VIDEO: Vojenský analytik plk. Štefec o súčasnej bezpečnostnej situácii v Európe, pokryteckých dodávkach západných zbraní Ukrajine, americkej útočnej doktríne „Steel Rose“, dôsledkoch ruského útoku taktickými jadrovými zbraňami, vazalstve a dočasnom spojenectve s USA

04.04.2023 12:00
Můžeme bojovat za svoje rodiny a svoje majetky, ale tenhle stát dělá všechno pro to, aby nás o ně připravil, tvrdí v rozhovore pre Nadační fond Svědomí národa bývalý šéf dnes už zaniknutého Národního úřadu pro vyzbrojování plk. Ing. Jaroslav Štefec, CSc., ktorý má za sebou bohatú kariéru v armáde, vrátane služby u raketových vojsk, disponoval previerkou pre dokumenty s označením stupňa prísne tajné, ako aj pre prístup k strategickým materiálom NATO v oblasti vyzbrojovania.

Podle zákona o ozbrojených silách je základním úkolem ozbrojených sil připravovat se k obraně České republiky a bránit ji proti vnějšímu napadení.

„Kdyby se nějaká skutečná armáda rozhodla přejít přes území České republiky, vůbec by naši armádu nezaznamenala a její ztráty by byly na úrovni ztrát běžných při přesunu vojsk,“ říká Jaroslav Štefec, někdejší ředitel již zrušeného Národního úřadu pro vyzbrojování. Současný vektor konfliktu na Ukrajině podle něj není příznivý a může vyústit i v omezenou jadernou výměnu na evropském území.

Jakou roli by v případě jaderné výměny sehrála Česká republika, její území a její obyvatelstvo? Jak se postavit k obraně země, když armáda toho sama schopná není a země podle mnohých nemá samostatnou a smysluplnou zahraniční politiku?

„Já do určité míry tleskám snahám zapojit do obrany civilní obyvatelstvo, ale ti lidé napřed musí vědět, za co by měli bojovat. Za německé fabriky? Za korejské fabriky? Za holandské vlastníky půdy? Ano, máme za co bojovat. Můžeme bojovat za svoje rodiny a svoje majetky, ale tenhle stát dělá všechno pro to, aby nás o ně připravil,“ komentuje Štefec, který má za sebou bohatou armádní kariéru, včetně služby u raketových vojsk, prověrky na úrovni přísně tajné a přístupu ke strategickým materiálům NATO v oblasti vyzbrojování.

Viac vo videu:

Kdo je plk. Ing. Jaroslav Štefec, CSc.


Vojenský a zbrojní analytik. Původně chtěl studovat jadernou energetiku, ale jeho kádrový profil to kvůli „politickému škraloupu“ otce v 50. letech neumožňoval. V rodině má dlouhou historii povolání ve vojenství, takže se přihlásil na Vojenskou akademii v Brně. Vystudoval zde raketovou techniku a tomuto oboru se pak věnoval v rámci armády. Po roce 1989 pokračovala jeho kariéra experta na vyzbrojování, působil na pozici ředitele Národního úřadu pro vyzbrojování a na ministerstvu obrany. Byl členem rady národních ředitelů pro vyzbrojování při NATO a jako držitel prověrky na úrovni přísně tajné byl dle svých slov i potenciálním účastníkem jaderných tajemství. V současné době působí jako konzultant v soukromé sféře a také vyučuje.

Zdroj: Nadační fond Svědomí národa / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými