Vykurovanie plynom bude zakázané v dôsledku šialenej zelenej politiky Európskej únie. Za emisie povinne zaplatia aj domy

15.05.2023 09:25
Klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55 má jasný cieľ: Znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu.

O konci áut so spaľovacím motorom v EÚ už počul každý. A zrejme aj o poplatkoch, ktoré uhrádzajú podniky za vypúšťanie emisií. Už menej je však známe to, že podobné zámery má Brusel aj s budovami. Postupne preto budeme musieť zabudnúť na vykurovanie plynom. Alebo si priplatíme daň za emisie.

Za všetkým stojí klimatická kríza. Či presnejšie povedané – klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55. Jeho hlavný cieľ je jasný: „Znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 % (v porovnaní s rokom 1990). A do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu.“  

Hoci tieto termíny sa môžu zdať na míle vzdialené, nedajte sa zmýliť. Zavádzanie opatrení, ktoré povedú k splneniu týchto míľnikov, je aktuálne už dnes. A citeľne sa dotkne aj domácností.

Radikálne znížiť v Únii emisie bez toho, aby opatrenia zasiahli aj domy či byty, totiž nie je možné.

„Budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje Európska komisia. To vysvetľuje prečo nielen doprava, ale aj budovy hrajú kľúčovú úlohu v európskej zelenej dohode.

Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie (verejné už o dva roky skôr) a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. To vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné. Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme musieť nahradiť ekologickými formami. Ako sú napríklad tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely.

Opatrenia však nepostihnutú iba nové budovy. Postupne totiž musí klesať uhlíková stopa aj starších domov. Aký poplatok po novom zaplatia domácnosti, ktoré budú vykurovať plynom či iným neekologickým zdrojom? Čítajte na druhej strane.

Aby Únia urýchlila zmenšovanie uhlíkovej stopy budov, znevýhodní vykurovanie palivami, ktoré sú zdrojmi emisií. Po prstoch dostane uhlie aj zemný plyn. Cesta, ktorú si zvolila EÚ, vedie cez spoplatnenie emisií aj pre domácnosti.

„Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti,“ vysvetľuje euractiv.sk. Termín? Od roku 2027! Cena? 45 eur za tonu uhlíka.

V podstatne pôjde o novú daň, ktorá sa odrazí na vyšších cenách za teplo. Brusel si však uvedomuje kontroverznosť týchto krokov, ako aj riziko odporu obyvateľov. Preto zároveň schválil naliať 87 miliárd eur do sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal zmierniť dôsledky opatrení.

Fond bude slúžiť na investície domácností do ekologickej formy vykurovania (a taktiež cestnej dopravy, ktorú taktiež zasiahnu nové poplatky). Členské štáty podľa dohody budú môcť čerpať financie z tohto zdroja od roku 2026, teda o rok skôr, ako začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti.

Zdroj: regiony.zoznam.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými