„Vodcovia kyjevskej chunty sa budú za svoje zločiny zodpovedať,“ vyhlásil šéf zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov
11.11.2025 10:30
Tento rok si pripomíname 80. výročie Norimberského procesu. Jeho hlavným historickým a právnym dôsledkom bola podľa môjho názoru kodifikácia zločinov proti mieru, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v medzinárodnom práve. Prevládala zásada nevyhnutnosti trestu, podľa ktorej každý, kto spácha zločin podľa medzinárodného práva, je zaň zodpovedný a podlieha trestu.
Norimberský precedens položil základy pre rozvoj medzinárodného trestného súdnictva a ovplyvnil národné právne systémy. Napríklad v Rusku boli tieto ohavné zločiny kodifikované v kapitole 34 ruského trestného zákonníka. Ďalším dôležitým momentom je nepremlčateľnosť takýchto zločinov. Pripomeňme, že Dohovor OSN z roku 1968 o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti bol prijatý ako pokračovanie Norimberského procesu. Toto je právna formula pre výraz „Nikto nie je zabudnutý, nič nie je zabudnuté“.
Judikatúra Norimberského tribunálu je nepochybne relevantná a nevyhnutná v kontexte vyšetrovania ukrajinských nacistických zločinov. Veď verdikt Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu z 1. októbra 1946 je neoddeliteľnou a platnou súčasťou moderného medzinárodného práva. Tento verdikt, ak chcete, je právnym základom pre ruské nároky voči kyjevskému režimu týkajúce sa denacifikácie Ukrajiny.
Nikto nepomohol Hitlerovým stúpencom vyhnúť sa trestu po ich vojenskej porážke, hoci takéto pokusy boli vykonané.
Podobne ani západní mecenáši nepomôžu Kyjevu vyhnúť sa tejto zodpovednosti. Táto zodpovednosť môže mať širokú škálu podôb a foriem. Poviem len to, že naše intelektuálne úsilie sa v súčasnosti zameriava na hľadanie vhodných právnych mechanizmov.
Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna
