Vojna s Iránom je asi našou najlepšou voľbou
16.03.2015
Foto: Ho/AFP/Getty Images
Logickou chybou v obžalobe blížiacej sa "veľmi zlej" nukleárnej dohody s Iránom, ktorú izraelský premiér Benjamin Netanjahu predviedol pred Kongresom v tomto mesiaci, bolo jeho tvrdenie, že by sme mohli zabezpečiť "dobrý obchod", ak by sme obvinili Irán z blafovania a uložili mu prísnejšie sankcie. Iránsky režim, ktorý Netanjahu popísal tak živelne - násilný, dravý, podvodný a zaváňajúci nenávisťou k Izraelu a Spojeným štátom - je nútený pokračovať v svojom úsilí po jadrových zbraniach tým, že odmietne akúkoľvek "dobrú dohodu", alebo bude podvádzať.
To dáva silu posmešnej replike Obamovej vlády: Aká je Netanjahuova alternatíva? Vojna? Ale postoj vlády obsahuje do očí bijúci rozpor. Poradkyňa pre Národnú bezpečnosť Susan Rice vyhlásila na konferencii Americko-izraelského výboru pre verejné záležitosti pred Netanjahuovou rečou, že "zlá dohoda je horšia ako žiadna dohoda." Takže, ak Irán bude akceptovať iba "zlú dohodu," aká je alternatíva prezidenta Obamu? Vojna?
Obamov postoj implikuje, že nemáme žiadnu inú možnosť, než prijať najlepšiu iránsku ponuku – bez ohľadu na to či je, použijúc Ricovej termín, "dosiahnuteľná" - pretože alternatíva je nemysliteľná.
Ale malo by sa tak stať? Čo keď sila je jediný spôsob, ako zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane? Taká je pravdepodobne skutočnosť. Ideológia je zmyslom existencie iránskeho režimu, legitimizuje jeho vládu a inšpiruje jeho vodcov a podporovateľov. V tomto zmysle je podobný komunistickým, fašistickým a nacistickým režimom v ich snahách zmeniť svet. Irán má v pláne preniesť svoju Islamskú revolúciu po celom Blízkom východe aj mimo neho. Jadrový arzenál, aj keď sa ním iba oháňa, by výrazne zvýšil šance Iránu na dosiahnutie tohto cieľa.
Takéto vizionárske režimy nezobchodujú svoju moc za neporiadok v medzinárodnom obchode. Materializmus nie je ich prioritou: Často obetujú prosperitu pre ideológiu. Samozrejme, aj oni potrebujú nejaké bohatstvo, aby ním podložili svoju silu, ale iba obmedzené množstvo. Severná Kórea zostala strašne chudobná pre praktizovanie svojej ideológie Juche, alebo sebestačnosti, ale napriek tomu stále našla prostriedky na vybudovanie jadrových zbraní.
Sankcie môžu prinútiť Irán vstúpiť do rokovaní, ale nepresvedčia ho, aby sa vzdal svojho úsilia o jadrové zbrane. Ani prísnejšie sankcie, ktoré obhajuje Netanjahu by nepriniesli iný výsledok. Sankcie by uspeli v prípade, že by spôsobili pád režimu; koniec komunizmu na Ukrajine a v Kazachstane, a apartheidu v Južnej Afrike, viedli k upusteniu od jadrových zbraní v týchto štátoch. Ale od roku 2009 bolo vidieť v Teheráne zopár známok rebélie.
V opačnom prípade môžu len vojenské akcie - Izrael proti Iraku a Sýrii, a cez množstvo amerických síl proti Líbyi - zastaviť jadrový program. Sankcie nikdy nikde nezastavili hnanie sa za jadrom.
Znamená to, že našou jedinou možnosťou je vojna? Áno, aj keď letecká kampaň zameraná na iránsku jadrovú infraštruktúru by znamenala menšiu potrebu pozemných síl, než vojna, ktorú Obama vedie proti Islamskému štátu, ktorý predstavuje omnoho menšiu hrozbu, než Irán.
Nespôsobí útok, že obyčajní Iránci sa postavia za režim? Možno, ale vojenské straty tiež slúžia k podkopávaniu režimov, vrátane gréckej a argentínskej junty, ruského cára a ruských komunistov.
Nespôsobí zničenie značného množstva iránskej jadrovej infraštruktúry iba predĺženie procesu? Možno, ale môžeme udrieť tak často, ako bude potrebné. Samozrejme Irán sa bude snažiť ukryť a brániť prvky svojho jadrového programu, takže možno budeme musieť nájsť nové spôsoby, ako ich odhaliť a napadnúť. Iste by Spojené štáty predbehli Irán v takomto technologickom závode.
Niečo podobné možno povedať v reakcii na námietky, že nálety nemusia zasiahnuť všetky dôležité zariadenia a že Irán by potom pokračoval bez toho, aby bol zviazaný inšpekciami a dohodami. Spojené štáty budú musieť dať jasne najavo, že zasiahnu kdekoľvek a kedykoľvek to bude nutné, aby iránsky program zastavili. Námietky, že Irán môže ukryť svoj program tak brilantne, že by mohol postupovať nepozorovane až k bombe, platia rovnako aj pre všetky dohody dojednané s Iránom.
A konečne, neopätoval by Irán pomocou vlastných síl alebo sprostredkovane, útok na Američanov - ako tomu bolo v Libanone, Iraku a Saudskej Arábii - s novou zúrivosťou? Pravdepodobne. Môžeme sa ho pokúsiť odstrašiť tým, že ho varujeme, že by sme mohli zareagovať zameraním ďalších vojenských zariadení a infraštruktúry.
Nakoniec je možné nejaké útoky aj absorbovať. Mohla by to byť cena za odvrátenie ťažších strát, ktoré by sme my a iní utrpeli v širšom konflikte na Blízkom východe, ktorý by podľa všetkého prišiel s iránskym hnaním sa za bombou. Keby sa Irán, ktorý je už zapletený do Iraku, Sýrie, Jemenu, Libanonu a Gazy, ďalej povzbudil tým, že sa stane "štátom s jadrovou hrozbou," mohol by naštartovať väčšie vojny - s Izraelom, arabskými štátmi, alebo oboma. Spojené štáty by pravdepodobne boli tiež zatiahnuté, rovnako ako sme boli v mnohých ďalších vojnách, pri ktorých sme dúfali, že zostaneme bokom.
Áno, sú tu riziká pre vojenskú akciu. Ale iránsky jadrový program a pyšné ambície spravili zo sveta značne nebezpečnejšie miesto. Ak získa bombu, toto nebezpečenstvo by sa znásobilo mnohonásobne. Beda, ak tomu sankcie a dohody nezabránia.
Preklad z:
