VIDEO: Trumpov vyslanec Kellogg označil obavy Ruska z rozširovania NATO na východ za oprávnené

30.05.2025
Obavy Ruska z rozšírenia NATO na východ sú oprávnené a USA nechcú, aby sa Ukrajina k Severoatlantickej aliancii pripojila. Vyhlásil to v rozhovore pre televíziu ABC osobitný vyslanec prezidenta Spojených štátov pre Ukrajinu Keith Kellogg.

Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg vo štvrtok večer označil obavy Ruska z rozširovania Severoatlantickej aliancie na východ za oprávnené. Podľa neho Spojené štáty nemajú záujem o vstup Ukrajiny do NATO, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Povedali sme, že pre nás nie je vstup Ukrajiny do NATO na stole, a nie sme jediná krajina, ktorá to tvrdí – viete, pravdepodobne by som vám vedel vymenovať štyri ďalšie krajiny v NATO,“ poznamenal v rozhovore pre ABC s tým, že je potrebný súhlas všetkých 32 členských krajín Aliancie. „To je jedna z tém, ktorú Rusko určite otvorí,“ doplnil.

„(Rusi) nehovoria len o Ukrajine, ale hovoria aj o Gruzínsku, hovoria o Moldavsku,“ uviedol Kellogg a spresnil, že rozhodnutie o názoroch Washingtonu na rozširovanie NATO musí urobiť Trump.

Americký vyslanec pre Ukrajinu ďalej prezradil, že séria mierových rozhovorov bude zahŕňať pokus o zlúčenie dvoch memoránd vypracovaných Ukrajinou a Ruskom do jedného dokumentu, pričom rokovania sa uskutočnia v pondelok v Turecku.

„Keď sa na budúci týždeň dostaneme do Istanbulu, sadneme si a budeme hovoriť,“ povedal Kellogg a dodal, že k rozhovorom o memorande so Spojenými štátmi sa pridajú poradcovia pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska a Británie.

Kellogg tiež vyhlásil, že Trump je „frustrovaný“ z Ruska, pretože zo strany prezidenta Vladimira Putina videl „určitú mieru nerozumnosti“. Vyčítal Moskve, že zasiahlo ukrajinské mestá. Ukrajine zasa podľa jeho slov povedal, aby sa dostavila na rokovania.

Kellogg uviedol, že podľa konzervatívnych odhadov si vojna na Ukrajine na oboch stranách vyžiadala 1,2 milióna mŕtvych a zranených. "To je ohromujúce číslo - toto je vojna v priemyselnom meradle," povedal Trumpov splnomocnenec.

Severoatlantická aliancia už niekoľko rokov zdôrazňuje, že rozhodnutie o vstupe je výlučne záležitosťou existujúcich členov a krajín, ktoré majú o členstvo záujem. Žiadna tretia krajina podľa NATO nemá mať pri takomto rozhodovaní právo veta.

Kellogg v rozhovore povedal, že ďalším krokom pri vyjednávaní o prímerí vo vojne Ruska proti Ukrajine bude pokus o spojenie požiadaviek oboch znepriatelených strán do jedného dokumentu. Do diskusií o tom sa k Spojeným štátom podľa neho zapoja aj poradcovia pre národnú bezpečnosť z Nemecka, Francúzska a Británie.

Rusko navrhuje, aby sa druhé kolo priamych rokovaní s Ukrajinou konalo v pondelok v Istanbule. Kyjev chce, aby mu Moskva ešte pred pondelkovým rokovaním odovzdala memorandum, v ktorom predstaví svoje požiadavky pre dosiahnutie trvalého mieru.


Zdroj: info.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch