VIDEO: Ruský prezident Vladimir Putin na summite BRICS vyhlásil, že v súčasnosti prebieha dynamický a nezvratný proces utvárania multipolárneho svetového poriadku

23.10.2024 19:00

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na úvod oficiálneho otvorenia summitu BRICS vyhlásil, že v súčasnosti prebieha "dynamický a nezvratný" proces utvárania multipolárneho svetového poriadku. Táto skupina rozvíjajúcich sa ekonomík podľa neho posilňuje svoju autoritu v medzinárodných záležitostiach.

"Vytvára sa multipolárny model, ktorý spúšťa novú vlnu rastu, predovšetkým vďaka krajinám globálneho Juhu a Východu - a, prirodzene, krajinám BRICS,“ vyhlásil šéf Kremľa.

V ruskom meste Kazaň sa od utorka na trojdňovom summite BRICS stretáva približne 20 hláv štátov a predsedov vlád. Medzi nimi je aj čínsky prezident Si Ťin-pching, indický premiér Naréndra Módí či turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Skupinu BRICS pôvodne tvorili iba Brazília, Rusko, India a Čína, neskôr sa pridala Juhoafrická republika a za posledný rok aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Podľa agentúry TASS je plným členom aj Saudská Arábia, tá to však zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

Putin na summite povedal, že túžbu o vstup vyjadrilo už viac než 30 ďalších krajín. Zároveň vyzval súčasných členov, aby zvážili, ako by mohli riešiť najnaliehavejšie otázky vo svete vrátane "akútnych regionálnych konfliktov".

Taktiež navrhol, aby okrem rozširovania diskutovali aj o užšej finančnej spolupráci a vzniku aliancie v odvetví umelej inteligencie, ktorá by regulovala a stanovovala etické normy.

Vo svojom prejave hovoril aj o myšlienke vytvoriť burzu obilia medzi krajinami BRICS, ktoré patria medzi "najväčších svetových producentov obilnín, strukovín a olejnín".

Podľa neho by takýto spôsob chránil obchodovanie medzi nimi aj ďalšími krajinami na globálnom Juhu pred vonkajšími zásahmi a "pokusmi o vytvorenie umelého nedostatku potravín". Neskôr by sa táto burza mohla pretvoriť na obchodovanie s inými komoditami.

Ruský prezident varoval pred možnou novou globálnou krízou a ako hlavné hrozby uviedol rastúce dlhové bremeno vo vyspelých krajinách, jednostranné sankcie a protekcionistickú politiku. "Tieto faktory narúšajú medzinárodný obchod a zahraničné investície, najmä v rozvojových krajinách," povedal Putin.

Poukázal tiež na vysokú volatilitu cien komodít a rastúcu infláciu, ktoré v mnohých krajinách znižujú príjmy a zisky podnikov. Ruský líder taktiež zdôraznil obavy z eskalácie geopolitického napätia a jeho vplyvu na globálnu hospodársku stabilitu.

Ako ďalej uviedol, plné využitie potenciálu rastúcich ekonomík krajín BRICS by členské štáty mali zintenzívniť spoluprácu v oblastiach, ako sú technológie, vzdelávanie, zdroje, obchod a logistika, financie a poistenie, ako aj mnohonásobne zvýšiť objem kapitálových investícií.

"V tejto súvislosti navrhujeme vytvoriť novú investičnú platformu BRICS, ktorá by sa stala mocným nástrojom na podporu našich národných ekonomík a poskytla by finančné zdroje aj krajinám globálneho Juhu a Východu," povedal Putin.

Šéf Kremľa sa zorganizovaním summitu v Kazani podľa AFP snaží dokázať Západu, že pokusy izolovať Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu zlyhali. Moskva zároveň dúfa, že BRICS sa stane akousi protiváhou západných medzinárodných organizácií, ako je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7. Tento postoj podporuje aj Si Ťin-pching.

