľsko 1.9.1939 a Sovietsky zväz 22.6.

Akí to boli ľudia, ktorí viedli také rozhovory s Hitlerom ? Boli to oni, ktorí sledovali svoje úzke záujmy, a na základe svojich neúmerne vysokých ambícií vrhli svoj ľud, poľský ľud, pod kolesa nemeckého vojnového stroja a navyše obecne prispeli k vypuknutiu 2. svetovej vojny. Čo iného si môžete myslieť, keď sa pozeráte na takéto dokumenty ?

Títo ľudia zomreli pri oslobodzovaní európskych krajín od nacizmu. Teraz ich pamätníky strhávajú

A čo ešte dnes vidíme : znesväcujú sa hroby tých ľudí, ktorí vyhrali vojnu, položili svoje životy aj v Európe, oslobodzujúc tieto krajiny od nacizmu.

Mimochodom, viete aké myšlienky ma napadajú ? Veď Stalin s týmto všetkým nemá nič spoločné. Naši prostí vojaci Červenej armády, ktorým boli postavené pamätníky, medzi nimi aj tým, pochádzajúcim z dnešných absolútne nezávislých štátov, ktoré vznikli po rozpustení Sovietskeho zväzu, to sú tiež vaši predkovia, im boli stavané pamätníky v Európe. Sú to tí najprostejší ľudia. Títo červenoarmejci, kto to boli ? Väčšinou roľníci, robotníci. A veľa z nich trpelo rovnakým stalinistickým režimom : niekto bol vyvlastnený, príbuzní iného boli poslaní do táborov. Títo ľudia zomierali pri oslobodzovaní európskych krajín od nacizmu. Teraz sú ich pamätníky rozbíjané a to aj preto, aby sa na svetlo nedostali fakty o tajných dohodách vtedajších vodcov európskych krajín. Nejedná sa im o pomstu boľševikom, robia všetko preto, aby skryli vlastnú pozíciu.

Prečo som povedal, že vtedajšie vedenie týchto krajín, vrátane Poľska, vrhlo v skutočnosti svojich ľudí pod kolesa nemeckého nacistického vojnového stroja. Pretože podcenili to, aké boli vtedy skutočné dôvody Hitlerových akcií .

Tu je to, čo povedal na stretnutí s vodcami nemeckej armády v svojej ríšskej kancelárii, citujem : „ Nejde o Danzig (to je mesto, ktoré Nemecko chcelo získať nazad po 1. svetovej vojne, kedy bolo vyhlásené za medzinárodnú jednotku), hovoríme o rozširovaní nášho životného priestoru na východ a zabezpečeniu potravín. “ V skutočnosti nešlo o Poľsko. Išlo o vytvorenie cesty pre agresiu proti Sovietskemu zväzu.

Na faktoch vidíme, čo v skutočnosti znamenalo rozdelenie nezávislého demokratického štátu – Československa.

Sovietsky zväz sa do poslednej chvíle pokúšal využiť každú šancu k vytvoreniu protihitlerovskej koalície, vyjednával s vojenskými predstaviteľmi Francúzska a Veľkej Británie, čím sa pokúšal zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Zostal ale prakticky sám, v izolácii. Ako som povedal, bol posledný zo zainteresovaných štátov v Európe, ktorý bol prinútený podpísať s Hitlerom zmluvu o neútočení.

Áno, existuje tajná časť o rozdelení území. Nevieme ale, čo je v iných dohodách európskych krajín s Hitlerom. Pretože zatiaľ čo my sme tieto dokumenty odkryli, v západných metropolách sú všetky uložené pod hlavičkou „tajné“. My nevieme, čo tam bolo. Ale už to vedieť nepotrebujeme. Už vidíme na faktoch, že išlo o spiknutie. V skutočnosti vidíme, že došlo k rozdeleniu nezávislého demokratického štátu – Československa. Na tom sa podieľal nie len Hitler, ale tiež bývalí vodcovia týchto štátov. Práve to otvorilo Hitlerovi cestu na východ a práve to spôsobilo vypuknutie 2. svetovej vojny.

A ešte jeden bod o tom, ako Sovietsky zväz postupoval potom, čo Nemecko otvorilo vojnu proti Poľsku. Pripomeniem, že keď na Západe, v Ľvovskej oblasti, poľská posádka skutočne stále odolávala, je pravda, že keď prišla Červená armáda, zložili pred ňou zbrane. Mimochodom, práve to, že časti Červenej armády vstúpili do tejto oblasti, z veľkej časti zachránilo životy mnohých miestnych obyvateľov, najmä židovskej populácie. Pretože ako tu všetci vedia, percento židovskej populácie v týchto oblastiach bolo veľmi vysoké. Nacisti by tam vtrhli a všetkých by poslali do pecí.

Ak ide o, povedzme, Brest, tam vstúpila Červená armáda až potom, čo tieto územia boli okupované nemeckými jednotkami. Obecne teda Červená armáda nebojovala s Poliakmi. V tejto dobe navyše poľská vláda stratila kontrolu nad krajinou, kontrolu nad ozbrojenými silami a nachádzala sa niekde v oblasti rumunských hraníc. Nebolo nikoho, s kým by sa mohlo jednať. Opakujem znovu, pevnosť Brest, ktorá je nám všetkým dobre známa ako citadela pre ochranu záujmov Sovietskeho zväzu a našej spoločnej vlasti, je jedným z významných míľnikov Veľkej vlasteneckej vojny. Červená armáda ju obsadila potom, čo ju Nemci opustili. A Sovietsky zväz z Poľska nič v skutočnosti neodobral.

Nemôžeme spolu nikdy zabudnúť a nikdy nezabudneme na hrdinské činy našich otcov.

Na záver by som rád pripomenul, ako vtedajší predstavitelia hodnotili výsledky víťazstva nad nacizmom a prínos každého z nás k tomuto víťazstvu počnúc rokom 1941.

Churchillov výrok : „ Bol som rád, že som sa z mnohých zdrojov dozvedel o chrabrom boji a početných silných protiútokoch, ktorými ruské vojenské sily bránili svoju rodnú zem. Plne oceňujem vojenskú prevahu, ktorú sa vám podarilo získať tým, že ste prinútili nepriateľa rozložiť sily a vstúpiť do bojových akcií na dopredu vysunutých západných hraniciach (na dopredu vysunutých západných hraniciach, na to obraciam pozornosť ; vtedajšie vedenie Spojených štátov uznalo, že to malo nejaký vojenský zmysel v boji s nacistickým Nemeckom), než bola čiastočne oslabená sila jeho prvého úderu.“ To znamená, že sila počiatočného úderu nacistickej armády bola oslabená skutočnosťou, že Červená armáda postúpila k novým hraniciam. To je, že to malo tiež vojenský význam pre Sovietsky zväz – vstúpiť na tieto nové pozície.

Teraz z osobného posolstva Churchilla Stalinovi 22.2.1945. Bolo to 22.2. v predvečer osláv 27. výročia Červenej armády. Churchill píše, že Červená armáda oslavuje svoje 27. výročie triumfom, ktorý získal neobmedzený potlesk svojich spojencov. Ďalej by som chcel v súvislosti s rezolúciou, ktorá bola nedávno prijatá našimi kolegami v Európskom parlamente upozorniť na toto z Churchillových slov : „ Budúce generácie uznávajú svoju povinnosť voči Červenej armáde rovnako bezpodmienečne ako my, ktorí sme sa toho dožili a mohli vidieť tieto veľkolepé úspechy. “ Vidíme však, ako reaguje súčasná generácia politikov v Európe.

Stalinovi napísal tiež Roosevelt v roku 1945 : „ Sústavné vynikajúce víťazstvá Červenej armády spolu s rozvinutým úsilím ozbrojených síl OSN na juhu a na západe zaisťuje rýchle dosiahnutie nášho spoločného cieľa – sveta žijúceho v mieri, opierajúceho sa o vzájomné porozumenie s spoluprácu. “

O čosi neskôr, Truman, už nový prezident Spojených štátov : „ Veľmi si vážime veľkolepého príspevku mocného Sovietskeho zväzu k veci civilizácie a slobody. Ukázali ste schopnosť ľudí milujúcich slobodu, vysoko statočných ľudí, rozdrviť zlé sily barbarstva, bez ohľadu na to, ako mocné boli. “

Viem, že my tu rozhodne nemôžeme zabudnúť a nikdy nezabudneme na hrdinské činy našich otcov. Bol by som veľmi rád, keby to mali naši kolegovia na západe obecne a v Európe konkrétne na zreteli. Ak nechcú počuť nás, nech počúvajú tieto autority, vodcov svojich krajín, ktorí chápali o čom hovorili a poznali tieto udalosti z prvej ruky.

Preklad: Květa Štefániková a Rudolf Štefánik

Zdroj: InfoVojna / vimeo.com

Články súvisiace s tematikou: