PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

„Všetko sa točí okolo Donbasu. Buď tieto územia oslobodíme silou zbraní, alebo ukrajinská armáda územia opustí a prestane tam bojovať,“ vyhlásil Vladimir Putin o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu a rokovaniach s vyslancami prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré označil za užitočné, ale aj náročné

04.12.2025 13:00
Ruský prezident Vladimir Putin pred svojou návštevou v Naí Dillí poskytol rozhovor pre televíziu India Today, v ktorom sa vyjadril k aktuálnemu geopolitickému dianiu.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že jeho päťhodinové rokovania s vyslancami USA o ukončení vojny na Ukrajine boli „potrebné“, „užitočné“ a bola to zároveň „náročná práca.“ Dodal, že niektoré návrhy boli pre Kremeľ neprijateľné. Putin to uviedol v rozhovore pre televíziu India Today, ktorý poskytol pred svojou návštevou v Naí Dillí začínajúcou sa vo štvrtok. Hoci celé interview ešte nebolo odvysielané, ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti citovali niektoré Putinove výroky.

Komentáre ruského lídra prichádzajú v čase, keď špeciálny vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner majú vo štvrtok v Miami na Floride pokračovať v rokovaniach s hlavným ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom, uviedol vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Trump v stredu uviedol, že Witkoff a Kushner po päťhodinovom stretnutí s Putinom v Kremli odišli s presvedčením, že ruský prezident chce nájsť spôsob, ako vojnu ukončiť.

Agentúra TASS z rozhovoru pre India Today citovala Putinov výrok, že počas rokovaní v Kremli museli návrh USA prebrať bod po bode, preto to trvalo tak dlho. Podľa Putina americká strana rozdelila 27 bodov mierového plánu do štyroch balíkov a navrhla prerokovať ich samostatne.

„Bola to potrebná debata, veľmi konkrétna,“ dodal ruský prezident s tým, že o niektorých ustanoveniach je Moskva pripravená diskutovať, zatiaľ čo iné „nemôže prijať.“

Ruský prezident zároveň vyhlási, že „to, čo nám priniesli naši americkí kolegovia, bolo tak či onak založené na našich dohodách s prezidentom Trumpom na Aljaške.“

Zopakoval tiež svoju požiadavku na stiahnutie ukrajinských jednotiek z území ukrajinského Donbasu, ktoré nie sú okupované Ruskom. „Všetko sa točí okolo tohto. Buď tieto územia oslobodíme silou zbraní, alebo ukrajinské vojská tieto územia opustia a prestanú tam bojovať,“ vyhlásil Putin citovaný agentúrou TASS.

Spomenul aj situáciu z roku 2022, keď vyzval Ukrajinu a jej jednotky, aby rešpektovali vôľu ľudí na východe Ukrajiny, ktorú prejavili v referende, keď hlasovali za nezávislosť týchto území od Kyjeva. Putin narážal na referendum, ktoré nebolo medzinárodne uznané. „Nie, radšej bojujú. No, teraz už toho majú dosť,“ komentoval situáciu Putin.

„Od začiatku sme Ukrajine hovorili: ‚Ľudia s vami nechcú zostať, zúčastnili sa referenda [v roku 2022], hlasovali za svoju nezávislosť; stiahnite svoje vojská a nebude žiadne boje‘. Ale oni sa rozhodli bojovať,“ povedal Putin a dodal, že táto chybná politika kyjevského režimu sa teraz ukazuje.

V rozhovore pre televízny kanál India Today sa Putin tiež vyjadril, že si neželá návrat Ruska do skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta, ktorej bolo členom.

„Nebudem zachádzať do detailov, ale v minulosti som sa v podstate prestal zúčastňovať na týchto summitoch,“ uviedol Putin a poznamenal, že podiel súčasných členských krajín G7 na svetovej ekonomike sa zmenšuje, a spomenul aj recesiu v Nemecku. Putin súčasne priznal, že G7 je stále dôležitou rokovacou platformou.

Americký prezident Donald Trump ešte v júni vyhlásil, že vylúčenie Ruska z G8 považuje za chybu. Poznamenal, že v rámci súčasnej G7 „sa toľko hovorí o Rusku, ale už nie je za rokovacím stolom, čo život výrazne sťažuje.“

Rusko bolo z G8 vylúčené po anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014. Zostávajúci členovia zoskupenia tak deklarovali svoju jednotu k hodnotám, ktoré vyznávajú ako západné demokracie. Od Trumpovho návratu do Bieleho domu sa však táto jednota narušila.

Najnovší plán na ukončenie vojny na Ukrajine, ktorý podporujú USA, obsahuje návrh pozvať Rusko do G7, čo kritizoval nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý si nemyslí, že členovia tohto zoskupenia sú na takýto krok pripravení.

Rusko bolo do G7 prijaté v roku 1998, pričom nie kvôli svojej ekonomickej sile, ale kvôli svojmu vplyvu na globálnej politickej scéne, objasnila AP.


Zdroj: rt.com / InfoVojna / cas.sk 

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:

VIDEO: „Musíme pritvrdiť a vyrúbať na Slovensku Deep state,“ tvrdí europoslanec Ľuboš Blaha v rozhovore o izolovanej Európskej únii, ktorú kvôli jej antidemokratickým praktikám, cenzúre, ekonomickej samovražde a vojnovému štvaniu zasiahol nevídaný úpadok, o masívnom ekonomickom a technologickom napredovaní Číny, brutálnej štátnej cenzúre v časoch Matovičo-Hegerovo-Ódorovho režimu, pôsobení piatej kolóny, väznení Daniela Bombica za kritiku sionizmu, ale aj o dvojakom metri generálnej prokuratúry

Týždeň podľa Terezy