S Putinom sa vo štvrtok na okraj záverečného dňa summitu stretne aj generálny tajomník OSN António Guterres. Proti tejto schôdzke sa ohradila Ukrajina, podľa ktorej Guterres odmietol jej pozvanie na mierový summit vo Švajčiarsku, no na pozvanie "od vojnového zločinca Putina" do Kazane prišiel.

Hovorca šéfa OSN tvrdí, že návšteva v Rusku sa koná v rámci pravidelnej účasti na "organizáciách s veľkým počtom dôležitých členských štátov". Označil to tiež za príležitosť na "opätovné potvrdenie dobre známych postojov" Guterresa ku konfliktu na Ukrajine "a podmienok pre spravodlivý mier".

Summit krajín BRICS prijal spoločné vyhlásenie

Krajiny združené v zoskupení BRICS prijali v stredu na svojom 16. summite v ruskom meste Kazaň spoločné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovili za to, aby tzv. globálny juh získal väčšiu váhu na svetovej scéne.

"Vyzývame na aktívnejšiu a zmysluplnejšiu účasť štátov s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, najmä z Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku, na globálnych rozhodovacích procesoch a štruktúrach," uvádza sa vo vyhlásení.

Krajiny BRICS sú preto pripravené koordinovať svoje pozície s cieľom posilniť úlohu globálneho juhu a integrovať jeho priority do agendy zoskupenia G20, ktoré považujú za popredné globálne fórum pre mnohostrannú hospodársku a finančnú spoluprácu.

Lídri skupiny BRICS vo vyhlásení vyzvali Izrael, aby v rámci vojny s hnutím Hizballáh prestal útočiť na príslušníkov mierových síl OSN (UNIFIL) v Libanone, a tieto útoky dôrazne odsúdili. Tiež zdôraznili, že územná celistvosť Libanonu musí byť zachovaná.

Vyzvali aj na úplné prímerie v Pásme Gazy a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov a ďalších osôb zadržiavaných hnutím Hamas a Izraelom. Podporili tiež prijatie Palestínskeho štátu za plnohodnotného člena OSN.

Čo sa týka vojny na Ukrajine, deklarácia poukazuje na pozície jednotlivých štátov BRICS vyjadrené na príslušných fórach, ako sú Bezpečnostná rada a Valné zhromaždenie OSN: "Zdôrazňujeme, že všetky štáty musia konať v súlade s cieľmi a princípmi Charty OSN... Vítame zodpovedajúce návrhy na sprostredkovanie mierového riešenia konfliktu prostredníctvom dialógu a diplomacie," píše sa vo vyhlásení.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že vyhlásenie ukazuje, že skupina BRICS nemá jednotný postoj k vojne na Ukrajine. "Pokusy Moskvy presadiť myšlienku údajného alternatívneho postoja takzvaného globálneho juhu v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine opäť zlyhali," konštatovalo ministerstvo.

Krajiny BRICS sa ďalej dohodli na spoločných krokoch proti "jednostranným protekcionistickým opatreniam", ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Tieto opatrenia podľa nich podkopávajú Chartu OSN, multilaterálny obchodný systém, rozvojové a environmentálne dohody a majú tiež negatívny vplyv na hospodársky rast, energetiku, zdravie a potravinovú bezpečnosť.

Zaviazali sa tiež posilniť spoluprácu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a zároveň odsúdili "jednostranné opatrenia prijaté pod zámienkou boja proti klimatickej zmene" voči krajinám BRICS.

Členovia BRICS naliehali na rozvinuté krajiny, aby poskytli rozvíjajúcim sa krajinám efektívne a ľahko dostupné zdroje na udržanie biodiverzity a zabezpečenie ich rozumného využívania.

Trojdňový summit skupiny BRICS, ktorej momentálne predsedá Rusko, sa v Kazani začal v utorok. Schôdzka na najvyššej úrovni v takomto rozsahu sa koná v Rusku prvýkrát od začiatku invázie jeho síl na Ukrajinu vo februári 2022. Zúčastňuje sa na ňom viac než 20 hláv štátov a vlád vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, indického premiéra Naréndru Módího, iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána či tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Zdroj: hnonline.sk / cas.sk / rt.com / InfoVojna