Výsledkom proukrajinskej Hegerovej vlády je nielen extrémne vysoká cena potravín na Slovensku, ale aj jej najvyšší podiel na celkovej inflácii v rámci celej EÚ

10.04.2023 10:30
Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer 25 percent, v EÚ je to v priemere necelých 16 percent a v susednom Rakúsku iba 11 percent. Česi minú na potraviny 19 percent.

Vplyv cien potravín na celkovú infláciu je na Slovensku jeden z najvyšších v rámci EÚ. Uviedol to v analýze Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne.

„Vidíme tu najmä dva faktory, a to vyššiu váhu potravín na celkovom spotrebnom koši a rýchlejší rast cien potravín, ku ktorému prispel vyšší rast cien vstupov do poľnohospodárskej výroby,“ priblížil.

„Keďže sa váha v spotrebnom koši jednoducho nezmení, dynamiku zmeny ceny potravín budú podľa neho po zvyšok roka ovplyvňovať najmä oneskorené efekty vysokých cien energetických komodít z minulého roka. Nižšie ceny plynu a elektriny zlacnia najmä priemyselnú výrobu hnojív, čím znížia cenovú náročnosť poľnohospodárskej výroby a utlmia tak rast alebo aspoň rýchlosť rastu cien potravín,“ spresnil.

Poznamenal, že ceny potravín v decembri minulého roku rástli na Slovensku medziročne o 29 percent a okolo tejto úrovne sa držia aj dnes. Medziročný takmer tretinový rast cien nás z pohľadu EÚ radí na piate miesto za Maďarsko a pobaltské krajiny.

Rast cien potravín a vstupov do výroby

Vo všeobecnosti podľa analytika platí, že čím je priemerný príjem v krajine vyšší, tým pomerovo menšiu časť svojich platov ľudia minú za potraviny.

„Kým u nás je váha potravín v spotrebnom koši takmer štvrtina, v EÚ je to v priemere necelých 16 percent a v susednom Rakúsku iba 11 percent. Česi minú na potraviny 19 percent. V Rakúsku sa potraviny podieľali na celkovej inflácii dvomi percentami, pričom ceny potravín tam rástli v rovnakom období medziročne o 16 percent,“ doplnil.

„Druhým faktorom je samotný rast cien, ktorý je u nás vyšší. Za vyšším absolútnym medziročným rastom potravín vidíme predovšetkým medziročne zvýšené ceny vstupov do poľnohospodárskej výroby. Podľa dát z odhadu Eurostatu vzrástla v minulom roku cenová hladina vstupov do poľnohospodárstva na Slovensku o 39 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2021, čo bolo nad priemerom EÚ (32 percent medziročne). Najvyšší medziročný rozdiel v cene vstupov zaznamenali poľnohospodári v Lotyšsku (68 percent) a Maďarsku (52 percent),“ informoval.

Cena potravín by mala začať klesať

„Myslíme si, že pokles cien plynu v dohľadnej dobe zlacní cenu hnojív. Zároveň lacnejšie pohonné látky a cena elektriny spolu s lacnejším obilím, ktoré bolo importované z Ukrajiny, budú podstatne ovplyvňovať ceny vstupov a výstupov poľnohospodárskej výroby. Teda aj dynamiku zmeny cien potravín. Cena potravín by tak mala začať klesať alebo sa aspoň spomalí rýchlosť jej rastu. Očakávame, že koncom roka by ceny potravín nemali rásť medziročne rýchlejšie ako o 14 percent, čo je polovica dnešného medziročného rastu. Celková medziročná inflácia sa tak koncom roka bude pohybovať na jednociferných úrovniach,“ dodal Kočiš.

Zdroj: trend.sk

Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Obchodná dohoda medzi EÚ a USA je čistá katastrofa. Korporácie a mimovládky v USA a Európe vychovali politikov, ktorí nemajú záujem obhajovať potreby bežných občanov. Nežná revolúcia bol vopred dohodnutý program, kde mali globálne sily predurčených ľudí, ktorí preberú moc. Česko, Poľsko, Uhorsko, ale aj Balkán a ranná ruská štátnosť nadväzujú na Veľkú Moravu. Slováci nie sú použiteľní v žiadnej vojne proti Rusku. Maďari svojím šovinizmom rozbili Strednú Európu a vznikla 1. svetová vojna. Poľský imperiálny projekt Trojmoria nemá budúcnosť. Konflikt na Ukrajine bol vyprovokovaný. Andrej Danko je politický analfabet, ktorý SNS totálne vykostil a vie dobre manipulovať,“ tvrdí expolitik a historik Anton Hrnko

VIDEO: Modelingový agent Miro Šimonič o zlých dojmoch po svojom pobyte v USA, platení slovenských ovplyvňovačov britskou vládou, intelektuálnej povýšeneckosti progresívcov, rozdelení celej spoločnosti skrytými silami známymi pod označením „Deep state“, nezmyselných opatreniach bratislavského primátora Matúša Valla a jeho tímu pri riadení hlavného mesta, o smrti jeho blízkej osoby a negatívnych skúsenostiach, ktoré musela jeho rodina podstúpiť v nemocnici a na úradoch, o neľudskom prístupe mnohých ľudí, o nedôstojných podmienkach slovenských seniorov, ale aj o tom, že pre Slovákov je téma smrti tabu a nevedia o nej empaticky komunikovať s inými