VIDEO: „Toto sa nedialo ani počas 2. svetovej vojny,“ vyhlásil belgický premiér Bart De Wever, ktorý varoval pred zhabaním zmrazených ruských aktív
29.10.2025 11:00
Bart De Wever uviedol, že jeho krajina má tri podmienky. Po prvé, žiada, aby všetky štáty EÚ postupovali spoločne. „Keďže je to veľmi riskantné, budeme čeliť obrovským nárokom,“ vysvetlil belgický premiér.
Po druhé, bude žiadať záruky od ostatných európskych štátov. „Ak bude potrebné peniaze vrátiť, každý členský štát sa na tom musí podieľať,“ dodal De Wever.
Tretia požiadavka premiéra De Wevera sa týka aj ostatných členských štátov. „Všetky krajiny so zmrazenými aktívami musia postupovať spoločne s nami,“ uviedol.
Podľa neho je veľké množstvo ruských peňazí aj v iných krajinách, ktoré však o tejto téme mlčia. Ak sa podarí splniť podmienky, môžu podľa De Wevera rokovania pokračovať. „Ak nie, urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som toto rozhodnutie zastavil,“ dodal.
Viac vo videu:
Európska komisia pred niekoľkými dňami predstavila plán, ktorý podľa nej umožní na takzvanú reparačnú pôžičku Ukrajine využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených ruských aktív v Európe bez toho, aby tieto aktíva boli skonfiškované. Niektoré krajiny však majú voči tomuto postupu výhrady a množstvo otázok technického i právneho charakteru.
Návrh použiť zmrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Ukrajine neznamená ich zhabanie, uviedla začiatkom mesiaca na neformálnom summite v Kodani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Komisia vtedy šéfom štátov a vlád plán predstavila.
Podľa zástupcov komisie je princíp veci v zásade jednoduchý. Na začiatku ruskej vojny proti Ukrajine držal Euroclear dlhopisy Ruskej centrálnej banky. Len čo tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare v dôsledku sankcií EÚ uvalených na Moskvu po začiatku jej agresie voči Ukrajine. Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky.
Zámer Európskej komisie spočíva v tom, že by Euroclear namiesto toho investoval do bezkupónových dlhopisov vydaných Európskou komisiou so zárukami od vlád EÚ alebo neskôr z rozpočtu Únie. EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ukrajina by ju splatila až po prijatí vojnových reparácií od Ruska, zabezpečených na základe budúcej mierovej dohody. To by jej umožnilo použiť prostriedky už teraz, bez čakania na to, kým Moskva zaplatí.
Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová zopakovala, že je to práve Rusko, kto je zodpovedný za škody na Ukrajine, a malo by za to zaplatiť. Pokrok v súvislosti s reparačnou pôžičkou podľa nej vyšle tri signály. Po prvé, Ukrajine, že ju Európska únia aj naďalej podporuje, po druhé, Rusku a po tretie, Spojeným štátom, že EÚ robí kroky aj na svoju obranu. Únia si je podľa Kallasovej vedomá obáv Belgicka ohľadom možných rizík, bude preto pracovať na potrebných zárukách.
Zdroj: Rumble AENews / InfoVojna / pravda.sk
