VIDEO: Ústavný súd SR pozastavil viaceré paragrafy schválenej novely Trestného zákona. Lipšicovej špeciálnej prokuratúry sa to netýka. Minister spravodlivosti však poukázal na dva nevídané a šokujúce historické precedensy. Sudcovia výsledok svojho rozhodnutia posunuli najprv médiám. Ešte zarážajúce je však to, že rozhodovali o zákone, ktorý ešte nenadobudol platnosť
29.02.2024 08:40
Ústavný súd (ÚS) SR vo štvtok potvrdil, že pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Vyplýva to z rozhodnutia zo stredajšieho (28. 2.) neverejného zasadnutia pléna ÚS, o ktorom informovala hovorkyňa súdu Martina Ferencová.
Ústavný súd podľa informácie zverejnenou exkluzívne televíziou Markíza rozhodol v stredu a aktuálne doručuje svoje rozhodnutie dotknutým stranám. Ústavný súd pozastavil paragrafy, ktoré sa mu nepozdávali, majú to byť body o kajúcnikoch či o používaní videí v trestnom konaní. Zdroje Markízy uvádzajú, že problematických a pozastavených bodov má byť viac.
Podľa denníka Sme ide aj o znižovanie trestných sadzieb a lehoty premlčania. Výhrady súdu by sa nemali týkať zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.
ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky SR Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) súd nevyhovel.
Novela Trestného zákona prijatá v decembri vládnou koalíciou mala nadobudnúť účinnosť 15. marca.
Pozastavenie účinnosti v prípade Trestného poriadku sa týka ustanovenia o zavedení procesného pravidla, podľa ktorého majú orgány činné v trestnom konaní a súd možnosť použiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom v prípade, ak sa použije iba v prospech obvineného. Ďalšia pozastavená časť sa týka predĺženia lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného zo šiestich mesiacov na tri roky.
Samotný ÚS sa k rozhodnutiu nevyjadril. „Ústavný súd nebude svoje postupy s nikým komunikovať,“ uviedla pre TASR hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
Ak prebehnú všetky procesné kroky, sudcovia možno už vo štvrtok povedia, aký vplyv bude mať toto pozastavenie vplyv na celú novelu Trestného zákona.
Na Ústavný súd sa obrátila prezidentka Zuzana Čaputová, napriek tomu, že novelu zákona podpísala a žiadala okrem iného aj jej pozastavenie. Na súd sa obrátili aj opoziční poslanci, ktorý tri podania spojil do jedného.
Čaputová už skôr uviedla, že sa bude snažiť za každú cenu zabrániť, aby novela Trestného zákona vstúpila do platnosti. Premiér Robert Fico reagoval, že sa bude za každú cenu snažiť, aby platná bola. Novela má vstúpiť do platnosti od 15. marca.
Susko: Rozhodovať o ešte neplatnom zákone je nevídaný historický precedens
Ak sú medializované informácie pravdivé, Ústavný súd (ÚS) SR poprel pozastavením účinnosti zmien v Trestnom zákone svoje predošlé rozhodnutia. Skonštatoval to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vo svojom videu zvrejnenom na sociálnej sieti. Kritizoval tiež, že rozhodnutie súdu mali k dispozícii médiá skôr ako dotknuté orgány štátnej moci.
„Ak sú informácie pravdivé, potom musím konštatovať, že ešte nikdy v histórii SR sa nestalo, aby nezverejneným rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie – Ústavného súdu – disponovali médiá skôr ako dotknuté štátne orgány,“ uviedol šéf rezortu spravodlivosti. Pripomenul pritom nedávne vyjadrenie ÚS, že o veciach, o ktorých koná alebo budú podané nekomunikuje mimo zákonných postupov s nikým.
Susko pripomenul, že novela ešte nie je zverejnená v Zbierke zákonov SR, a teda nie je platná. Poukázal pritom na niektoré predošlé rozhodnutia ÚS. „Nikdy v histórii SR sa totiž nestalo, že by ÚS rozhodol o zákone, ktorý ešte nenadobudol platnosť,“ podčiarkol minister.
Viac vo videu:
Korčok: Je to dôležitá správa. Koalícia snaží rozložiť právny štát, ale nebude to mať jednoduché
Kandidát na prezidenta Ivan Korčok víta rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o pozastavení účinnosti časti novely Trestného zákona. Hovorí o dôkaze, prečo je potrebná mocenská rovnováha.
„ÚS pozastavil účinnosť časti novely Trestného zákona. Je to dôležitá správa, pretože síce sa koalícia snaží rozložiť právny štát, ale kým sú tu funkčné a nezávislé inštitúcie, nebudú to mať také jednoduché,“ uviedol Korčok. Verí, že sa politici vládnej koalície zdržia útokov na ÚS a budú konať v súlade s Ústavou SR.
Taraba: ÚS odobril zrušenie Lipšicovej prokuratúry
Podpredseda vlády Tomáš Taraba ocenil rozhodnutie ústavného súdu v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry.
