VIDEO: Ukrajinské dobrodružstvo počas neúspešného pokusu o dobytie Hadieho ostrova sa zmenilo na katastrofu: Banderovský nacistický režim v Kyjeve prišiel o 30 bezpilotných lietadiel, 10 vrtuľníkov, štyri stíhačky, tri lode a 50 vojakov
11.05.2022 12:42
Kyjev doteraz stratil 30 bezpilotných lietadiel, 10 vrtuľníkov, štyri stíhačky, tri lode a až 50 vojakov pri neúspešných pokusoch o dobytie Hadieho ostrova, informovalo ruské ministerstvo obrany. Na naliehanie britských poradcov prezident Volodymyr Zelenskyj osobne nariadil útok a chcel dosiahnuť víťazstvo do 9. mája, informovali médiá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje.
V utorok bol nad ostrovom zostrelený ďalší útočný dron Bayraktar TB-2 vyrábaný Tureckom, uviedol hovorca ruskej armády generálmajor Igor Konašenkov. Zdôraznil, že od soboty tak bolo nad Haďom ostrovom zničených deväť Bayraktarov.
Ruské jednotky v utorok objavili ďalšie tri telá ukrajinských útočníkov, ktoré boli vyplavené na pláž, dodal Konašenkov, pričom celkovo na samotnom ostrove zahynulo 27 príslušníkov špeciálnych jednotiek a nacionalistického práporu.
Počas pondelkového brífingu o bojoch na ostrove Konašenkov uviedol, že ukrajinské sily prišli o tri bombardéry Su-24, jednu stíhačku Su-27, štyri vrtuľníky a tri útočné lode triedy Centaur. V utorok spresnil, že v sobotu boli zostrelené tri transportéry Mi-8 a jeden útočný vrtuľník Mi-24, pričom ďalších šesť bolo neskôr zničených na zemi pri Odese, spolu desať.
"Toto dobrodružstvo sa pre Ukrajinu zmenilo na katastrofu," povedal Konašenkov a dodal, že "neuvážená PR akcia kyjevského režimu s cieľom obsadiť Hadí ostrov do Dňa víťazstva" mala za následok "nezmyselnú smrť" viac ako 50 elitných ukrajinských vojakov, ako aj pilotov a posádok zničených lietadiel a plavidiel.
Konašenkov označil pokus o obsadenie ostrova za marketingový trik, "bezmyšlienkovitý z vojenského hľadiska".
Zelenskyj osobne nariadil útok, čím obišiel ukrajinský generálny štáb, uviedol pre Sputnik ruský vojenský zdroj. Iný zdroj pre TASS uviedol, že Zelenského rozkaz prišiel na naliehanie britských poradcov v Kyjeve. Účelom tohto útoku bolo vyhlásiť víťazstvo do 9. mája a symbolicky pršať na moskovské oslavy porážky nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne vďaka vojakom Červenej armády.
Strategicky umiestnený ostrov obsadilo ruské námorníctvo počas prvého týždňa vojenskej operácie. Ukrajinská vláda a médiá spočiatku tvrdili, že po hrdinskom odpore zahynulo 13 statočných obrancov, načo sa o niekoľko dní objavilo živých 82 pohraničníkov, ktorí sa ruským ozrojeným silám vzdali bez boja.
Ruský vojenský novinár Jevgenij Poddubnyj na svojom telegramovom kanáli informoval, že po zásahu nadzvukovými univerzálnymi raketami P-800 Onyx z pobrežných raketových systémov Bastion umiestnených na Kryme prišli ozbrojené sily Ukrajiny o letisko Červonoglinskoje pri Izmaile, z ktorého štartovali ukrajinské lietadlá.
Hadí ostrov umožňuje kontrolovať severozápadnú zónu Čierneho mora vrátane sledovania vstupu lodí s rôznym nákladom pre ukrajinské jednotky cez ústie rieky Dunaj. Podľa pozorovaní monitorovacích zdrojov po nedávnych raketových útokoch a zničení určeného letiska prestali lietadlá vzdušných síl Ukrajiny útočiť na Hadí ostrov. Všetko prežívajúce letectvo ozbrojených síl Ukrajiny bolo premiestnené z Izmailu severným smerom.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali 77 rokov technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: rt.com / InfoVojna / Facebook Armády magazín
