VIDEO: Ďalšia rana spolitizovanej polícii a špeciálnej prokuratúre: Žilinka prostredníctvom paragrafu 363 zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa NAKA o stíhaní poslanca Martina Borguľu za podplácanie, ako aj rozhodnutie Lipšicovho prokurátora o zamietnutí sťažnosti, ktorú obvinený podal na ÚŠP. „Rozhodli bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia v súlade s Trestným poriadkom!“

20.01.2023
Poslanec Národnej rady SR Martin Borguľa, ktorý kandidoval za hnutie Sme rodina Borisa Kollára, bol na jar 2022 obvinený z podplácania, ako jeden zo skupiny osôb. Voči vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju však zamietol. Poslanec sa bránil tým, že v celej kauze vystupoval ako poškodený a čelil vydieraniu. 

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vnesenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi Borguľovi pre prečin podplácania i rozhodnutiu špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok pre vznesenie obvinenia.

"Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia," uviedol Žilinka.

Podľa jeho slov neboli vôbec verifikované okolnosti, ktoré sa týkali dôvodov, pre ktoré došlo k obvineniu.

Žilinka tak konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania.

"A teda skutok, ku ktorému došlo, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podplácania," dodal.

Upozornil zároveň na povrchnosť orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, dokumentoval to na nesprávnom označení spoločnosti vystupujúcej v kauze. Rozhodnutie bude v anonymizovanej podobe zverejnené na webe Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Viac vo videu:


Trestné konanie sa podľa Žilinku neriadi zásadou „keď sa rúbe les, lietajú triesky“, ale zásadou „stíhania len zo zákonných dôvodov“. Generálny prokurátoru v tejto súvislosti na sociálnej sieti dodal, že „záujem na zákonnosti musí byť nadradený akémukoľvek inému záujmu“.

Borguľa: Chceli ma zastrašiť pred hlasovaním v parlamente

Poslanec Národnej rady SR Martin Borguľa bol na jar 2022 obvinený z podplácania, ako jeden zo skupiny osôb. Voči vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju však zamietol. Poslanec sa bránil tým, že v celej kauze vystupoval ako poškodený a čelil vydieraniu. 

Borguľa na sociálnej sieti reagoval, že v prípade, kde bol dlho vedený ako poškodený, sa z neho deň pred hlasovaním o vydaní poslanca parlamentu Roberta Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie stal obvinený. 

"Pol roka ste poškodený, prípad je mesiace uzavretý a zrazu prípad zmení vyšetrovateľa a som obvinený," uviedol.

Je presvedčený, že to bolo politické rozhodnutie s cieľom zastrašiť ho pred blížiacim sa hlasovaním.

"Celý čas som poukazoval na fakt, že ak som uplácal, musí existovať vec, za ktorú som úplatok dával. Tvrdil som to vyšetrovateľovi nielen ja, ale aj páni prokurátori Lipšic a Harkabus. Bola mu určená povinnosť nájsť prípad, za ktorý som mal uplácať," skonštatoval Borguľa.

Tvrdí, že bola prehľadaná prokuratúra, polícia a nič sa voči nemu nenašlo. "Nemal som proste za čo uplácať. A presne v týchto intenciách rozhodol generálny prokurátor," vyhlásil s tým, že si počká na písomné vyhotovenie rozhodnutia.

Reakcie politikov 

Na situáciu reagoval aj dočasne poverený premiér Eduard Heger. "Zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba tejto koalície," napísal na sociálnej sieti.

"Zrušenie obvinenia pre poslanca Borguľu je jasným dôkazom, prečo sa Sme rodina tak vehementne bránila zrušiť paragraf 363. Navyše, bola to práve Sme rodina, ktorá Maroša Žilinku navrhla do funkcie generálneho prokurátora. Maroš Žilinka tak jednoznačne nekoná slobodne a je v konflikte záujmov. Stavia sa na úroveň sudcov a zasahuje do ich domény. Namiesto toho, aby súd rozhodol o vine alebo nevine poslanca, Žilinka opäť nebezpečne a neakceptovateľne zasiahol do spravodlivého procesu. Aj z toho dôvodu je správne paragraf 363 zrušiť," uviedol poslanec Alojz Baránik za stranu SaS.

"Prípad Borguľa aj z tých málo zverejnených informácií ukazuje, ako je kľúčové, aby takéto prípady boli riadne vysvetlené verejnosti a neostala pachuť, že rovnosť pred zákonom neexistuje. Súčasne sa javí, že prokuratúra vystupuje v niektorých kľúčových prípadoch boja proti korupcii ako súd a nie ako zástupca štátu na strane obžaloby," vyjadrila sa k paragrafu 363 Mária Kolíková (SaS).

"Nestačí polícii na boj proti mafii a zlodejom rozviazať ruky, keď jej potom generálny prokurátor 363 systematicky podráža nohy. Žiaľ, poslanci a poslankyne OĽANO, Smer-SD, Sme rodina, ĽSNS, aj niektorí z SaS zvolili do tejto funkcie Maroša Žilinku. V PS sme navrhovali aspoň zmenu paragrafu 363, náš návrh však koalícia nepodporila. Toto je smutný výsledok," konštatoval predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka.

Zdroj: ta3.com / YouTube / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými

VIDEO: Exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth o financovaní politickej kampane, ovplyvňovní slovenských parlamentných volieb a šírení britskej propagandy vládou Spojeného kráľovstva na území svojho spojenca, o 70tich ovplyvňovačov, ktorí na sociálnych sieťach a vo verejenom priestore pracovali v službách cudzej mocnosti, o mlčaní opozície, protiruskej hystérii v Európe na spôsob mccarthismu, snahe udržať v Európe ideologickú jednotu, hybridných hrozbách, dvojakom metri, ale aj o medzinárodných tlakoch a potrebe prijatia zákona o zahraničných agentoch