VIDEO: „Vojna na Ukrajine bola vyprovokovaná, nie však vinou Ruska,“ vyhlásil Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff

25.02.2025
Emisár amerického prezidenta Donalda Trumpa v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN taktiež zdôraznil, že pred spustením ruskej špeciálnej vojenskej operácie sa veľa hovorilo o vstupe Ukrajiny do NATO, čo pre Rusko predstavovalo existenčnú hrozbu a preto reagovalo tak, ako reagovalo.

Vojenský konflikt na Ukrajine bol „vyprovokovaný“ a je nesprávne obviňovať výlučne Rusko, povedal Steve Witkoff, ktorý je poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa neho muselo reagovať na bezpečnostnú hrozbu, ktorú spôsobil prísľub Západu o prijatí Ukrajiny do NATO.

Witkoff sa takto vyjadril v rozhovore, ktorý v pondelok 24. februára 2025 zverejnila televízia CNN a v ktorom dostal otázku, či si Washington vybral správnu stranu, keď viedol rozhovory s Moskvou namiesto toho, aby pokračoval v poskytovaní pomoci Kyjevu.

Situácia nie je čierno-biela, pričom Rusi sú „tí zlí“, povedal Witkoff v rozhovore s Jakeom Tapperom zo CNN.

„K vojne nemuselo dôjsť, bola vyprovokovaná,“ dodal. „Nemusí to nevyhnutne znamenať, že ju vyprovokovali Rusi.“

Podľa Witkoffa „pred konfliktom prebiehali rôzne rozhovory... o vstupe Ukrajiny do NATO“, ktoré Moskva považovala za priame ohrozenie svojej bezpečnosti a podnietili ju k reakcii.

Americký predstaviteľ tiež hovoril o pripravenosti Ruska rýchlo ukončiť konflikt prostredníctvom rokovaní, pričom poukázal na rozhovory, ktoré sa konali v Istanbule na jar 2022, krátko po tom, ako Rusko spustilo vojenskú inváziu.

Mierový proces sa náhle skončil v máji toho istého roku, keď Kyjev od rokovaní odstúpil po tom, ako ho vtedajší britský premiér Boris Johnson vyzval, aby pokračoval v bojoch.

Ruskí predstavitelia „naznačili, že reagujú“ na ukončenie konfliktu tým, že sa zapojili do „presvedčivých a vecných rokovaní“ v Istanbule, uviedol Witkoff a dodal, že obe strany „boli veľmi, veľmi blízko k tomu, aby niečo podpísali“.

Výsledkom rusko-ukrajinských mierových rozhovorov v roku 2022, ktoré sprostredkovala Turecko, bola predbežná dohoda o zmluve, na základe ktorej by sa Ukrajina stala neutrálnym štátom s obmedzenou armádou, podporovaným bezpečnostnými zárukami od hlavných svetových mocností vrátane Ruska.

Podľa Witkoffa by USA mohli predbežnú istanbulskú dohodu použiť ako rámec a „návod“ pre budúcu mierovú dohodu.

Viac vo videu:


Celý rozhovor:


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň označil rokovania v Istanbule za „dôležitý referenčný bod a platformu, na ktorej sa strany najviac priblížili k dohode“. Taktiež označil Turecko za „ideálneho hostiteľa“ pre prípadné rokovania medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom.

Ruský prezident Vladimir Putin sa opakovane odvolával na istanbulské dohody ako na možný základ akejkoľvek budúcej mierovej dohody s Ukrajinou.

 

Zdroj: rt.com / InfoVojna

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch