Vykurovanie plynom bude zakázané v dôsledku šialenej zelenej politiky Európskej únie. Za emisie povinne zaplatia aj domy

15.05.2023 09:25
Klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55 má jasný cieľ: Znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu.

O konci áut so spaľovacím motorom v EÚ už počul každý. A zrejme aj o poplatkoch, ktoré uhrádzajú podniky za vypúšťanie emisií. Už menej je však známe to, že podobné zámery má Brusel aj s budovami. Postupne preto budeme musieť zabudnúť na vykurovanie plynom. Alebo si priplatíme daň za emisie.

Za všetkým stojí klimatická kríza. Či presnejšie povedané – klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55. Jeho hlavný cieľ je jasný: „Znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 % (v porovnaní s rokom 1990). A do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu.“  

Hoci tieto termíny sa môžu zdať na míle vzdialené, nedajte sa zmýliť. Zavádzanie opatrení, ktoré povedú k splneniu týchto míľnikov, je aktuálne už dnes. A citeľne sa dotkne aj domácností.

Radikálne znížiť v Únii emisie bez toho, aby opatrenia zasiahli aj domy či byty, totiž nie je možné.

„Budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje Európska komisia. To vysvetľuje prečo nielen doprava, ale aj budovy hrajú kľúčovú úlohu v európskej zelenej dohode.

Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie (verejné už o dva roky skôr) a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. To vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné. Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme musieť nahradiť ekologickými formami. Ako sú napríklad tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely.

Opatrenia však nepostihnutú iba nové budovy. Postupne totiž musí klesať uhlíková stopa aj starších domov. Aký poplatok po novom zaplatia domácnosti, ktoré budú vykurovať plynom či iným neekologickým zdrojom? Čítajte na druhej strane.

Aby Únia urýchlila zmenšovanie uhlíkovej stopy budov, znevýhodní vykurovanie palivami, ktoré sú zdrojmi emisií. Po prstoch dostane uhlie aj zemný plyn. Cesta, ktorú si zvolila EÚ, vedie cez spoplatnenie emisií aj pre domácnosti.

„Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti,“ vysvetľuje euractiv.sk. Termín? Od roku 2027! Cena? 45 eur za tonu uhlíka.

V podstatne pôjde o novú daň, ktorá sa odrazí na vyšších cenách za teplo. Brusel si však uvedomuje kontroverznosť týchto krokov, ako aj riziko odporu obyvateľov. Preto zároveň schválil naliať 87 miliárd eur do sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal zmierniť dôsledky opatrení.

Fond bude slúžiť na investície domácností do ekologickej formy vykurovania (a taktiež cestnej dopravy, ktorú taktiež zasiahnu nové poplatky). Členské štáty podľa dohody budú môcť čerpať financie z tohto zdroja od roku 2026, teda o rok skôr, ako začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti.

Zdroj: regiony.zoznam.sk

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Miroslav Lajčák o mediálnom hynizme a nenávistnej kampani po zverejnení jeho komunikácie s Jeffreym Epsteinom, snahe využiť túto kauzu na poškodenie Robertovi Ficovi, o svojom zoznámení sa s organizátorom pedofilnej siete pre globálnu elitu, tektonických zmenách vo svete, politike Donalda Trumpa a odpore jeho administratívy voči EÚ, škodlivých rozhodnutiach EÚ, agresii Ruska na Ukrajine, ale aj o dôvodoch, pre ktoré sa nestal opäť ministrom zahraničných vecí a rešpekte k Sergejovi Lavrovovi ako veľkom diplomatovi

Francúzska prokuratúra vyzvala Elona Muska, aby prišiel do Paríža na výsluch kvôli vyšetrovaniu pôsobenia jeho sociálnej siete X. „Francúzsko je jedinou krajinou na svete, ktorá trestne stíha všetky sociálne siete, ktoré ľuďom dávajú určitý stupeň slobody,“ reagoval zakladateľ Telegramu Pavel Durov a poukázal na to, že americký Kongres odhalil, že Európska komisia už viac ako desať rokov cenzuruje politických oponentov a zasahovala aj do parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023