VIDEO: Viktor Orbán o nezvratnom víťazstve Ruska na Ukrajine, o zmene geostrategickej politiky USA pod vedením Donalda Trumpa, demontovaní globálnej ekonomiku zo strany USA a vytváraní regionálnych ekonomických centier po celom svete, ukončení exportu americkej demokraciu do sveta, slabej Európe a rozpadávajúcej sa Európskej únii, ale aj o premene svetového poriadku ovládaného Spojenými štátmi na multipolárny systém

08.09.2025 14:15

Viktor Orbán čoraz častejšie komunikuje verejne na rôznych festivaloch a zhromaždeniach, stále viac obsadzuje sociálny priestor a systematicky sa pripravuje na najbližšie parlamentné voľby. Jeho vyhlásenia a prejavy sú vždy autentické, priame, zrozumiteľné. Aj keď sa časť jeho výrokov objavuje aj v našich médiach, niektoré sú tendenčne redukované a vytrhnuté z kontextu. Pre čitateľov, ktorí majú vzťah k autentickým prejavom a robia si na veci vlastný názor, prinášame priamy prepis jeho prejavu,.Viktor Orbán v nedeľu 7. septembra 2025 na tradičnom občianskom pikniku v Kötcse pri Balatone predstavil plán víťazstva a piliere politiky Fideszu v parlamentných voľbách v budúcom roku a vyjadril sa v širšom kontexte nielen k vnútropolitickým otázkam, ale aj k postaveniu a k vízii Maďarska v Európskej Únii, k dramatickým vzťahom s Bruselom a významu Donalda Trumpa v mierových snaženiach na ukončenie vojny na Ukrajine.

Viac vo videu:

Prepis prejavu maďarského premiéra:

Parlamentne voľby v kontexte minulosti

Môžeme byť hrdí na to, že sme vždy robili to, čo sme povedali, a čo sme povedali, to sme aj urobili, a toho sa chceme držať aj v budúcnosti. Len aby som osviežil našu pamäť, sľúbili sme, že pošleme MMF domov – sú doma. Sľúbili sme milión pracovných miest, sľúbili sme Maďarsko bez migrantov. Sľúbili sme, že zostaneme mimo vojny, že ochránime naše deti, že budeme podporovať rodiny, že znížime dane a sľúbili sme tiež, že vrátime trinásty mesačný dôchodok. A čo sme povedali, to sme aj urobili. Z toho sa skladá, z toho sa skladá to, čo je podstatou politiky, a v politike je najdôležitejšia dôvera. A preto, a nie pre nič iné, sme vyhrali a vyhrávame voľby v rade, kvôli dôvere v nás, kvôli získanej a zaslúženej dôvere. Vážené dámy a páni, vidím, že aj nadchádzajúce voľby budú mať toto ako kľúč. Voľby budú o tom, komu možno dôverovať. Náš protivník je v úplnej strate dôvery. Gyurcsányovci mali viac rozumu, pretože oni povedali, že oklamali ľudí až po voľbách, zatiaľ čo Tisza povedala pred voľbami, že oklamú ľudí. Mohol by som povedať, že nám ponúkajú vlastné hlavy na striebornej tácke. Tak ak nám to ponúknu, je to občianska komunita, prijmime to. Strata dôvery má následky v politike, nielen z hľadiska konečného výsledku, ale aj v samotnom procese politiky. Lebo aké politické možnosti zostanú tomu, kto stratil dôveru? Tomu, kto stratil dôveru, neveria ani jedno slovo. Tak čo zostane? Zostane hádka, zostane provokácia. Takto vzniká, nielen v Maďarsku, ale aj inde, politika hádok strán, ktoré stratili dôveru. Vidíme to aj dnes tu. Čo sa deje v Maďarsku? Veď je to len 93 000 km² a akože nie, je v tejto krajine jediná vhodná dedina, kde sa Tisza môže zísť a usporiadať zhromaždenie pre svojich na tom mieste, kde sme vždy my a kde sa stretávame každý rok vopred ohlásenom termíne. Prečo sem prichádzajú? Prichádzajú sem, pretože to, čo hovoria, už nikto neverí. Ale ak prídu sem, bude napätie, konflikt, bude hádka. To im zostalo. Na to sa musíme pripraviť. Z toho sa skladá ich politika v nasledujúcich siedmich mesiacoch. Môžeme to nazvať politikou kohúta. Politika kohúta má tri znaky. Toto sme sa práve naučili v rámci systémovej teórie politiky. Podstatou politiky kohúta je, že tam je kohútkovanie, vypínanie hrude, preháňanie. Dôležitým prvkom politiky kohúta je aj to, že tam je vždy kohút stredobodom vesmíru a myslí si, že ak nekokrhá, slnko nevyjde. Ale najkrajšie na politike kohúta je tretí znak, a to je, že z kohúta nikdy nebude veľký kohút. O čom, o čom budem hovoriť? Aj toto ma zaujíma. Slovami Chucka Norrisa, o všetkom. A keďže budem hovoriť o všetkom, bude to dlhšie ako zvyčajne. Székelyská žena volá dcére,ako prebehol pôrod. Dcéra hovorí, že prebehol dobre, ale musela na to obetovať celý deň. Nuž, celý deň dnes nemôžeme venovať môjmu prejavu, hlavne preto, že s manželkou dnes oslavujeme naše 39. výročie svadby a večer, večer, ak je to príjemné, oslavujeme to. Včera to malo byť, ale včera som musel plniť národné povinnosti v Dubline. Aspoň dnes večer sa musím dostať domov. 

Retrospektíva a hodnotenie

Vážené dámy a páni, o čom sme hovorili minulý rok? Minulý rok sme hovorili predovšetkým o duchovných veciach. To teraz pripomeniem, ak mi dovolíte. Minulý rok sme stanovili tézu, ktorá znela, že to, čo nazývame západnou civilizáciou, už nie je v západnej Európe, ale nachádza sa len v strednej Európe, a západnú civilizáciu môže zachrániť len stredná Európa. Toto bola téza našej vlaňajšej prednášky. Vtedy sme tiež povedali, že Západ je pre nás civilizácia, ktorej osobitosťou je jedinečné prepojenie viery a rozumu. Západný svet udržiava pri živote myšlienka, že viera a rozum si môžu navzájom pomôcť k pochopeniu pravdy, lebo sú veci, ktoré možno spoznať len rozumom, a sú veci, ktoré možno spoznať len zjavením. Cieľom, povedali sme, nech už je západná Európa akokoľvek, je zrejmé, že sa nemôžeme vrátiť k pred osvietenstvu kresťanskej civilizácii, to je nemožné. Ale ani nechceme, aby živá viera a systém kresťanských tradícií boli vyradené z európskeho života. Lebo čo je teraz v západnej Európe? Položili sme otázku minulý rok. V západnej Európe sa otriasli filozofické základy západnej civilizácie. Vybudovali nový systém moci, liberálnu civilizáciu, a z tejto liberálnej civilizácie už nie je možné vytvoriť západnú civilizáciu v západnej Európe z dvoch dôvodov. Jednak preto, že liberálna civilizácia vybudovala taký silný mocenský aparát, ktorý sa v tejto chvíli zdá byť neprekonateľný. A jednak, medzitým postupuje budovanie paralelných spoločností, aby som sa vyjadril zdvorilo. Ak by som bol hrubší, povedal by som, že západná islamizácia Európy. Preto to, čo chápeme ako západnú civilizáciu, ako špecifické prepojenie rozumu a viery, už nemá miesto v západnej Európe. V strednej Európe ešte má a ako najschopnejšia vláda a politický systém strednej Európy máme my, Maďari, poslanie nad rámec každodennej politiky, ktoré spočíva v udržiavaní západnej civilizácie pri živote v strednej Európe, čo vieme, poznáme a hrdo prijímame. Keďže sme o tom všetkom hovorili minulý rok, tento rok už nemusíme hovoriť o podobných veciach duchovného charakteru, ale musíme hovoriť o perspektívach, o politických a svetovo-politických perspektívach, aby sme dokázali zasadiť aktuálnu politiku do správneho časového a priestorového kontextu. Preto v prvej časti mojej prednášky pôjdeme s reflektorom, pokúsim sa načrtnúť veľké súvislosti, ako by povedali Székelyskí bratia, s dlhým svetlom. V druhej časti našej prednášky pôjdeme s tlmeným svetlom pred naše kolesá, aby sme sa dokázali vyhnúť výmoľom.

Maďarsko a mezinárodný svet

Vtedy budem hovoriť potom o maďarskej situácii. Minulý rok sme počas diskusií na kötcsei stretnutí nechali otvorených mnoho otázok. V roku 2025 sme dostali odpovede takmer na všetky otázky, ktoré tam zostali otvorené, a väčšinu našich predpokladov formulovaných v tomto čase minulého roka udalosti potvrdili. Pripomeniem ich: Bude nový americký prezident a politika? Sme v septembri 2024, už je. Bude nová nemecká vláda? Už je. Dostane sa Francúzsko z víru vládnych kríz? Nie. Nebude mocenské prerozdelenie alebo aspoň vyrovnanie v Poľsku? Už je. Môže sa V4 vrátiť a znova vstať? Áno. Spýtali sme sa minulý rok: Bude ruské vojenské víťazstvo? Už je. Spýtali sme sa minulý rok: „Rozdelia Ukrajinu?“ Áno. Bude skupina krajín BRICS naďalej silnieť? Ak ste videli pekinské stretnutie, poznáte odpoveď – áno. A podarí sa Únii vyriešiť jej základnú dilemu, ktorú stelesňuje euro? Nie. Toto boli otázky, toto boli odpovede, ktoré sme dostali. Podrobnejšie: V Spojených štátoch je nový prezident, ale čo je dôležitejšie, je tam aj nová politická strategia, medzinárodná a geopolitická stratégia. Za tým, čo dnes robia Američania, stojí jednoduché poznanie, že ak pretrvá globálny obchodný poriadok tak, ako sme ho doteraz poznali a zažili v uplynulých 30–40 rokoch – teda ak tento globálny obchodný poriadok pretrvá – potom sa súperi Spojených štátov budú posilňovať viac ako Spojené štáty. Predbehnú ich. Toto poznanie vysvetľuje všetko, čo vidíme od pána prezidenta Trumpa. Je tu nová americká stratégia, objavila sa úplne nová americká politika, ktorej podstatou je možno to, že namiesto snov demokratov o globálnom svetovom mieri, svetovej demokracii a exporte demokracie sa Američania konfrontujú s faktami. Tieto fakty nie sú z amerického hľadiska príliš veselé. Prvá vec, s ktorou sa konfrontujú a priznali, že je existujúcim faktom, je to, že Čína má nedostižnú demografickú výhodu, Čína má rastúcu technologickú výhodu, Čína má rastúcu kapitálovú výhodu, Čína má klesajúcu vojenskú nevýhodu. Bez čínskych dodávateľov nefunguje ekonomika Spojených štátov a s postupom času sa Číňania stále viac dostávajú do pozície veriteľov voči krajinám západného sveta. Toto je realita. Ďalšou realitou po Číne, s ktorou sa Američania konfrontovali, znie takto: Rusko vojnu vyhralo bez nasadenia stotisícových pozemných síl. Ruské víťazstvo je nezvratné. Už nechcú posielať vojská. Americká stratégia tiež uznáva skutočnosť, že s Ruskom je možné obchodovať, ale Rusov nemožno v nasledujúcich desaťročiach odtrhnúť od Číny. Spojené štáty sa musia konfrontovať s faktom, že strácajú pôdu pod nohami v tichomorskom regióne. Tu je tých mystických 200 míľ. 200 míľ je vzdialenosť, do ktorej máte výhradné obchodné práva od svojho pobrežia smerom k moru. A Číňania v súčasnosti nerobia nič iné. Všetko,čo počujete o Taiwane, je len o tom, že vyvíjajú také vojenské kapacity, aby dokázali vytlačiť americké vojenské sily, ktoré sú umiestnené v tejto 200-míľovej zóne alebo sa tam občas objavujú. Toto je podstata hry, pretože ak Spojené štáty prehrajú v tichomorskej Ázii, prehrajú aj globálne. Amerika má v tomto regióne spojencov: Taiwan, Japonsko, Južná Kórea, Vietnam, Filipíny, ale nebezpečenstvo neustále narastá, že Čína bez vojenského zásahu pomaly, ale isto integruje tieto krajiny do vlastnej ekonomiky a tým predbehne Spojené štáty aj tam. Tretí alebo štvrtý fakt, s ktorým sa konfrontuje nová politika Spojených štátov, je ten, že Európska únia je slabá a takou aj zostane. Toto sú fakty, na ktorých sa zakladá všetko, čo vidíme. Aká je odpoveď, ktorú dávajú, respektíve dostávame z týchto faktov? Prvá je, že Amerika sa musí vrátiť domov. Musí zhromaždiť zdroje, preto všetko, čo vidíme, je o tom: sebestačnosť v energetike, sebestačnosť v oblasti surovín,lákanie investorov domov, ba dokonca ich nútenie, a clá, clá, clá. Znižovanie obchodných deficitov, deficitov na úkor Ameriky. Získanie ešte väčšieho množstva peňazí, inými slovami, Spojené štáty dnes rozoberajú globálnu ekonomiku, v ktorej sme prežili život, a vytvárajú sa regionálne ekonomické priestory po celom svete. Podstatou americkej stratégie je aj to, že export demokracie sa skončil. Nechcú nikoho poučovať, nechcú hovoriť, aký je dobrý politický systém. Každý má svoju kultúru, nech prevádzkuje takú, akú chce, ale vracajú sa k mocenskej politike. Ich správanie už neovplyvňujú medzinárodné pravidlá. Nepredstavujú si svet ako taký, ktorý má medzinárodné pravidlá, ktoré každý dodržiava, ale predstavujú si svet, v ktorom sú aktéri, mocnosti, sily, vplyvy, schopnosti, schopnosť projekcie moci, schopnosť projekcie moci veľmocí, a silu treba použiť. Toto nazývame mocenskou politikou. Sem sa svet vrátil.

Kde je Európa a kam smeruje?

Ak sa potom pozrieme na to, čo sa deje v Európe, tak vám môžem povedať, pri pohľade do roku 2025, máme otázky. Už minulý rok sme ich mali a rok 2025 už čiastočne poskytol odpovede a v nasledujúcich mesiacoch poskytne ďalšie odpovede na otázky týkajúce sa Európy. Najdôležitejšou otázkou je, či sa európske hospodárstvo postaví na nohy. Sme v priamom prenose, poviem, že sotva. V Nemecku deklaroval nový kancelár v uplynulých dňoch koniec sociálneho štátu, ale nepredstavil žiadny nový konkurencieschopný model. Vo Francúzsku sú neustále vládne krízy, práve zajtra sa bude hlasovať o dôvere vláde, respektíve o nedôvere vláde, a medzitým sa francúzsky štátny dlh blíži k 120 % ich hrubého národného produktu. Od druhej svetovej vojny neboli úrovne dlhu také vysoké ako teraz. V Poľsku sa liberálny útlak blíži ku koncu, je tam nový prezident, ktorý vytvára mocenskú rovnováhu a presadzuje vlastnú politiku, a tu je V4, ktorú sa pod nemeckým vedením podarilo rozbiť. Poľské a české pričinenie v posledných dvoch-troch rokoch. V Poľsku je nový prezident, ktorý chce V4. V Česku je Babiš ante portas, českému západnému dobrodružstvu môže ľahko nastať koniec a v októbri sa vrátia k programu silného stredoeurópskeho budovania hospodárstva. Tu je pred nami otázka, respektíve pomaly už séria odpovedí, otázka vojny. Konečný výsledok vojny. Dostali sme odpoveď, že po prvé, ruský prezident zostane na svojom mieste. Chcel by som všetkým pripomenúť, že na začiatku vojny americký prezident menom Biden, na ktorého si možno ešte spomíname, odišiel do Varšavy a predniesol prejav, ktorý teraz poviem po anglicky pre vierohodnosť, ale znel takto: „Putin must fail,“ čo znamená, že Putin musí padnúť, nie „porazíme ho“ alebo „vojna“, ale „musí padnúť“. Američania otvorene vyhlásili, že chcú v Rusku vytvoriť iný politický režim. Z toho vyplynula situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, že Európska únia financuje vojnu, Rusko tiež financuje vojnu. Medzi nami prebieha súťaž vo financovaní, v ktorej v súčasnosti Rusi vyhrávajú. Táto situácia ich oslabuje, zatiaľ čo my sa z nej zrúcame. Ukrajinu rozdelia. Bola to otázka, aký bude osud Ukrajiny pred rokom, o tom sme hovorili. Dnes, ak sa pozrieme na vývoj a chladne pochopíme, čo sa tam deje, musíme povedať, že Ukrajina sa práve teraz rozdeľuje. Pred vojnou mala Ukrajina veľmi jasnú situáciu, existovala ako nárazový štát, v ktorom Rusi mali 50% vplyv a Západ 50%. Občas o tom bola diskusia, taká vláda prišla, taká odišla, ale nikto nespochybnil, že Ukrajina je územie ležiace medzi Západom a Ruskom, nárazová zóna, nárazový štát, a každý je v bezpečí, ak majú Rusi aj Západ zhruba 50% vplyv. Taká bola situácia do vojny. V dôsledku vojny sa to narušilo tak, že sa stalo presne ďalšie téma prednášky.

Európa a podpora Ukrajiny

Podstatou je, že sa to narušilo.Dnes Európania elegantne hovoria o bezpečnostných zárukách, ale bezpečnostná záruka v skutočnosti znamená rozdelenie Ukrajiny. Prvý krok sa už udial, pretože Západ prijal, že existuje ruská zóna, len sa diskutuje o tom, či je to za Krymom, či sú to dva okresy, štyri okresy, päť okresov alebo šesť okresov, ale už sa nediskutuje o tom, či by taká ruská zóna nemala existovať. Ruská zóna už vznikla, obsahuje približne 20 % územia Ukrajiny. To je už minulosť, o tom sa už ani veľmi nediskutuje. O čom sa diskutuje, je, koľko kilometrov od hranice ruskej zóny by sa mala vytvoriť demilitarizovaná zóna – 40 km, 50, 100, 200? Nevieme. To sa práve deje, to bude druhá zóna. Výsledok rozdelenia Ukrajiny: ruská zóna, demilitarizovaná zóna a napokon západná zóna, o ktorej obrysoch a stave zatiaľ nemôžeme povedať nič konkrétne, ale vidíme, že Ukrajina sa mení na územie pozostávajúce z troch zón. Po vojne hovorme o tom, ako vyzerá Európa, respektíve budúcnosť Európskej únie. Existuje základné číslo, ak chceme pochopiť, kde sa teraz nachádzame a chceme to zasadiť do priestoru a historických procesov, potom je tu jedno základné číslo, ktoré každému odporúčam, aby sa ho pokúsil uchovať v pamäti. Rok finančnej krízy bol 2008. Spomíname naň ako 2008–2009. A keď sa v roku 2008 niekto pozrel na svetové hospodárstvo, videl, že Spojené štáty predstavovali 22,9 %, povedzme 23 % celkového ekonomického výkonu sveta, a Európska únia 25,4 %. Zaokrúhlime nadol: 23 proti 25. My sme boli 25, Amerika 23. Ak sa pozrieme na svetové hospodárstvo v rokoch 2024–2025, uvidíme, že Američania tvoria 26,8 %, povedzme 27 %, celkového svetového výkonu a my, Európania, 17,6 %. Od roku 2008 do roku 2025, toto je historické obdobie, historický proces, v ktorom my, Európania, žijeme. Od roku 2008 do roku 2025 Američania zvýšili svoj podiel na svetovom hospodárstve o 4 %, zatiaľ čo my sme stratili 8 %. To jasne ukazuje, že nie je nevyhnutné, aby sme boli tam, kde sme teraz, keďže v roku 2008 sme boli ešte na rovnakom mieste s Američanmi, že tam nie sme ako Američania, možno pripísať len tomu, že Európania boli zle vedení. Ak by boli rovnako dobre vedení ako Američania, boli by sme tam, kde sme boli, teda zhruba rameno pri ramene s Američanmi. To, že to tak nie je, je výlučne dôsledkom chybnej európskej politiky. A na základe týchto faktov zakladám svoju tézu, ktorú teraz s vami zdieľam. Myslím si, že Európska únia v súčasnosti vstúpila do stavu fragmentácie a rozpadu, a ak to takto pôjde ďalej, čo je pravdepodobnejšie, potom sa história Európskej únie zapíše do dejín ako skľučujúci výsledok ušľachtilého experimentu. Situácia je taká, že obdobie existencie Európskej únie sa z určitej historickej perspektívy stane érou úpadku a bezvýznamnosti európskeho kontinentu. Takto to budeme vidieť. Aký bol cieľ? Pretože očividne to nebol cieľ, pre ktorý sme Európsku úniu vytvorili.

