VIDEO: Zelenskyj žiada, aby v prípade uzavretia mierovej dohody s Ruskou federáciou pôsobilo na Ukrajine 200.000 zahraničných vojakov. Vodca banderovského režimu v Kyjeve odmietol vzdať sa právnych nárokov na územia, ktorých obyvatelia sa v referende vyslovili za pripojenie k Rusku

22.01.2025 15:00
Ukrajinský vodca opakovane vyhlásil, že Ukrajina musí byť zastúpená na akýchkoľvek - aj medzinárodných - rozhovoroch o ukončení vojny. Opäť pripomenul, že Rusko od ďalšieho útoku môžu odradiť len pevné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si myslí, že akákoľvek mierová dohoda uzavretá s Ruskom by vyžadovala, aby na jej implementáciu dohliadalo najmenej 200.000 príslušníkov európskych mierových síl.

Úvahy o zastavení bojov na Ukrajine vznikli v súvislosti s návratom amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu - Trump totiž aj počas predvolebnej kampane prisľúbil ukončiť vojnu na Ukrajine veľmi rýchlo, hoci nikdy nevysvetlil ako.

Zelenskyj v utorok vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose upozornil, že na akúkoľvek dohodu o ukončení konfliktu bude musieť dohliadať veľký zahraničný kontingent mierových síl.

Povedal, že vzhľadom na nízku početnosť ukrajinskej armády v porovnaní s ruskou "potrebujeme kontingenty s veľmi veľkým počtom vojakov". Podľa jeho slov by malo ísť minimálne o 200.000 mierotvorcov. "Inak je to nič," dodal.

"Podporujem myšlienku o kontingentoch ako súčasti bezpečnostných záruk. Pretože ak oni (Rusko) majú 1,5-miliónovú armádu a my máme o polovicu menšiu, znamená to, že potrebujeme kontingenty s veľmi významným počtom vojakov," vysvetlil Zelenskyj.

Argumentoval, že akékoľvek iné usporiadanie by sa podobalo na monitorovaciu misiu pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá pôsobila na východe Ukrajiny a skončila svoju činnosť, keď Rusko vo februári 2022 začalo inváziu.

"Mali kancelárie a to je všetko," vyhlásil Zelenskyj, pričom zdôraznil, že z ukrajinského pohľadu sú potrebné ozbrojené sily, ktoré by zabránili ďalším ruským útokom.

Ukrajinský líder opakovane vyhlásil, že Ukrajina musí byť zastúpená na akýchkoľvek - aj medzinárodných - rozhovoroch o ukončení vojny. Opäť pripomenul, že Rusko od ďalšieho útoku môžu odradiť len pevné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Ukrajina tvrdí, že Moskva by mohla zneužiť prímerie na dozbrojenie a doplnenie svojej armády, pričom poukazuje na dohody medzi separatistami podporovanými Kremľom na jednej strane a Kyjevom na druhej strane z roku 2014 a to, že ani tieto dohody nedokázali zabrániť invázii ruskej armády na Ukrajinu o osem rokov neskôr.

Zelenskyj v Davose vyzval Európu aj na vytvorenie spoločnej obrannej politiky a uviedol, že európske štáty by mali byť pripravené zvýšiť výdavky na obranu, pričom spochybnil Trumpovu oddanosť voči NATO.

Samotný Trump v utorok naznačil, že zváži uvalenie nových sankcií na Rusko, ak prezident Vladimir Putin odmietne rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Viac vo videu:

Ukrajina sa nevzdá nárokov na územia okupované Ruskom, oznámil Zelenskyj v Davose

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Ukrajina sa nevzdá právnych nárokov na svoje územia, ktoré sú momentálne okupované Ruskom, aj keby ju o to požiadali "všetci spojenci sveta".

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to Zelenskyj uviedol počas stretnutia so zástupcami Medzinárodnej mediálnej rady, v ktorej sú zastúpení šéfredaktori popredných médií. Ich stretnutie sa konalo v rámci Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose.

"Pre nás vždy budú okupovanými územiami, kým sa tam nevrátime," zdôraznil Zelenskyj, pričom mal na mysli Ruskom anektovaný Krymský polostrov, ako aj časti územia viacerých oblastí na východe a juhu Ukrajiny. Podľa RFE/RL Rusko momentálne okupuje asi 20 percent medzinárodne uznaného územia Ukrajiny.

Rusko považuje Krym a štyri oblasti Ukrajiny za svoje územia. RFE/RL uviedla, že z vyjadrenia niektorých ukrajinských predstaviteľov vyplýva, že Kyjev by výmenou za bezpečnostné záruky pre Ukrajinu mohol byť pripravený vzdať sa plánu na vrátenie svojich území vojenskou silou. Počíta sa však s tým, že Ukrajina ich neskôr získa späť diplomatickou cestou, píše RFE/RL.

Zelenskyj v rozhovore s novinármi potvrdil, že ukončenie "aktívnej fázy vojny" je pre Ukrajinu prioritou.

RFE/RL doplnila, že mnohé médiá písali o možnosti "zmraziť" konflikt na Ukrajine pozdĺž frontovej línie, a špekulovali, že ide o možnú súčasť mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump po nástupe do úradu opäť vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine a zároveň pohrozil Rusku sankciami, ak nebude rokovať. Nový minister zahraničných vecí USA Marco Rubio zase povedal, že ukončenie vojny si bude vyžadovať výrazné ústupky od oboch strán.

Zelenskyj v rozhovore vyjadril názor, že akákoľvek mierová dohoda uzavretá s Ruskom by vyžadovala, aby na jej implementáciu dohliadalo najmenej 200.000 príslušníkov európskych mierových síl. Agentúra Reuters poznamenala, že toto číslo približne zodpovedá počtu príslušníkov ozbrojených síl Francúzska.

Francúzsko a Británia údajne diskutovali o možnosti vyslania mierových síl na Ukrajinu, ale zatiaľ k tomu neexistujú žiadne konkrétne plány, pripomenula stanica RFE/RL.


Zdroj: pluska.sk (1), (2) / YouTube / InfoVojna

 

 

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023