VIDEO: „Venezuelu riadime teraz my,“ vyhlásil Donald Trump po zavlečení Nicolása Madura do USA. Americký prezident zároveň spochybnil, že by ukrajinské drony útočili na rezidenciu Vladimira Putina a vyhrážal sa Kube, Kolumbii aj Iránu

05.01.2026 09:00

Americký prezident Donald Trump v nedeľu trval na tom, že USA „riadia“ Venezuelu po zatknutí prezidenta Nicolása Madura. Podľa jeho slov sa Spojené štáty zároveň zaoberajú aj dočasným vedením Caracasu.

„Zaoberáme sa ľuďmi, ktorí práve zložili prísahu. Nepýtajte sa ma, kto je vo vedení, pretože keď vám odpoviem, bude to veľmi kontroverzné,“ povedal šéf Bieleho domu novinárom na palube lietadla Air Force One. „Znamená to, že ju riadime my,“ ozrejmil podľa francúzskej agentúry.

Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová medzitým viedla v nedeľu svoje prvé zasadnutie kabinetu, odkedy americké jednotky v sobotu zatkli prezidenta krajiny, ukázali zábery štátnej televízie VTV. „Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou, založeným na vzájomnom rešpekte,“ napísala Rodriguezová na platforme Telegram. „Pozývame preto vládu USA k spoločnej spolupráci na pláne... zameranom na spoločný rozvoj,“ dodala.

Trump v nedeľu zároveň vyhlásil, že Kuba „je na pokraji pádu“ po tom, čo zľahčoval potrebu akejkoľvek americkej vojenskej operácie v tejto krajine. Pre Havanu bude náročné „vydržať“ bez venezuelskej ropy, povedal. „Nemyslím si, že potrebujeme podniknúť akékoľvek kroky. Vyzerá to tak, že padne,“ vyhlásil Trump. Americký líder okrem toho skonštatoval, že pri vojenskom zásahu USA zahynulo veľa príslušníkov kubánskych bezpečnostných síl prezidenta Madura. Podľa údajov kubánskej vlády ide o 32 Kubáncov.

Trump počas brífingu na palube prezidentského špeciálu Air Force One vyhlásil, že Kolumbia je „chorou krajinou“ a „riadi ju chorý človek, ktorý rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“. Petro má podľa Trumpa na území Kolumbie továrne na výrobu kokaínu a varoval, že takáto situácia tam už dlho panovať nebude. Na otázku, či v Kolumbii chystá vojenský zásah podobný tomu vo Venezuele, odpovedal, že mu to „znie dobre“, pretože tam zabíjajú veľa ľudí.

Prezident USA na palube lietadla takisto opätovne zdôraznil, že Grónsko by sa malo stať súčasťou Spojených štátov. „Z hľadiska národnej bezpečnosti potrebujeme Grónsko,“ povedal Trump novinárom. Došlo k tomu napriek výzvam dánskej premiérky Mette Frederiksenovej na zastavenie „vyhrážok“ namierených voči autonómnemu územiu Dánska.

Republikán okrem toho varoval Irán pred „tvrdým zásahom“, ak počas protestov v krajine zahynú ďalší demonštranti. „Sledujeme to veľmi pozorne. Ak začnú zabíjať ľudí tak, ako v minulosti, myslím si, že Spojené štáty ich veľmi tvrdo zasiahnu,“ povedal Trump novinárom. Protesty sa v Iráne začali 28. decembra, pričom ich vyvolala ekonomická situácia v krajine. Podľa oficiálnych správ pri nich zahynulo už najmenej 12 ľudí vrátane členov bezpečnostných síl.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu poprel správy, podľa ktorých ukrajinské drony zaútočili na sídlo ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Neverím, že k tomuto útoku došlo,“ odpovedal Trump na otázku reportéra na palube prezidentského špeciálu Air Force One a poznamenal, že „v danom momente nikto nevedel“, či je táto správa pravdivá.

Viac vo videu (titulky zapnete kliknutím na symbol "C" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na ikonu umiestnenú vľavo od symbolu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. C, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo minulý týždeň video so zostreleným dronom, ktorý podľa neho Ukrajina vyslala na Putinovo sídlo v Novgorodskej oblasti. Údajne nedošlo k poškodeniu majetku a prezident sa v tom čase nachádzal na inom mieste.