Katarzia Európy

Keď sme Európsku úniu vytvorili,potom sme si stanovili nasledujúce ciele: Po prvé, Európska únia by mala byť svetovou politickou a svetovou ekonomickou silou. Ešte v roku 2008 to hospodárske čísla odôvodňovali. Plán bol vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete, opísanú ako Lisabon – Vladivostok, ktorá by zahŕňala Rusko, Spojené kráľovstvo, Turecko, Kaukaz a Balkán. Toto sme mali vybudovať, ale nepodarilo sa to. Čo namiesto toho? Spojené kráľovstvo vystúpilo, Rusi odišli alebo sme ich zatlačili do náručia Číňanov, to je teraz jedno, ale sú na strane Číny a nádej, že medzi Rusmi a Číňanmi skôr či neskôr dôjde ku konfliktu, je úplne neseriózna, iluzórna fatamorgána. Pretože ak sa niekto pozrie na štruktúru ruskej a čínskej ekonomiky, uvidí, že nie sú konkurenčné, nekonkurujú si navzájom, ale sú komplementárne. Veľmi ľahko sa spájajú. Preto tá nádej, že Rusi a Číňania sa navzájom napadať a to opäť otvorí Európe priestor na manévrovanie, je to úplné nepochopenie štruktúry oboch ekonomík. Tak či onak, Rusko sme si nedokázali udržať na našej strane a Turkov sme tiež nechali v tejto šedej zóne, o ktorej tu teraz nebudeme dlhšie hovoriť. Prečo sa nepodaril veľký európsky plán? Prečo sa nepodarilo urobiť z Európy svetovú politickú a ekonomickú silu? Na to existuje veľmi jednoduchá, takmer fackovitá odpoveď. Európska únia pred 30 rokmi ešte nebola Európska únia, ale len spoločný trh. Myšlienka bola, že z tohto spoločného trhu vytvoríme hospodársku a politickú úniu. A nástrojom vybraným na vytvorenie tejto hospodárskej a politickej únie bolo euro, teda spoločná mena. Skôr či neskôr všetci vstúpia do eura, budeme mať spoločnú menu. Ak máme spoločnú menu, budeme mať spoločný rozpočet. Ak máme spoločnú menu a spoločný rozpočet, budeme mať spoločný štát, Spojené štáty európske, hospodársku a politickú úniu.

Problém je a preto sa to nepodarilo, lebo zatiaľ čo existuje spoločná menová politika, keďže existuje spoločná mena pre krajiny, ktoré patria do eurozóny, neexistuje spoločná fiškálna politika. A čokoľvek čítam na svete, akéhokoľvek ekonóma čítam, je tam úplná zhoda, že nie je možné mať spoločnú menovú politiku a nemať za ňou spoločnú fiškálnu politiku. Je to len otázka času, hovoria všetci, ktorí sa touto otázkou zaoberajú, kým sa to nerozpadne, nerozlomí, nepraskne. Dlhodobo to takto nemôže zostať. Z toho potom vyplýva, vážené dámy a páni, že pred nami je úloha vytvoriť rozpočet Európskej únie na roky 2028-2035. A chcel by som sformulovať tézu, že aj keby sa tento rozpočet podarilo prijať, o čom môžeme mať vážne pochybnosti, ale aj keby sa podarilo, bude to posledný sedemročný rozpočet Európskej únie. Tu je koniec, utekajte, ak to takto pokračuje, hneď budem hovoriť o tom, či to takto musí pokračovať, ale ak to takto pokračuje, potom možno ešte jeden rozpočet, možno ukrajinská záležitosť veľmi naruší, možno to dokážeme poskladať, ale poskladanie rozpočtu po roku 2035 považujem za úplne nemožné. Z toho potom vyplýva, že eurozóna sa rozpadne. Bude to chaotický a nákladný proces. Je východisko? To, o čom hovorím, je teoretické východisko. V politike teória nie je neužitočná, lebo v dobrom prípade slúži ako ukazovateľ smeru konania alebo ako vodítko.

Perspektíva zachovania a rozpadu Európskej únie

Takže o čom hovorím, nie je o tom, či to má realitu, ale o tom, či je intelektuálne riešiteľná úloha, aby sa Európska únia napriek súčasnej situácii nerozpadla, ale dokázala nejakou formou zostať pohromade. A na to môžeme dať intelektuálnu odpoveď, že áno, to nie je nemožné, ale na to, aby sa únia nerozpadla a aby toto nebol jej posledný rozpočet, musí byť Európska únia od základu reorganizovaná. Pretože inak sa dnes rozkladné sily stále viac množia a súdržné sily stále viac ubúdajú. Reorganizáciou sa to dáotočiť. Väčšina členských štátov môže byť motivovaná zostať v únii a počet tých, ktorí budú mať záujem o rozpad únie v nasledujúcich 10 rokoch, sa môže znížiť. Na to je potrebné vykonať veľmi vážnu reorganizáciu. Európska únia musí byť transformovaná na kruhovú štruktúru. To nie je to isté ako viacrýchlostná Európa. Viacrýchlostná Európa tiež znamená, že sedíme v jednom aute, máme jednu prevodovku, len chceme postupovať rôznym tempom, ale cieľ, ku ktorému ideme, je rovnaký. O čom hovorím, nie je toto. Ja hovorím o kruhovej Európe, na ktorej okraji sa nachádzajú tie krajiny, ktoré sa chcú spojiť len v dvoch veciach, nie vo viacerých, ale v tých dvoch chcú. Jedným je vojenská bezpečnosť, druhým je energetická bezpečnosť. Na tomto kruhu sa pokojne môže nachádzať Turecko, Spojené kráľovstvo, ale aj Ukrajina.

Druhý kruh, ktorý je užší, je spoločný trh, skupina krajín, ktoré chcú byť v spoločnom trhu navzájom, chcú viac ako vojenskú a energetickú spoluprácu, chcú spoločný trh, ako bol a ako je aj teraz.

Tretí okruh je okruh krajín, ktoré chcú nielen spoločný trh, ale aj spoločnú menu, ktoré majú spoločnú menu, eurozónu. Následne budú mať aj spoločný rozpočet. A čo sa ešte v rámci tohto nachádza ako štvrtý okruh, sú tie krajiny, ktoré chcú nielen spoločný trh a spoločnú menu, ale chcú si aj politicky zladiť svoje idey, princípy – rod, migrácia, chápanie právneho štátu. Mnohé otázky, kde chcú spoločne dodržiavať určité politické princípy a interpretácia týchto princípov je tiež rovnaká a tieto sú vynútiteľné súdom. Energia a bezpečnosť, spoločný trh, eurozóna, politická únia. Ak dokážeme prejsť na takýto systém, potom veľká myšlienka európskej spolupráce, ktorú nazvime Európskou úniou, môže prežiť nasledujúcich 10 rokov.

Ak na to neprejdeme, ale pôjdeme ako doteraz, potom je moja téza, že posledný rozpočet možno ešte vytvoríme, ale viac už nebude. Únia sa rozpadne, rozloží sa. Prečo Maďarsko neskrachovalo, zatiaľ čo európske hospodárstvo očividne skrachovalo? Tejto otázke sa možno oplatí venovať určitú pozornosť. Naša odpoveď je, že Maďarsko neskrachovalo, pretože včas, presne v roku 2010, keď sme vyhrali voľby dvojtretinovou väčšinou, finančná kríza z roku 2008 bola len dva roky predtým, teda dva roky po kríze, v roku 2010 sme sa oddelili od európskeho hospodárskeho modelu. Európsky hospodársky model, ktorý sa nazýva sociálny štát, je v skutočnosti ekonomika založená na dávkach. Od toho sme sa v roku 2010 oddelili a vybudovali sme inú ekonomiku, ktorú možno nazvať pracovnou ekonomikou alebo pracovným štátom. Na prvý pohľad nie je rozdiel medzi maďarskou a západoeurópskou ekonomikou, ale ak sa pozriem na hlbokú štruktúru, sú tam zásadné rozdiely. Ako keby sme žili v dvoch rôznych svetoch.

Disproporcie a suverenita

Teraz vymenujem, v čom sme sa na úrovni hlbokých štruktúr oddelili od ostatných krajín Európskej Únie. Po prvé, regulácia trhu práce. Najflexibilnejšia a najviac trhovo orientovaná regulácia trhu práce je založená na úplne inej logike ako západná. Je založená na princípe, že kto chce pracovať, nech pracuje. Po druhé, systém dávok v nezamestnanosti. Maďarský systém dávok v nezamestnanosti je úplne iný ako západoeurópsky. Nielen preto, že trvá tri mesiace, zatiaľ čo tam 9, 12, 18 mesiacov, ale keď sa skončí, už nie je ďalej nič, je tam verejnoprospešná práca na konci. V západnej Európe je to nepredstaviteľné. Náš daňový systém je radikálne odlišný od západného. Súčasná diskusia o daňových systémoch nás k tomu vedie. My máme jednotný daňový systém, nikde inde, všade je progresívny. Náš systém rodinnej podpory, hoci ho nazývame rovnako ako západniari, sú to dve rôzne veci. Pretože oni ich poskytujú na základe subjektívneho práva, zatiaľ čo my značnú časť rodinných podpôr vzhľadom na špecifiká maďarskej spoločnosti viažeme na prácu. Kto pracuje, tam má značnejšiu rodinnú podporu. Rovnako je to aj pri dedení. V Maďarsku neexistuje dedičská daň, zatiaľ čo takmer všade inde áno. Neexistuje preto, lebo podľa maďarského chápania to, čo máš, nie je tvoje, ale tvojej rodiny. V tom je práca všetkých, starých rodičov, rodičov, tvoja, všetkých. Raz už boli dane zaplatené, prečo by sa mali platiť znova, veď je to rodinné. V západnej Európe je to nepredstaviteľné. Transakčný poplatok. Transakčný poplatok je inovácia Matolcsiho, ktorú sa teraz snaží prevziať jedna-dve krajiny, ale filozoficky bola nepredstaviteľná, lebo to nie je nič iné ako DPH z peňazí. U nás to existuje a dokonca si myslíme, že je správne, že peniaze majú DPH. Sektorové dane sa na Západe objavujú, ale nie sú podstatnou súčasťou hospodárskeho systému. U nás sú sektorové dane v určitých sektoroch podstatným prvkom daňového systému. Energetický systém postavený na znižovaní režijných nákladov. Snáď len Bulhari sa pokúšajú o niečo podobné, ale v západnej Európe neexistuje energetická politika, ktorá by kládla úroveň zníženia režijných nákladov a úroveň výdavkov domácností  na prvé miesto. Tam je všade zisk a návratnosť na prvom mieste. Podpora investícií. V Európe neexistuje takmer žiadna krajina, ktorá by dávala peniaze svojim podnikateľom na investovanie do oblastí, ktoré sú pre danú krajinu dôležité. U nás takýto systém funguje. Získanie bývania. Vo väčšine západoeurópskych krajín je v centre pozornosti rýchle zabezpečenie cenovo dostupného nájomného bývania. U nás prebieha aj táto diskusia. Vlastný domov. Maďar sa cíti v bezpečí, ak má vlastnú strechu nad hlavou, má vlastný domov. A posledný prvok, ktorý nás úplne oddeľuje od západoeurópskeho hospodárstva, je existenčná istota alebo nezávislosť žien. Ak ste porodili dve deti, do konca života neplatíte daň z príjmu fyzických osôb. To dáva obrovskú istotu. To nikde v západnej Európe neexistuje. Chcel som vám len povedať, že tieto rozdiely nie sú povrchné rozdiely, sú to zásadné hlboko štrukturálne rozdiely. A zatiaľ čo skrachovali a ich ekonomický výkon po finančnej kríze klesol, Maďarsko neskrachovalo, ba dokonca zvýšilo svoj ekonomický výkon, pretože v roku 2010, v dôsledku dvoch-troch rokov ťažkej práce, sme vytvorili hĺbkovú štrukturálnu transformáciu, úplne odlišný maďarský ekonomický model, úplne odlišný od západného, ktorý je, ako jasne vidieť z volebných výsledkov, prijateľný a podporovaný ľuďmi. Maďarský ekonomický systém by som mohol opísať aj tak, že maslo musí byť aj na okraji chleba, a maďarský ekonomický systém je taký. Čím sa teraz snaží Únia? Únia sa nesnaží o to, čo im navrhujeme, túto Európsku úniu, ktorá má byť reorganizovaná na štyri sústredné kruhy. Európska únia dnes pracuje na tom, aby sa pokúsila zachrániť formu Európskej únie, ktorá v súčasnosti existuje. Vidíme posledný, podľa mňa zúfalý pokus, jeho názov je spoločné zadlženie.

Ešte predtým, ako sa únia rozpadne, chcú všetkých zatiahnuť do veľkého spoločného dlhu pretože odvtedy sa už nemôže oslobodiť. Odvtedy spoločný dlh vytvára štátnu kvalitu. Takto vznikli Spojené štáty, odporúčam všetkým, ak majú chuť študovať. Veď Spojené štáty neexistovali, vznikli samostatné štáty, keď tam šli anglickí osadníci. Spojené štáty vznikli vtedy, keď vtedajší minister financií nechal prijať spoločný dlh štátmi a odvtedy vznikli Spojené štáty americké. Plán je presne rovnaký aj tu teraz a navyše si myslia, že najlepším nástrojom spoločného zadlženia je Ukrajina. Nemusíme vidieť len vojnu, nielen geopolitiku, ale aj budúcnosť Únie. Vedúci predstavitelia Európskej únie si myslia, že najľahšie predajný, aspoň v západnej Európe predajný, najľahšie prijateľný cieľ pre obrovské zadlženie je samotná ukrajinská vojna, teda bezpečnosť. Na to sa odvolávajú, aby vytvorili obrovské zadlženie pre všetkých z nás.

