VIDEO: „Zelenskyj by sa s Putinom mal stretnúť počas nadchádzajúcich dvoch týždňov,“ vyhlásil nemecký kancelár Merz po rokovaní európskych lídrov s Donaldom Trumpom. Šéf NATO Rutte, Macron aj Starmer hovorili o potrebe silných bezpečnostných garancií Ukrajine ako súčasti dohody medzi USA a Ruskom
19.08.2025 09:00
Generálny tajomník NATO Mark Rutte tvrdí, že sa zvažujú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu podobné tým, aké majú členské krajiny NATO. Povedal to po rokovaniach v Bielom dome, ktoré v pondelok absolvoval s európskymi lídrami, americkým prezidentom Donaldom Trumpom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Spojené štáty vyjadrili ochotu podieľať sa na koncepcii bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, čo Rutte označil za prelomové a stretnutie v Bielom dome opísal ako úspešné. Podľa Rutteho sa diskutuje o zárukách typu z článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Generálny tajomník NATO to po stretnutí v Bielom dome uviedol pre americkú televíznu stanicu Fox News.
„Nediskutujeme tu o členstve v NATO. Bavíme sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu typu článku 5,“ uviedol. „Čo presne to má znamenať, sa teraz bude rozoberať konkrétnejšie,“ dodal.
Šéf NATO tiež zdôraznil, že vo Washingtone sa nehovorilo o nasadení zahraničných pozemných síl na Ukrajinu ani o prekresľovaní ukrajinských hraníc, čo je podľa jeho slov otázka, o ktorej musí rokovať ukrajinský prezident s Ruskom.
Účastníci rokovaní sa však podľa Rutteho zhodli na tom, že aby sa mohlo vôbec rokovať o územiach, musia byť Ukrajine poskytnuté práve bezpečnostné záruky. Všetky krajiny NATO sa pritom musia dohodnúť na ich podobe, o čom sa podľa jeho slov bude diskutovať v nadchádzajúcich dňoch.
Zelenskyj vyzval Západ, aby Kyjevu poskytol bezpečnostné záruky takéhoto typu, pričom ešte pred stretnutiami v Bielom dome ich označil za nevyhnutné na ukončenie vojny. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy sa týka tzv. kolektívnej obrany, pričom členské krajiny na základe neho vojensky pomáhajú napadnutému štátu, pripomína DPA.
Macron tvrdí, že sprísnenenie protiruských sankcií bude nasledovať, ak Rusko odmietne mierovú dohodu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron tvrdí, že ak Rusko odmietne dosiahnuť mierovú dohodu s Ukrajinou, malo by to viesť k sprísneniu sankcií zo strany Európy. Macron to povedal po skončení multilaterálneho stretnutia v Bielom dome, ktoré absolvoval spoločne s ďalšími európskymi lídrami, americkým prezidentom Donaldom Trumpom i ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
„Prezident Trump verí, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu, a verí aj v to, že (ruský) prezident Putin tiež chce mierovú dohodu,“ povedal Macron novinárom po pondelňajších rokovaniach.
„Ak však tento proces nakoniec narazí na odmietnutie (zo strany Ruska), sme pripravení povedať, že musíme sprísniť sankcie,“ dodal. Macron poukázal na zavedenie nových vysokých amerických ciel voči Indii, z dôvodu jej pretrvávajúcich nákupov ruskej ropy. Takéto sankcie podľa jeho slov mali veľký dosah.
Macron pritom vyjadril pochybnosti o túžbe ruského prezidenta Vladimira Putina po mieri, píše agentúra DPA. „Mám veľké pochybnosti o túžbe ruského prezidenta po mieri. Jeho konečným cieľom je získať čo najviac územia, oslabiť Ukrajinu a dosiahnuť, aby Ukrajina nebola životaschopná sama osebe a ani v rámci ruskej sféry vplyvu. To je všetkým pomerne zrejmé,“ povedal.
Francúzsky prezident zároveň uviedol, že o potenciálnych územných ústupkoch zo strany Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sa v pondelok v Bielom dome nediskutovalo. „Nie, o tom sa vôbec nediskutovalo. Od toho sme ešte ďaleko,“ priblížil.
Zároveň informoval, že Trump a európski lídri sa zhodli na tom, že v budúcej mierovej dohode s Ruskom nemôžu figurovať nijaké obmedzenia týkajúce sa veľkosti ukrajinskej armády. Všetci, ktorí sa zišli vo Washingtone, podľa jeho slov podporujú „silnú ukrajinskú armádu, ktorá dokáže odraziť akýkoľvek pokus o útok“.
Macron vyjadril nádej, že Rusko a Ukrajina obnovia dialóg už „v najbližších dňoch“ a že „za dva až tri týždne“ sa uskutoční trojstranný summit Trumpa, Putina a Zelenského. Dodal však, že mierové rokovania môžu prebiehať len, ak najprv dôjde k prímeriu. „Nazvite to prestávkou v bojoch alebo prímerím, ale takéto diskusie nemôžu prebiehať počas bombardovania,“ dodal.
Spravodajská stanica CNN uvádza, že za najvýznamnejší výsledok rokovaní v Bielom dome označil francúzsky líder ochotu USA podieľať sa na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.
Zelenskyj s Putinom by sa podľa Merza mali stretnúť do dvoch týždňov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa podľa očakávaní mal so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom stretnúť niekedy počas nadchádzajúcich dvoch týždňov. Médiám to povedal nemecký kancelár Friedrich Merz po tom, ako v Bielom dome absolvoval multilaterálne rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, Zelenským a európskymi lídrami.
Trump krátko predtým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že začal s prípravami na stretnutie Zelenského s Putinom, po ktorom s nimi chce absolvovať trilaterálnu schôdzku aj on sám. Merz priblížil, že miesto bilaterálneho stretnutia Putina so Zelenským sa ešte nedohodlo a zdôraznil, že táto schôdzka si bude vyžadovať dokonalú prípravu.
Trump pondelkové rokovania s európskymi lídrami a Zelenským v Bielom dome prerušil, aby zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa Merza sa počas telefonátu dvojica „dohodla, že v priebehu najbližších dvoch týždňov sa uskutoční stretnutie ruského prezidenta s ukrajinským“. „Podľa môjho názoru by bolo viac než žiaduce keby toto stretnutie konečne viedlo k prímeriu na Ukrajine,“ dodal Merz.
Nemecký kancelár zároveň zdôraznil, že Ukrajina by nemala byť tlačená do toho, aby sa vzdala svojho územia. Požiadavka Ruska, aby Ukrajina vzdala aj častí Donbasu, ktoré má stále pod kontrolou, by podľa jeho slov bola porovnateľná zhruba s tým, „ako keby Spojené štáty museli vzdať Floridy“. Dodal, že suverénna krajina jednoducho nemôže na niečo také pristúpiť.
Viac vo videu:
Americký prezident pred rokovaniami trval na tom, že Ukrajina bude musieť Rusku odstúpiť územie, pripomína AFP. Trump taktiež v minulosti opakovane vylúčil vstup Ukrajiny do NATO, pričom sa v tejto veci postavil sa na stranu Putina, ktorý potenciálne pripojenie Kyjeva k Aliancii označuje za provokáciu.
Európski lídri však podľa Merza veľmi uvítali Trumpovo oznámenie, že Ukrajine poskytne bezpečnostné záruky. AFP približuje, že Trump ale v tomto smere pripísal zodpovednosť skôr Európe. „Počas stretnutia sme diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by poskytli rôzne európske krajiny v koordinácii so Spojenými štátmi americkými,“ napísal americký prezident po rozhovoroch v Bielom dome na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Podstatné je, že Spojené štáty americké sú pripravené poskytnúť (Kyjevu) bezpečnostné záruky a koordinovať ich s Európanmi. V prípade dosiahnutia mierovej dohody budú pre Ukrajinu existovať primerané bezpečnostné záruky,“ komentoval jeho tvrdenie Merz. Dodal, že podrobnosti o týchto zárukách vrátane toho, kto a akým podielom sa do nich zapojí, budú musieť prediskutovať európski partneri s USA. „Je úplne zrejmé, že by sa mala zapojiť celá Európa,“ povedal Merz. Samotné Nemecko má podľa neho v tejto veci „veľkú zodpovednosť“.
Rokovania v Bielom dome nemecký kancelár celkovo hodnotil pozitívne a označil ich za veľmi otvorené. „Moje očakávania boli nie len naplnené, ale prekonané,“ povedal Merz, pričom priznal, že si nebol istý tým, že rokovania budú mať taký dobrý priebeh.
Zdôraznil však, že skutočné vyjednávanie o ukončení vojny na Ukrajine sa môže uskutočniť - s ukrajinskou účasťou - až po tom, ako dôjde k „pokoju zbraní“.
Stubb je skeptický voči dosiahnutiu mierovej dohody
Fínsky prezident Alexander Stubb je „skeptický“ voči odhodlaniu ruského prezidenta Vladimira Putina dosiahnuť mierovú dohodu. Stubb sa takto vyjadril po skončení pondelkových rokovaní v Bielom dome. Obdobne sa vyslovil aj ďalší účastník tohto stretnutia, a síce francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Stubb označil zmienené rokovania za „konštruktívne“. Priblížil, že podrobnosti týkajúce sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa zrejme doladia v priebehu budúceho týždňa.
K možnému bilaterálnemu stretnutiu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s Putinom povedal, že sa ešte uvidí, či bude mať ruský líder vôbec „odvahu“ zúčastniť sa na ňom. Pripravenosť na takúto schôdzku pritom už deklarovali obe strany.
„Nedá sa mu veriť... Som veľmi skeptický, čo sa týka Putinovho odhodlania na tento proces,“ povedal fínsky prezident. „Do týždňa by sme mohli získať konkrétnejšie informácie o bezpečnostných zárukách zo strany USA, po ktorých by nasledovalo zmienené bilaterálne stretnutie, a to hádam do niekoľkých týždňov,“ dodal.
Zdroj: hnonline.sk / spravy.stvr.sk / cas.sk / YouTube / InfoVojna
