Vodca neonacistického režimu Zelenskyj na summite G20 oznámil, že Kyjev nemá záujem o mier s Ruskom a žiadna tretia Minská dohoda nebude
15.11.2022 11:25
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok na summite G20 vyhlásil, že nebude uzavretá žiadna "tretia Minská dohoda". Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova tak ukrajinský líder potvrdil, že Kyjev nemá záujem o mierové rokovania s Moskvou.
"Nedovolíme Rusku čakať, budovať svoje sily a potom začať novú sériu teroru a destabilizácie sveta. Tretia Minská dohoda, ktorú Rusko okamžite poruší, nebude," povedal Zelenskyj. Narážal tak na dve Minské dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o štatúte východoukrajinského regiónu Donbas.
Kyjev tak jasne naznačil, že nie je ochotný rokovať s Moskvou, povedal Peskov pre ruskú štátnu tlačovú agentúru agentúru RIA Novosti v reakcii na Zelenského vyjadrenie.
Dve Minské dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015, sprostredkovalo Nemecko a Francúzsko. Na ich základe bolo stanovené prímerie v Donbase medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Rusko a Moskva sa však navzájom obviňovali z porušovania prímeria.
Rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začali krátko po vpáde ruských inváznych vojsk. Kyjev koncom marca počas rozhovorov v Istanbule okrem iného navrhol, že sa zriekne snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Rusko však od Ukrajiny žiada aj demilitarizáciu a vzdanie sa časti územia.
Mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú už od začiatku apríla pozastavené. Obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a "vytvorenie silných ozbrojených síl".
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.
Zdroj: trend.sk / InfoVojna