Členstvo Ukrajiny v Európskej únii

Podľa nás, Maďarov, podľa mňa je to v každom prípade omyl, pretože členstvo Ukrajiny v Európskej únii, ktoré je nevyhnutným dôsledkom tohto spoločného zadlženia – lebo ak Ukrajincov prijmeme, nemáme peniaze na to, aby sme Ukrajincov dobehli na priemer EÚ, na to si treba požičať –, takže si myslia, že ukrajinské členstvo, vojna a ukrajinské členstvo vytvorí spoločný dlh, ale v skutočnosti ukrajinské členstvo vtiahne Európsku úniu do vojny. Pretože si nevieme predstaviť, že existujú členské štáty Európskej únie a jeden z členských štátov je napadnutý zvonku alebo sa dostane do pohraničného konfliktu s niekým, ako je to teraz na rusko-ukrajinskej hranici. Je nemožné, aby v takejto situácii ostatné členské štáty EÚ neprišli na pomoc tomu, kto je inak pod vojenským útokom. A to, či je Ukrajina pod vojenským útokom, či je Ukrajina v konflikte s Ruskom, nikdy nerozhodne Ukrajina, ale vždy Rusko, a už sme vo vojne. Takže podľa mňa Európania sa mýlia. Členstvo Ukrajiny v Európskej únii priamo či nepriamo, ale v každom prípade prinesie, že nás vtiahne do vojny. Navyše, nemáme peniaze. Práve som uviedol čísla, ako klesol výkon Únie. Nemáme dostatok peňazí ani na obnovenie vlastnej konkurencieschopnosti, a potom chceme peniaze, ktoré máme, vynaložiť na Ukrajinu. Takže zničíme Európsku úniu aj v ekonomickom zmysle. Tento plán spoločného zadlženia má podľa mňa zle spočítané dôsledky. Čo z toho všetkého vyplýva pre nasledujúci rok-dva? Prvá vec je, že Európska únia zostane vedľajším hráčom vo svetovej politike. Najdôležitejší štát Európskej únie, Nemecko, sa pokúsi riadiť koniec sociálneho štátu, ako to oznámili, ale to povedie k neustálym vládnym krízam a ohrozí to aj podstatu striedania vlád v demokracii. Chcel by som všetkých upozorniť, že neschopnosť politických systémov, demokracií, zvládnuť tieto historické výzvy vedie k tomu, že dnes nedovolia kandidovať vo voľbách rivalom, ktorí by mohli voľby vyhrať. Veď Le Penová takto nesmie kandidovať vo voľbách, hoci proti nej neexistuje právoplatný súdny rozsudok. Existuje rozsudok, ktorý hovorí, že sa dopustila nejakého problému s financovaním strany v prvom stupni, čo sa samozrejme dá napadnúť v druhom stupni a potom bude o tom rozsudok, ale ako dodatočný trest bolo uložené, že Le Penová nemôže kandidovať vo voľbách, ale okamžite to nadobúda účinnosť, netreba čakať na druhý stupeň. Podobne sa pozrite, druhý človek po Le Penovej je už pod súdnym konaním, pretože tento rok môžu byť vo Francúzsku voľby. Alebo sa pozrite na Nemecko, kde AfD, ktorá je v tejto chvíli najviac podporovanou stranou, je jednoducho označená za nebezpečnú a nesmie kandidovať vo voľbách. Teraz im nedovolia kandidovať v komunálnych voľbách. Takže o čom hovoríme, nie je len jednoduchý ekonomický problém riadenia konca sociálneho štátu, ale skutočný problém demokracie, .s ktorým sa musíme konfrontovať. Takže situácia je taká, že Európska únia zostane vedľajším hráčom vo svetovej politike, pokúsi sa a je veľmi otázne, či dokáže v demokratickom rámci zvládnuť koniec sociálneho štátu. Medzitým postupuje budovanie zmiešaných spoločností, čoho výsledkom je, že koncepcia jednotného európskeho právneho systému sa skončila. Sme zvyknutí, že jedna krajina má jeden právny systém. V západnej Európe to skončí v priebehu dní, pretože existuje spoločenstvo, ktoré stojí na kresťanských tradíciách, aj to bude mať svoj právny systém, a bude aj taký, ktorý stojí na islamských základoch, aj ten bude mať svoj právny systém. Už dnes sú v západoeurópskych krajinách také, kde podľa zákona, samozrejme, sa počíta len manželstvo jedného muža a jednej ženy, presne len manželstvo jedného človeka, ale už je možné, že ak prídete a oznámite, že ste síce v manželstve, ale s inou osobou v partnerskom vzťahu, štát to zaregistruje. Toto je jasný znak toho, že jednotná európska právny systém sa v dôsledku islamizácie rozpadne.

Paralelné spoločnosti idú ruka v ruke s paralelnými právnymi systémami a medzitým postupuje islamizácia a prijímanie migrantov, a preto sa verejný poriadok rozpadne, čo je vidieť každý deň. Toto je to, čomu sa Európska únia bude musieť v nasledujúcich obdobiach postaviť. Nie preto, aby som nám trápil srdcia, ale teraz poviem iný scenár, že to mohlo byť inak, že bola premrhaná príležitosť. Aké by boli tie kroky, ktoré, ak by ich lídri Únie urobili, tak by sme dnes neboli tam, kde sme? Vymenúvam: Skutočne vytvoriť veľký trh Lisabon – Vladivostok, teda dohodnúť sa s Rusmi v ekonomických otázkach. Počas veľkej európskej finančnej krízy v rokoch 2008-2009 začať s reorganizáciou sociálneho štátu. Udržať Spojené kráľovstvo v Únii. S Turkami sa malo skutočne uzavrieť strategické partnerstvo. Islam sa mal udržať mimo Európy. Balkán sa mal integrovať a dohodnúť s Čínou o technologickej spolupráci a s USA o transatlantickej bezpečnosti. Táto situácia, to všetko bolo možné. Nestalo sa to preto, lebo Európa nemala lídrov, ktorí by to urobili. Prečo ich nemala? Pretože každý takýto krok má predpoklad, a to je, že musíte byť doma stabilní. Ak nie ste doma stabilní, ale máte krehké koaličné vlády, ako my sme nemali, pretože v KDMP sme stranícke spojenectvo. Takže ak nemáte doma silné politické zázemie, podobné stabilite Maďarska, potom je zbytočné, že vidíte, čo by sa malo robiť v európskej politike, nemôžete to urobiť na európskej scéne. To je ponaučenie posledných 20 rokov. Ak dovolíte, poviem pár slov o vojne. Je taký chaos, že je ťažké pochopiť, kto presne čo robí a kto čo chce. V tom by som rád poskytol určitú pomoc. Kto čo chce, aby sme to pochopili, aby sme to dokázali identifikovať, musíme si vybrať vhodnú pozorovaciu pozíciu, musíme si vybrať vysoký posed, z ktorého je terén dobre viditeľný. Čo je kľúčom k pochopeniu vojny? V mojom výklade sú možné aj iné, odlišné výklady, a určite aj existujú. Kľúčom k pochopeniu vojny je podľa mňa to, že globálny trh je minulosťou, ten sa nevráti. Budú konkurenčné bloky a konkurenčné trhy. Ako som povedal, vracia sa mocenská politika. Lídri Európskej únie si myslia, že posilnením inštitúcií Európskej únie môžu prostredníctvom toho hrať úlohu veľmoci v Európskej únii, ale to nie je pravda, je to omyl. Vedie to však k nemilosrdnej centralizácii. Pozrime sa, kto má aký cieľ. Ruský cieľ je obmedzenie expanzie Západu. Čínsky cieľ je premena svetového poriadku ovládaného Spojenými štátmi na multipolárny a privilegovaný prístup k ruskému hospodárskemu systému.

