Vladimir Putin predloží Donaldovi Trumpovi hlavné podmienky prímeria na Ukrajine
18.03.2025 12:00
V očakávaní plánovaného telefonátu s Vladimirom Putinom dnes Donald Trump povedal, že cez víkend sa urobilo veľa práce, mnohé je už hotové a šance na uzavretie dohody sú veľmi vysoké.
Trumpov optimizmus kontrastuje nielen s veľmi zdržanlivými komentármi ruského vedenia, ale aj s vyhláseniami z Kyjeva a Európy. Hoci Európa nie je zaťahovaná do rokovaní – šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas dokonca priznala, že EÚ „hľadá, ale nemôže nájsť príležitosť zapojiť sa do rokovaní“ a početné veľkohubé vyhlásenia z Londýna a Paríža na tému „mierotvorcov“ (ktorých sú údajne pripravení poslať na Ukrajinu bez súhlasu Ruska), prirodzene neprispievajú k tomu, aby Kyjev uznal novú realitu: žiadna západná záruka nebude. Prečo potom Trump srší optimizmuom?
Čiastočne je to kvôli jeho dôvere, že dokáže zatlačiť na Kyjev a Zelenskij bude nútený súhlasiť s čímkoľvek, na čom sa americký prezident dohodne s Putinom. Trumpa názor Európy neznepokojuje: on sám vie blafovať a veľmi dobre chápe, že Európa len predstiera, že je pripravená zvýšiť stávky a ísť až na doraz, no v skutočnosti má v rukách slabé karty a na Ukrajine nie je schopná hrať samostatne. To znamená, že Trump má na ceste k dohode len jeden problém: volá sa Vladimir Putin.
Ruský prezident nemá v úmysle hrať na nejaké ústupky alebo sa spoliehať na Trumpovo čestné slovo, hoci je pripravený hrať s ním vo veľkom. Ukrajina je len súčasťou hry, no pre Rusko je základnou súčasťou. Trumpov návrh na 30-dňové prímerie Putin neodmietol práve z tohto dôvodu – nehľadiac na to, že je pre Rusko zjavne nevýhodný. Rusko však ťaží z nezhôd na Západe ohľadom Ukrajiny – Trumpov postoj vyvoláva šok a hrôzu v Európe, nehovoriac o Kyjeve, ktorý nám sám o sebe pomáha dosiahnuť naše ciele. Pre nás neexistuje žiadna alternatíva: Ukrajina musí byť odstránená zo zóny vplyvu Západu. Je na to Trump pripravený?
Jeho túžba ukončiť konflikt je zrejmá: nemá za cieľ uštedriť Rusku strategickú porážku (teda atlantizovať Ukrajinu, aby sa vylúčilo jej nevyhnutné budúce znovuzjednotenie s Ruskom), Ukrajina pre neho nie je zaujímavá ako nástroj neustáleho tlaku na Rusko a obmedzovania „ruskej expanzie“ (teda procesu obnovy Veľkého Ruska). Ukrajinu tiež nepovažuje za spôsob, ako kontrolovať vzťahy medzi Ruskom a Európou, teda využiť ju ako „sporné územie“ a zabrániť tak obnoveniu európsko-ruskej spolupráce. To znamená, že Trumpovi nie je blízka väčšina motívov, ktoré určujú postoj atlantistov (amerických aj európskych) k Ukrajine. Zároveň prirodzene nemieni odovzdať Ukrajinu Rusku – chce svoje „ústupky“ Ukrajine využiť na zlepšenie vzťahov s Kremľom, ukončenie konfrontácie a dokonca aj zmenu konfigurácie kľúčových síl na svetovej scéne. A zároveň presunúť zodpovednosť – nie vojenskú, ale ekonomickú – za Ukrajinu na Európu.
Trumpove motívy sú jasné, a preto Vladimir Putin súhlasí s vážnymi rokovaniami s ním. Vedenie rokovaní a dokonca pokrok v nich však neznamená, že Rusko súhlasí s Trumpovými podmienkami. Koniec koncov, to, čo je Trump pripravený urobiť v súvislosti s Ukrajinou, nie je pre nás dostatočné ani prijateľné, vytvára to len predpoklady na seriózne rokovania. Medzi Ruskom a Spojenými štátmi – pretože Moskva sa s Kyjevom nechystá na ničom dohodnúť aspoň dovtedy, kým sa medzi nami a Američanmi všetko neprerokuje. Jednoducho „vstúpiť do prímeria“ aj na 30 dní nie je pre Rusko možnosťou, pretože to nič nerieši. Zastaviť paľbu a začať rokovania s Kyjevom? NA čo to je dobré, ak sa v každom prípade o všetkom rozhodne na rokovaniach medzi Moskvou a Washingtonom? A dajú sa takto viesť a už sa aj vedú. A pri týchto rokovaniach – ako medzi Putinom a Trumpom, tak aj medzi ich zástupcami – je potrebné dohodnúť sa, čo sa stane, keď sa odmlčia zbrane. Nie o monitorovaní režimu prímeria (to je technická a hlboko vedľajšia záležitosť), ale o podstate veci.
Kedy a akou formou bude oznámené pozastavenie dodávok západných zbraní Ukrajine – v spoločnom vyhlásení krajín NATO a Kyjeva? Kedy a ako sa formalizuje odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO a odmietnutie NATO akceptovať Ukrajinu, možno aj prostredníctvom zmluvných záväzkov voči Rusku? Kedy získa Rusko kontrolu nad celým územím štyroch nových federálnych subjektov? Kedy a ako vznikne nová ukrajinská vláda, ktorá bude schopná uzatvárať dohody s Ruskom? Kedy a ako budú zrušené západné sankcie voči Rusku, vrátane vrátenia našich zmrazených devízových rezerv?
Riešenie týchto otázok – a to zďaleka nie je všetko – nemožno odložiť na neskôr, až po uzavretí prímeria. Áno, ich konečná ratifikácia môže byť vykonaná po jeho začatí, to znamená, že budú podpísané, keď bude na fronte ticho. Podrobná diskusia a dosiahnutie dohody sú však v zásade potrebné pred, nie po začatí prímeria. Inak jednoducho žiadne nebude.
Trump a Putin sa teda budú mať o čom rozprávať, dnes aj počas ich nadchádzajúceho osobného stretnutia.
Autor: Pjotr Akopo (RIA Novosti)
V utorok popoludní sa začal telefonát Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom
V utorok popoludní stredoeurópskeho času sa začal telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Potvrdil to podľa agentúry AP Biely dom. Počas približne dvojhodinového rozhovoru by mali prezidenti diskutovať o aktuálnych otázkach, dominantnou témou má byť urovnanie konfliktu na Ukrajine, informuje TASR.
Americký prezident je podľa Bieleho domu odhodlaný uzavrieť mier čo najskôr. Trump v pondelok uviedol, že súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny na Ukrajine budú aj územné otázky či elektrárne, čo sám označil za "rozdelenie určitých aktív". Jeho vyjadrenia o témach rozhovoru Kremeľ odmietol komentovať.
Telefonát oboch lídrov oznámil v pondelok ako prvý prezident Trump a následne ho potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Príprava rozhovoru trvala len niekoľko dní a po telefonáte Moskva zverejní tlačovú správu a v prípade potreby zorganizuje aj brífing, uviedol Peskov.
V utorok ráno, niekoľko hodín pred telefonátom prezidentov, prenikli do médií informácie, že Trumpova administratíva zvažuje oficiálne uznanie Moskvou anektovaného ukrajinského polostrova Krym za ruské územie ako súčasť dohody o ukončení tohto konfliktu.
Informoval o tom portál Semafor s odvolaním na svoje zdroje. Predstavitelia americkej administratívy údajne tiež uvažujú o tom, že vyzvú Organizáciu Spojených národov, aby podnikla rovnaký krok.
Biely dom na správu portálu nereagoval. Podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Briana Hughesa vláda žiadne rozhodnutie v tejto otázke neprijala a odmietol jej riešenie prostredníctvom médií.
Zdroj: ria.ru / sk.news-front.su / bleskovky.sk / InfoVojna