Riaditeľ ruskej vojenskej rozviedky GRU Igor Kosťukov vo štvrtok 1. januára 2026 odovzdal americkému vojenskému atašé časť ukrajinského dronu obsahujúcu údaje, ktoré dokazujú, že ukrajinská armáda tento týždeň podnikla útok cielený na rezidenciu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Predstavitelia Ruska kritizovali Kyjev za jeho neúprimnosť v rámci diplomatickej snahy o ukončenie bojov, zatiaľ čo jeho západní spojenci údajný útok spochybňujú. Trump skonštatoval, že sa „niečo“ stalo v blízkosti Putinovej rezidencie, no po preskúmaní dôkazov americkí predstavitelia zodpovednosť za útok nepripisujú Kyjevu.

Ukrajina odmietla tvrdenia Ruska o útoku a prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu zo snahy sabotovať mierové rokovania. Údajný úder na Putinovu rezidenciu označil za výmysel s cieľom ospravedlniť ďalšie útoky proti Ukrajine, aj odmietanie Ruska podniknúť potrebné kroky na ukončenie vojny.

Denník Wall Street Journal v stredu informoval, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) i Národná bezpečnostná agentúra (NSA) dospeli k záveru, že Ukrajina sa nepokúsila zaútočiť na rezidenciu ruského prezidenta.

Irán vyzval na prepustenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura

Irán v pondelok vyzval na prepustenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura, ktorého zadržali Spojené štáty a v New Yorku ho čaká súd pre obchodovanie s drogami. Teherán zároveň zdôraznil, že jeho vzťahy s Caracasom zostávajú nezmenené.

„Prezident krajiny a jeho manželka boli unesení. Nie je to nič, na čo by mali byť hrdí, je to nezákonný čin,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na tlačovej konferencii. „Ako zdôraznil venezuelský ľud, ich prezident musí byť prepustený,“ dodal.

Irán a Venezuela sú dlhodobo blízkymi spojencami, čo v pondelok potvrdil aj Bakájí. „Naše vzťahy so všetkými krajinami, vrátane Venezuely, sú založené na vzájomnom rešpektovaní a tak to aj zostane... Sme v kontakte s venezuelskými orgánmi,“ potvrdil iránsky hovorca.

Počas tlačovej konferencie Bakájí komentoval aj vyjadrenia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý podporil protesty v Iráne. Hovorca Izrael obvinil zo snahy o podkopanie iránskej národnej jednoty.

„Sionistický režim je odhodlaný využiť aj tú najmenšiu príležitosť na zasievanie rozporov a podkopávanie našej národnej jednoty, a my musíme zostať ostražití,“ uviedol Bakájí.

Demonštrácie sa začali v Teheráne pôvodne ako protesty proti ekonomickým problémom a prudko rastúcej inflácii, no rýchlo sa rozšírili aj do ďalších miest islamskej republiky. Od stredy si vyžiadali viac ako desať obetí.

Kolumbia odmieta Trumpove vyhrážky

Kolumbijský prezident Gustavo Petro sa v pondelok vyhranil proti vyhrážkam amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po americkej vojenskej akcii v susednej Venezuele ho nazval pašerákom drog, varoval ho, aby „si dával pozor“ a nevylúčil ani vojenskú intervenciu USA v Kolumbii. Petro ostro kritizoval sobotné bombardovanie Caracasu a odvlečenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura do New Yorku. 

„Dôrazne odmietam, aby Trump hovoril bez znalosti veci. Moje meno sa za 50 rokov neobjavilo v (kolumbijských) súdnych spisoch o obchodovaní s drogami, ani v minulosti, ani v súčasnosti,“ uviedol Petro. Zdôraznil, že súdna moc v krajine nie je pod jeho kontrolou. „Prestaňte ma ohovárať, pán Trump. Takto sa nevyhráža latinskoamerickému prezidentovi, ktorý vzišiel z ozbrojeného boja a potom z boja za mier kolumbijského ľudu,“ vyhlásil.

V ďalšom príspevku ostro kritizoval americké bombardovanie venezuelskej metropoly Caracas a odvlečenie prezidenta Nicolása Madura do USA. „Spojené štáty sú prvou krajinou, ktorá v dejinách ľudstva bombardovala juhoamerické hlavné mesto. Neurobil to ani Netanjahu, ani Hitler, ani Franco, ani Salazar,“ zdôraznil ľavicový prezident.

AFP pripomína, že Kolumbia a Spojené štáty sú kľúčovými vojenskými a hospodárskymi spojencami v regióne. Od nástupu Trumpa sa lídri oboch krajín pravidelne sporia v otázkach migrácie, ciel alebo pašovania drog.


Zdroj: cas.sk / info.sk / sme.sk / topky.sk / InfoVojna