Ukrajinský cieľ je, aby finančná podpora naďalej prichádzala na Ukrajinu

a aby sa predišlo hospodárskemu kolapsu, pretože bez finančnej podpory získanej v dôsledku vojny ukrajinská ekonomika by sa prakticky do jedného dňa zrútila. Aký je európsky cieľ? Udržiavanie vojenskej kapacity Ukrajiny, udržanie USA v konflikte. Aký je cieľ Spojených štátov? To sa teraz mení, ako som povedal, Biden mal iné ciele ako Trump. Podľa mňa cieľom pána prezidenta Trumpa je dosiahnuť ekonomické dohody s Rusmi a ekonomicky podriadiť Európsku úniu Spojeným štátom. Európska únia je, kým trvá vojna, chromá kačica. Európska únia sa nemôže pohnúť, kým prebieha táto vojna, pretože z hľadiska obrany je odkázaná na Spojené štáty. Bez Spojených štátov nedokáže nielenže usporiadať Ukrajinu, ale nedokáže si ani zabezpečiť vlastnú bezpečnosť. A ak ste bezpečnostne odkázaní, nemôžete viesť ani autonómnu obchodnú politiku. Videli sme to pri colných rokovaniach. Bezpečnostná závislosť Európy sa nedá odstrániť, kým trvá ukrajinská vojna. Európa by v skutočnosti nemala klopať vo Washingtone, ale mala by ísť do Moskvy a uzavrieť bezpečnostnú dohodu medzi Európskou úniou a Ruskom, nielen o Ukrajine, ale bezpečnostnú dohodu medzi Európskou úniou a Ruskom, ktorá by samozrejme zahŕňala, že Ukrajina nebude členom NATO ani Európskej únie, ale mohla by zahŕňať a myslím, že Maďarsko by to aj podporilo, strategickú dohodu o spolupráci medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Nechceme Ukrajincov vyhodiť do ničoho, nie sme proti Ukrajine. Máme svoju históriu a menšiny, takže nemáme veľa dôvodov na oslavovanie, ale nie sme proti Ukrajine. Chceme pre Ukrajinu budúcnosť a perspektívu, pretože kolabujúca Ukrajina v našom východnom susedstve je obrovským nebezpečenstvom, ale to nemôže byť členstvo, pretože to znamená vojnu. Ale strategická dohoda o spolupráci by určite mohla byť. A Európska únia sa nemôže otvoriť voči Číne a Indii, pokiaľ trvá vojna, pretože vojna je referenčným bodom. Obviňovať Čínu a Indiu že nakupuje ruskú energiu, čím financuje vojnu, vylučuje možnosť uzavrieť v tom istom čase dohodu o hospodárskej spolupráci s týmito krajinami. Skrátka, chcem povedať, že pokračovanie vojny je stratégiou, ktorá je pre Európu stratová. Spojené štáty majú len jednu úlohu a tú aj plnia: vypýtajú si kávu a šéf si vypočuje európskych podriadených. To sa deje a ak sa nič nezmení, zostane to tak. Toľko k svetu, doteraz sme išli s reflektormi, prepnime na tlmené svetlá.

Perspektivy Maďarska

Čo sa deje v Maďarsku? Z vhodnej perspektívy vidím, že to, čo sa tu teraz deje pred našimi očami, nie je nič iné, ako prečistenie doteraz dosť nejasnej politickej rovnice. Je zrejmé, že Maďarsko má strategicky len dve možnosti. Z nich si musíme vybrať. Obe sú voliteľné, obe majú obrysy, majú jasnú podobu, substanciu. Jednu z nich si možno vybrať. Prvá je, že sa pripojíme k bruselskej politike. To by podľa mňa viedlo ku katastrofálnym a chaotickým dôsledkom a chudobe jednoducho pripojíme voz Maďarska k súprave Európskej únie. Dnes túto alternatívu, túto duševnú politickú stratégiu zastupujú v politike. Dnes existuje ponuka, návrh, aby Maďarsko urobilo toto. To hovorí DK už veľmi dlho a to hovorí aj Tisza. Druhá možnosť je, že Maďarsko sa drží modelu, ktorý sme vybudovali za viac ako desať rokov. Ak pripojíme náš voz k vlaku Európskej únie, ktorý podľa mňa smeruje k priepasti, bude to znamenať, a to hovorí aj Tisza a DK, že obnovia ekonomiku založenú na dávkach. Ekonomické požiadavky Bruselu treba prijať, vstúpiť do eura. Maďarská štátna suverenita musí byť opustená, zníženie režijných nákladov sa musí zrušiť, trinásty mesačný dôchodok sa musí prepracovať, zaviesť viacstupňovú daň, ako sa to tam inak požaduje. Ruskú energiu treba opustiť, zníženie režijných nákladov sa skončí a aj rodinné podpory treba prepracovať z toho, čo je teraz, na systém podpory na základe subjektívneho práva musí prijať vojnové požiadavky Bruselu, musí dať peniaze Ukrajine, poslať vojakov na Ukrajinu a vpustiť Ukrajinu do Európskej únie. Ak si zvolíme túto cestu, z toho vyplynie, že musíme prijať aj zelenú politiku Bruselu. Stojíme proti tomu. Musíme prijať migračný pakt o rozdelení migrantov a musíme prijať aj hospodársku politiku Únie. To by znamenalo, summa summarum, spoločnú vojnu, spoločný dlh, spoločnú hospodársku politiku, spoločnú menu. To je jedna ponuka. Dá sa vybrať. Hovorím, že nie je také jednoduché, či si vyberieme, je tu aj záležitosť európskej prokuratúry. Chcel by som všetkých upozorniť na to, ako je to dnes s imunitou v Bruseli. Dnes držia za ruku lídra politiky podporujúcej Brusel v Bruseli, s imunitou, s imunitou je to bezprecedentný prípad, že nevydajú imunitu osoby, ktorá je v Maďarsku obvinená z trestných činov alebo podozrivá z trestných činov. A ak ju vydajú,potom sa v Maďarsku musí postaviť pred právny systém. Insider trading, krádež. Jediná vec, ktorá dnes zachraňuje lídra opozície pred tým, aby sa to stalo, je európska imunita. Taká je situácia. Nikoho nezaujíma, či je to spravodlivé, či to nie je právny štát. Takto ich držia a teraz vidím, že je tu nový ekonomický všemocný, ktorý je bankár, bankár, ktorý je na výplatnej listine zahraničnej banky, pretože pracuje pre RZ. Toto je ponuka pre vedúceho hospodárskeho politika. Jedného držia prostredníctvom imunity, druhého platia západní bankári. Taká je situácia. Dá sa zvoliť európska cesta, ale nemyslite si, že vám zostane samostatná voľba, lebo ak si to raz zvolíme, už sa z toho nedostaneme. O tom je aj európska prokuratúra. Veď kto toto robí s imunitou, čo bude robiť s Európskou prokuratúrou v Maďarsku? Veď to isté, na to netreba veľkú fantáziu. Druhá možnosť je, že sa držíme nášho vlastného maďarského programu a modelu. To navrhuje a odporúča Fidesz a KDNP. Toto je .štát založený na práci, spoločný trh, ale národná hospodárska politika, zostať mimo vojny, zostať mimo spoločného dlhu, členstvo Ukrajiny nie, len strategické partnerstvo, národná energetická politika, odmietanie migrácie, žiadna zmiešaná spoločnosť, ale ochrana detí, reorganizujeme V4 a udržiavame špeciálne vzťahy s USA, Čínou a Ruskom. To znamená, že to môžem zhrnúť takto: mier, spoločný trh, vlastná hospodárska politika, vlastné peniaze, nezávislosť. To je politická organizácia volieb v roku 2026. Hneď idem, Anikó, ale ešte musím povedať pár slov o súčasnej situácii. Po prvé, východiskovým bodom tejto súčasnej situácie je, že my sme favoriti. V Maďarsku je zvláštne chápanie statusu favorita. Hovorí sa tomu „bremeno favorizovanosti“, to je maďarský vynález. Pre normálneho človeka nie je favoritstvo bremenom, ale nepriaznivá situácia.

Politická vízia Fideszu

Nie je oveľa horšie byť outsiderom ako favoritom a toto musíme pochopiť aj my. My sme favoriti, my sme vedieme. Sú diskusie zo všetkých druhov prieskumov, naše vlastné analýzy hovoria, že ak by boli voľby dnes, vyhrali by sme 80 zo 106 obvodov a to by viedlo k stabilnej vláde. Máme svojich kandidátov, máme svojich kandidátov, máme silnú, nedigitálnu, skutočne existujúcu ľudskú komunitu pokrývajúcu organizáciu, máme rastúce digitálne kapacity, v októbri tu budeme tiež v prevahe, teraz ešte nie sme, a máme cielené hospodárske programy. Tu sme museli vykonať preplánovanie, lebo sme si mysleli, že začiatkom roka 2025 s cielenými hospodárskymi programami sa budeme môcť rozbehnúť, ak americký prezident, ako sme očakávali, do mesiaca-dvoch ukončí vojnu. Vojna blokuje ekonomiku. Ak vojna neblokuje ekonomiku, namiesto 1% rastu máme 3 alebo 4% rast a v januári sa budeme môcť rozbehnúť s cielenými programami. Ale keďže americký prezident nedokázal zariadiť mier a sankcie a vojna blokujú ekonomiku, ekonomický rast sa tiež nezvýšil tam, kde sme si želali, keby sa zvýšila. Preto sme museli všetky naše cielené programy posunúť o pol roka, pretože riziko ich spustenia v neistej situácii, ktorá panovala v januári alebo februári, sa jednoducho nedalo podstúpiť. Preto sa všetky naše cielené ekonomické programy spustili o pol roka neskôr, ale spustili sa. Uvidíme, či sa to nakoniec ukáže ako šťastné alebo nešťastné. Aké sú naše cielené ekonomické programy? Od 1. júla sme oslobodili od dane CSED a GYED (materské a rodičovský príspevok) vo výške 40-60 000 Ft/mesiac. Od 1. júla sme zvýšili daňovú úľavu na deti o 50 %. 1. septembra sme spustili 3% program na získanie bývania. V októbri, ba už teraz posielame dôchodcom poukážky na nákup kvôli vysokému DPH. V októbri budú matky troch detí oslobodené od dane po celý život. V novembri vyplatíme doplatky k dôchodkom. V januári vyplatíme šesťmesačný vojenský príspevok. Od 1. januára opäť zvýšime o 50 % daňovú úľavu na deti.

Od 1. januára budú matky do 40 rokov s aspoň dvoma deťmi oslobodené od dane po celý život. Dokážeme obhájiť plánované 13 % zvýšenie minimálnej mzdy v sociálnom a kultúrnom sektore, prekonáme to a vyplatíme aj 13. mesačný dôchodok začiatkom februára. Takže moja vízia pre nadchádzajúcich sedem mesiacov je, že všetky naše záväzky a sľuby, hoci s polročným oneskorením, po polročnom preplánovaní, ale všetky splníme a bude zrejmé, čo som povedal na začiatku, že to, čo hovoríme, sa stane, čo hovoríme, to vždy urobíme. Aká je podstata víťazného plánu? Znie to tak dobre, akoby už bolo všetko hotové, ale nie je to tak. Len s dobrým programom sa nedajú vyhrať voľby. Ani s dodržanými sľubmi sa nedajú vyhrať voľby samotné. Sú tu aj starší bojovníci, ktorí už v roku 2002 cítili pušný prach. Dodržali sme všetky naše sľuby, ani sme nevládli zle, dalo sa nám dôverovať, ale keďže sme neurobili svoju prácu tak, ako by sme mali,nevyhrali sme voľby. Takže cesta je vyznačená, ale treba ňou prejsť. Šanca sa nenaplní sama od seba, šancu musíme naplniť my. Je práca a úlohy treba splniť. Všetko treba dotiahnuť presne tak, ako sme si naplánovali. O tom je víťazný plán. Za jeho realizáciu vymenovalo naše predsedníctvo zodpovedného Balázsa Orbána. Digitálnu výstavbu treba urýchliť. Všetci na palubu! Nezáleží na tom, či je niekto kultúrnohistoricky pesimista alebo nie, či je mu cudzie technológie alebo nie. Každý národne cítiaci človek musí nastúpiť na palubu a musíme sa podieľať na digitálnom živote. Otváram zátvorky, nemôžeme nezverejniť internet ani Facebook ani smartfón. Sú tu. Ak sa neprispôsobíme, prehráme. Možno sa nám nepáči, že svet ide týmto smerom. Je to tak. Musíme sa prispôsobiť tak, aby sme využili najväčšie príležitosti. Počas prispôsobovania máme len takúto voľbu. Lietadlo sa tiež nedalo vrátiť späťani spaľovací motor. Je zbytočné mať odpor, vedel by som o tom hovoriť. Voči digitálnemu priestoru, všetci poznáme aj jeho nežiaduce vlastnosti. Ak tam nepôjdeme, ak nepochopíme, že politika sa dnes deje tam, tam sú diskusie, tam sú kontakty, tam sú rozhovory, ak tam nepôjdeme, nepriateľ tam pôjde. Nemôžeme vyhrať. Takže digitálnu výstavbu treba pokračovať. Všetci na palubu! Pochod za mier, ba dokonca pochody za mier, čo najširšie spojenectvá, odborné politické diskusie, dokazovanie našej schopnosti vládnuť a víťazstvo v súťaži o schopnosť vládnuť. Mobilizácia. V nasledujúcich siedmich mesiacoch čoskoro spustíme celonárodnú konzultáciu o uniknutých plánoch na zvýšenie daní, aj to je súčasťou mobilizácie. Všetko, všetko, všetko sa musí podriadiť spoločnému víťazstvu. Môžem len povedať, že odteraz naozaj každý urobí všetko, čo môže, lebo ma poznám, nie som človek, ktorý sa vyhráža a je hrubý, ale verte mi, nič nebude zabudnuté, všetko bude zapísané a všetko bude vybavené v mysli a jednu myšlienku si musím udržať v pamäti v nasledujúcich siedmich mesiacoch, jednu dôležitú myšlienku: Maďarsko je 10-miliónová krajina. Naša vlasť je krajina, ktorá nemá prírodné bohatstvo.

Naša vlasť sa nachádza uprostred nestabilného regiónu. Naša vlasť je krajina, ktorá potrebuje špeciálne vodcovské schopnosti.

Ak budeme mať hlúpu vládu, zničíme sa. Toto si musí každý zapamätať v nasledujúcich mesiacoch. A po víťazstve oživíme V4, zdvojnásobíme vlastencov v Bruseli, dobyjeme Brusel a na jeseň 2026 prednesiem vzrušujúcu prednášku.

Ďakujem za vašu váženú pozornosť.

Zdroj: eurorespekt.sk / InfoVojna