"Ústavný súd skonštatoval, že rušenie špeciálnej prokuratúry nie je protiústavné, čím uznal, že parlament mal právo o tom rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. Vlastne ústavný súd sa priklonil k tvrdeniu vlády, že špeciálna prokuratúra je organizácia, ktorá porušovala na Slovensku ľudské práva a preto ju treba urýchlene zrušiť. Krásna Lipšicová vizitka.
Nebudem teraz hodnotiť to, že ústavný súd poprel vlastné predošlé rozhodnutia, že k zákonom sa vyjadruje až vtedy, keď sú zverejnené v zbierke zákonov.
Ústavný súd pri trestnom zákone pozastavil jeho účinnosť, čo neznamená, že zmeny trestných sadzieb a premlčacích lehôt vyhlásil za protiústavné. Ústavný súd len povedal, že sa týmito zmenami ešte bude zaoberať. Je úplne jasné, že parlament má výsostné právo meniť trestné sadzby, pretože má zákonodárnu moc. Takže ústavný súd ak nechal dnes zrušiť špeciálnu prokuratúru a odobril pri tom skrátené legislatívne konanie, rovnako logicky bude musieť odobriť zmenu trestných sadzieb, pretože určovať tieto zmeny je právo zákonodárneho zboru.
Opozícia vlastne dnes utrpela svojím naratívom, že parlament nemohol meniť zákon v skrátenom konaní, riadnu porážku a Lipšic úplné KO. Tak politicky, amatersky a protiprávne bola vedená špeciálna prokuratúra, až ju sám jej autor priniesol úspešne do hrobu. Dobrá správa pre Slovensko."
Opozícia víta rozhodnutie súdu
Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka privítal rozhodnutie súdu: „Prichádza na naše slová. Hovoríme to od začiatku – mafiánska novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale je aj protiústavná. A zdá sa, že problémy v nej vidí aj Ústavný súd. Podľa najnovších medializovaných informácií pozastavil účinnosť veľkej časti tejto novely. Už zajtra by sme mali vedieť viac. Ale jedna vec je jasná. Náš odpor a boj má zmysel. V parlamente, na námestiach po celom Slovensku, aj ústavnou sťažnosťou. Nikdy sa nesmieme vzdať. Slovensko si nenecháme ukradnúť, ani Ficom, ani Dankom, ani Pellegrinim“.
Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že „od začiatku sme tvrdili, že novela Trestného zákona sa má prijímať po širokej odbornej diskusii pre zvýšenie bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku a nie za účelom zabezpečiť pre pár vyvolených bezpečnosť a beztrestnosť. Podľa medializovaných informácií nám dal Ústavný súd za pravdu a pozastavil veľkú časť tejto hanebnej novely. Toto rozhodnutie Ústavného súdu vítame, lebo je dôkazom, že Slovenská republika je ešte stále právnym štátom, kde funguje systém bŕzd a protiváh a kde svojvôľa nemá miesto. Vyzývame predsedu vlády, predsedu parlamentu ako aj všetkých občanov, aby toto rozhodnutie Ústavného súdu rešpektovali.“
K trestnej novele mali odlišné stanoviská dvaja sudcovia
K uzneseniu a jeho odôvodneniu pripojili odlišné stanovisko ústavní sudcovia Peter Straka a Robert Šorl. Ústavný súd musí v súvislosti s koaličnou novelou Trestného zákona konať tak, aby parlamentu nebránil v ďalšej reforme trestného práva. V odlišnom stanovisku k uzneseniu o pozastavení účinnosti niektorých časti novely to napísal sudca Robert Šorl.
„Zdá sa, že táto reforma sa prijatím namietaného novelizačného zákona len začala,“ skonštatoval Šorl. Rovnako sa podľa neho javí, že môže mať viacero nedostatkov, o ktorých sa už uskutočňuje odborná diskusia.
„Treba uznať, že tieto nedostatky môžu byť aj výsledkom uponáhľaného legislatívneho procesu. Podstatné však je, že len pri časti novelizovaných bodov možno uvažovať o vecnom rozpore s Ústavou SR,“ zdôraznil sudca.
Sudca Peter Straka vo svojom odlišnom stanovisku pripomenul, že už v minulosti kritizoval vo svojich vystúpeniach a odlišných stanoviskách ukladanie vysokých trestov, niekedy považovaných až za „drakonické“.
Tresty by totiž podľa jeho názoru v 21. storočí nemali primárne plniť odstrašujúcu funkciu. „Odstrašenie ostatných na príklade jedného je prístup, ktorý nie je v súlade s morálnym statusom konkrétneho jednotlivca a tvrdí, že na jednotlivcov platia len hrozby, navyše, empirické fakty vyvrátili, že kriminalita sa odstrašujúcimi trestami znižuje, naopak, odstrašujúci účinok sankcií nemá na kriminalitu vplyv,“ doplnil Straka.
Zdroj: pravda.sk / info.sk / InfoVojna
