Vyjednávači členských štátov EÚ a Europarlamentu uzavreli dohodu o nariadení vydávať COVID pasy

21.05.2021 09:39
Dohoda o digitálnych zelených certifikátoch otvára možnosti cestovania v Európe ešte pred otvorením letnej dovolenkovej a prázdninovej sezóny.

Členské štáty Európskej únie a Európskeho parlamentu uzavreli vo štvrtok dočasnú kompromisnú dohodu, ktorá umožní vydávanie digitálnych zelených osvedčení, takzvaných COVID pasov a uľahčí Európanom cestovanie počas letnej dovolenkovej sezóny.

Cieľom dohody je, aby ktorýkoľvek občan 27-člennej Únie mohol - buď v elektronickej alebo papierovej podobe - získať preukaz, ktorý potvrdí, že jeho držiteľ bol buď zaočkovaný, má platný negatívny test na koronavírus, alebo prekonal a zotavil sa z ochorenia COVID-19.

Dosiahnutý kompromis zahŕňa potrebu cenovo dostupných testov i záväzok Európskej komisie zmobilizovať 100 miliónov eur na nákup testov, pričom na financovanie sa použije európsky nástroj núdzovej podpory. V prípade potreby by eurokomisia mala zmobilizovať ďalších 100 miliónov eur.

Ďalším sporným bodom rokovaní bola požiadavka europoslancov, aby držitelia COVID pasov neboli v členskej krajine, do ktorej pricestujú vystavení karanténe alebo ďalším testom. Členské štáty si však v tejto otázke, ktorá patrí do ich národných právomocí, chceli ponechať právo zaviesť takéto opatrenia, a to najmä vo výnimočných pandemických situáciách, ako je šírenie nových variantov koronavírusu.

Kompromisná dohoda stanovuje, že členské štáty "sa zdržia ukladania ďalších cestovných obmedzení" ako je karanténa či nové testy v prípade, že takéto kroky nie sú "nevyhnutné a primerané" pre verejné zdravie. Takéto opatrenia by mali byť oznámené ostatným členským štátom a eurokomisii najneskôr 48 hodín pred ich zavedením.

Poslanci požadovali, aby COVID pas umožňoval uvádzať údaje o akomkoľvek type vakcíny, bez ohľadu na to, či bola schválená Európskou agentúrou pre lieky (EMA). Viaceré členské štáty však trvali iba na zmienke o vakcínach schválených EMA.

Kompromisná dohoda napokon ponecháva na členských štátoch, aby rozhodli, či prijmú aj osvedčenia s iným typom vakcín uvedených v zozname vakcín, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila na núdzové použitie. Takéto povolenie od WHO, avšak nie od EMA, má čínska vakcína Sinopharm, ktorou sa očkuje v Maďarsku.

Európsky parlament (EP) v správe pre médiá uviedol, že spoločný právny rámec EÚ, ktorý sa zrodil za cenu veľkých kompromisov, umožní členským štátom vydávať osvedčenia, ktoré budú akceptované vo všetkých krajinách Únie. Nariadenie EÚ o digitálnych zelených osvedčeniach by malo platiť 12 mesiacov, COVID pasy však samé o sebe nebudú predpokladom na uplatnenie práva na voľný pohyb a nebudú sa považovať za cestovný doklad.

Podľa EP ide o kompromisnú dohodu, lebo poslanci pôvodne požadovali, aby členské štáty EÚ znášali náklady na testy PCR, čo niektoré z nich odmietli.

O COVID pasoch budú rokovať šéfovia vlád a štátov na budúci týždeň na mimoriadnom summite EÚ (24. - 25. mája) a nakoniec budú musieť dohodu odobriť aj poslanci EP počas júnového plenárneho zasadnutia (7. - 10. júna) v Štrasburgu. Cieľom je, aby boli COVID pasy sprístupnené občanom EÚ najneskôr do konca júna.

Zdroj: info.sk / ereport.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023