PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

Vladimir Putin v snahe ukončiť vojnu proti Iránu navrhol Donaldovi Trumpovi presun iránskeho uránu do Ruska. Americký prezident to odmietol

14.03.2026 10:00
Rusko v pondelok 9. marca 2026 informovalo o telefonáte medzi ruským a americkým prezidentom, ktorí hovorili o situácii okolo Iránu a Ukrajiny. Putin v telefonáte predložil viacero názorov, ako rýchlo ukončiť konflikt týkajúci sa Iránu, ktorého režim je spojencom Moskvy. Jedným z nich bol presun iránskeho uránu do Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň v telefonáte so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom navrhol presun iránskeho obohateného uránu do Ruska ako súčasť možnej dohody o ukončení vojny USA a Izraela s Iránom, Trump však tento návrh odmietol. Informáciu s odvolaním sa na svoje zdroje priniesol portál Axios.

Washington ani Moskva tieto informácie nekomentovali.

Rusko v pondelok informovalo o telefonáte medzi prezidentmi, ktorí sa podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova bavili o situácii okolo Iránu a Ukrajiny. Ukrajina sa už viac ako štyri roky bráni ruskej invázii a Spojené štáty na konci februára začali s Izraelom vzdušné útoky na Irán s deklarovaným cieľom zamedziť Teheránu získať jadrovú zbraň. Putin v telefonáte s Trumpom podľa Ušakova predložil viacero názorov, ako rýchlo ukončiť konflikt týkajúci sa Iránu, ktorého režim je spojencom Moskvy. Detaily poradca Kremľa nezverejnil.

Axios teraz píše, že šéf Kremľa v telefonáte priniesol niekoľko nápadov na ukončenie vojny medzi USA a Iránom, pričom jedným z nich bol návrh ohľadom presunu obohateného uránu.

„Nie je to prvýkrát, čo bola takýto návrh predložený. Nebol však akceptovaný. Postoj USA je, že musíme vidieť, že urán je zabezpečený,“ povedal nemenovaný predstaviteľ USA pre Axios.

Rusko podľa neho vznieslo podobné návrhy už vlani v máji – predtým, ako USA a Izrael v júni zaútočili na iránske jadrové zariadenia – a tiež v týždňoch pred začiatkom súčasnej vojny.

Rusko predložilo podobné návrhy už počas rokovaní medzi USA a Iránom o jadrovej dohode v máji minulého roku, ešte pred tým, ako USA a Izrael v júni zaútočili na iránske jadrové zariadenia, ako a aj v týždňoch pred začiatkom súčasnej vojny.

Americký splnomocnenec Steve Witkoff v marcovom rozhovore so stanicou Fox News tvrdil, že iránski zástupcovia počas tohtoročných rokovaní s Washingtonom vyhlásili, že majú 460 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, ktorý by mohol byť použitý na výrobu 11 atómových bômb. Na výrobu atómovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent, pričom obohatenie z 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok.

Teherán podľa Axiosu v poslednom kole rokovaní odmietol myšlienku na prevoz obohateného uránu a navrhol jeho riedenie vo vlastných zariadeniach pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Nie je jasné, či by Irán teraz návrh prijal, poznamenal server. V rámci prvej jadrovej dohody uzavretej v roku 2015, od ktorej o tri roky neskôr Trump odstúpil, Irán súhlasil s prevozom približne 11.000 kilogramov nízko obohateného uránu do Ruska.

Pred pár dňami Axios napísal, že USA a Izrael zvažujú, že v neskoršej fáze vojny vyšlú špeciálne sily do Iránu s cieľom zmocniť sa jeho zásob vysoko obohateného uránu.

V poslednom kole rokovaní pred vojnou Irán odmietol myšlienku presunu a navrhol riediť urán priamo vo svojich zariadeniach pod dohľadom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Nie je jasné, či by teraz Irán návrh prijal, píše Axios.

Americký minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii v piatok povedal, že USA „majú celý rad možností“, ako prevziať kontrolu nad vysoko obohateným uránom v Iráne. Uviedol, že jednou z možností je, aby Irán dobrovoľne odovzdal zásoby, čo by USA „privítali“. „Neboli ochotní to urobiť počas rokovaní. Nikdy by som tejto skupine ani svetu nepovedal, čo sme ochotní urobiť alebo ako ďaleko sme ochotní zájsť – ale určite máme možnosti,“ dodal.

V rozhovore pre Fox News Radio prezident Trump naznačil, že zabezpečenie vysoko obohateného uránu momentálne nie je prioritou: „Na to sa práve nezameriavame, ale v určitom bode by to tak mohlo byť,“ povedal.

 

Zdroj: axios.com / pluska.sk / pravda.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:

VIDEO: „Nemyslím si, že Šimečka vyhrá voľby,“ tvrdí exprezident Ivan Gašparovič v rozhovore, v ktorom bilancoval svoju kariéru. Hovoril nielen o rozdelení Česko-Slovenska a neľahkej ceste Slovenska po jeho vzniku, ale aj o upadajúcej EÚ, potrebe dobrých vzťahov s Ruskom či o referende vyhlásenom prezidentom Petrom Pellegrinim. Venoval sa tiež ťažkej úlohe Roberta Fica pri udržiavaní stability vlády, situácii v opozícii, odklonu KDH od konzervatívnych hodnôt a podozreniam z finančných machinácií v občianskom združení Projekt Fórum, ktoré viedla Marta Šimečková. Komentoval aj rastúce preferencie hnutia Republika a Igora Matoviča, ako aj jesenné komunálne voľby, ktoré považuje za politický barometer parlamentných volieb v roku 2027

VIDEO: Jaroslav Naď o vypínaní vlasteneckých webov, nálepkovaní protestujúcich občanov pojmami „opice a dezoláti“, odzbrojení Slovenska, darovaní vojenskej techniky Ukrajine, obrannej dohode s USA a bývalom americkom ministrovi obrany Lloydovi Austinovi. Témami boli aj jeho pôsobenie vo firme Ukraine Demining Services, obvinenia z financovania zo zahraničia, program a ambície strany Demokrati, „Hlboká orba“, situácia v opozícii, Igor Matovič, plány na zostavenie vlády, porážka Roberta Fica vo voľbách, Šimečkova archa, ako aj dôvody, prečo by nešiel do InfoVojny a Slobodného vysielača

Ďalšie sekcie: