VIDEO: „Západ bojuje proti nám a vo svojom boji využíva ruky a telá Ukrajincov,“ vyhlásil Lavrov v OSN. Šéf ruskej diplomacie v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti zo snahy oslabiť ruský vplyv v Arménsku. Dodal však, že aj samotné Arménsko prilieva občas olej do ohňa
24.09.2023
Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.
"Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.
Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom, a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.
Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska, ako aj na podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine.
Západ "de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov", povedal Lavrov.
"Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.
Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú "na vlastnú päsť".
Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii. Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.
Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny, ktorý by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia - vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 - a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.
Lavrov sa Zelenského plánu "vysmial" a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu. "Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania," povedal Lavrov. "Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje," zakončil.
Lavrov: Západné mocnosti "ťahajú za nitky", aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu na pôde Organizácie spojených národov v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že "ťahajú za nitky", aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom. Dodal však, že aj samotné Arménsko "prilieva z času na čas olej do ohňa".
Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. "Je absurdné nás z toho obviňovať," poznamenal Lavrov.
"Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu," dodal ruský minister.
Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s "Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia".
Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.
Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že "Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu - čisto a jednoducho".
Viac vo videu:
Arménsko vyzvalo OSN, aby do Karabachu vyslala misiu na zaistenie práv
Arménsky minister zahraničných vecí Ararat Mirzojan v sobotu vyzval Organizáciu Spojených národov (OSN), aby vyslala misiu na zaistenie bezpečnosti etnických Arménov v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach po tom, ako sa tohto územia zmocnil Azerbajdžan. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Mirzojan na pôde OSN obvinil Azerbajdžan z plánovania etnických čistiek v Náhornom Karabachu. OSN by podľa neho mala okamžite poslať do regiónu misiu na "monitorovanie a posúdenie situácie v oblasti ľudských práv, humanitárnej a bezpečnostnej situácie na mieste".
Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov v ten istý deň na Valnom zhromaždení OSN uviedol, že jeho krajina bude Arménov v Náhornom Karabachu rešpektovať. "Chcel by som zopakovať, že Azerbajdžan je odhodlaný reintegrovať etnických Arménov žijúcich v karabašskej oblasti Azerbajdžanu ako rovnocenných občanov," povedal Bajramov.
"Naďalej pevne veríme, že pre Azerbajdžan aj Arménsko existuje historická príležitosť na nadviazanie dobrých susedských vzťahov a mierové spolužitie," dodal azerbajdžanský minister.
Do Arménska odíde 120-tisíc karabašských Arménov
Okolo 120.000 etnických Arménov, ktorí žijú v Náhornom Karabachu, odíde do Arménska, pretože sa obávajú etnických čistiek zo strany Azerbajdžanu. Pre agentúru Reuters to v nedeľu uviedlo vedenie tohto odštiepeneckého regiónu.
"Naši ľudia nechcú žiť na území, ktoré je súčasťou Azerbajdžanu. 99,9 percent z nich radšej opustí naše historické územia," povedal predstaviteľ karabašských Arménov David Babajan, ktorý je poradcom Samvela Šahramanjana, prezidenta samozvanej Republiky Arcach.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v piatok na rokovaní vlády zopakoval, že nie je bezprostredne potrebné, aby etnickí Arméni v Karabachu opustili svoje domovy. Dodal však, že Arménsko je v prípade potreby pripravené prijať až 40.000 karabašských evakuantov.
Arménsko obvinilo Azerbajdžan z "etnických čistiek a masových zverstiev" voči arménskej populácii v Karabachu.
Azerbajdžan deklaruje, že chce tento región integrovať. Azerbajdžanský minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov na pôde OSN avizoval, že jeho krajina je odhodlaná zaručiť obyvateľom Náhorného Karabachu "všetky práva a slobody" v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.
Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.
Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.
V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.
Zdroj: cas.sk / topky.sk (1), (2), (3) / YouTube / InfoVojna
