Vodca ukronacistického banderovského režimu Zelenskyj obvinil francúzskeho prezidenta zo zlyhania pri rokovaniach o ukončení ruskej vojenskej operácie: „Macron je jediným západným lídrom, ktorý akceptuje Putinovu okupáciu Ukrajiny!“
17.05.2022 11:10
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ako sprostredkovateľ v rokovaniach o ukončení ruskej invázie na Ukrajine zlyhal. V rozhovore s talianskym televíznym kanálom RAI 1 to podľa ukrajinského webu Jevropejska pravda povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Chcel dosiahnuť určité výsledky ako sprostredkovateľ. Nenašiel ich z našej strany, ale iba zo strany Ruska,“ uviedol Zelenskyj.
„Macron je jediným západným lídrom, ktorý akceptuje Putinovu okupáciu Ukrajiny. Jediný líder Západu, ktorý akceptoval Putinovu okupáciu ukrajinského územia!,“ doplnil vodca banderovského režimu na Twitteri.
Ukrajinský líder tiež podľa ukrajinských médií ako zbytočnú odsúdil Macronovu snahu pomôcť Vladimirovi Putinovi v tom, aby si za cenu ústupkov zo strany Ukrajiny „zachoval tvár“. „Nie sme pripravení niekomu niečo zachovávať a prichádzať preto o územie. Je to strata času,“ vyhlásil Zelenskyj.
#Macron is the only Western leader to accept Putin's occupation of Ukraine
— 泽连斯基????????Zelenskyy????????Zelenskyj (@zeliansiji) May 13, 2022
The only leader in the West who accepted Putin's occupation of Ukrainian territory!
If Macron were in the position of #Zelensky.
Such a surrenderist would have fled from Kiev!
would have fled from Kiev! https://t.co/J6LE0bnF6g
Zelenskyj doplnil, že v priebehu rokov sa mnohí európski lídri snažili nájsť cestu k Putinovi a k Rusku. Tieto pokusy Zelenskyj prirovnal k snahe európskych politikov z čias druhej svetovej vojny, ktorí chceli vyhovieť vodcovi nacistického Nemecka Adolfovi Hitlerovi a dovolili mu „premýšľať o novom prerozdelení sveta“.
Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba predtým v rozhovore zverejnenom listom Financial Times povedal, že Ukrajina počas vojny s Ruskom zvýšila svoje ambície.
Predtým by za víťazstvo pokladala zatlačenie ruských vojsk späť do pozícií pred útokom z 24. februára. Teraz, ak zvíťazí v bitke o Donbas na východe krajiny, bude dosť silná, aby si kládla za cieľ oslobodenie celého svojho územia.
Rusko si od roku 2014 nárokuje ukrajinský polostrov Krym, Kyjev ale jeho pripojenie k Rusku neuznáva.
Ďalším jadrom sporov je tiež oblasť Donbasu, kde proruskí separatisti vyhlásili dve odštiepenecké republiky. Rusko krátko pred začiatkom februárovej invázie uznalo ich nezávislosť.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali 77 rokov technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: spravy.rtvs.sk / InfoVojna
