Zápisky z bratislavského podzemia alebo ako som pracoval v korporátnej sekte
16.07.2020 14:22
Príspevok (zatiaľ) anonymného autora so skúsenosťami z korporátnej sféry pochádza z rovnomennej stránky na sociálnej sieti:
V čase keď väčšina normálnych ľudí už má za sebou 2-3 odpracované hodiny, viacerí slniečkari ešte len prichádzajú do zamestnania. Hovorím o 10. hodine rannej. Neuveriteľné, ale je to tak. Môj príchod bol obyčajne na 8. Taký rozumný kompromis. Keď k tomu pripočítame 8 hodín práce a 1 na pohodlný obed, dostaneme sa k 17:00. Plus, mínus to sedelo. O tomto čase som odchádzal. Beztak už dosť neskoro. Väčšina slniečkarov však nebola schopná dôjsť do zamestnania skôr ako na 9. a niektorí to "zvládali" až na 10.
Bol som vychovávaný v tom, že do zamestnania treba dôjsť ráno. Pôvodne na 8:00, ale ako išiel čas, posunulo sa to na 9:00. To by aj mal byť limitný čas, hraničný, konečný. Najneskôr, aj to za výnimočných okolností. Ak chcete pred obedom spraviť aspoň niečo, dáva to úplnú logiku. Inak máte aj rozbitý celý deň, narušený biorytmus, obedové menu bývajú od 11:00 do 13:00, nestíhate obchody, proste vyvstane množstvo problémov.
Nuž, v korporáte to neplatí. Nik vás nekontroluje, nik vás neprinúti, nik vás nepokarhá, "blbé" narážky kolegov znesiete "hrošou kožou" a môžte si robiť čo chcete. Nemusím hovoriť, že takáto pracovná morálka podmýva aj množstvo ďalších zamestnancov a ústi do uvažovania "rob si čo chceš". Často krát to aj tak vyzerá a dlhodobo má katastrofálne následky. Hlavne keď pracujete v tímoch a od iných ľudí ste závislý. Nehovoriac ak komunikujete zo zákazníkom.
Poriadok, návyky, rutina, normy, pravidlá, zákony, to všetko (a mnohé ďalšie) vytvára civilizovanú spoločnosť. Firemná kultúra však niečo také nepoznala a nikdy neprizvukovala. Ani "dress code" už neplatil. Ženské potetované, hole hlavy, oblečené miestami ako punkerky na koncerte, muži metrosexualni, miestami aj viditeľné prihriati, modré vlasy. Proste postpuberta v plnej kráse. Slniečkari v plnej poľnej. Aj s kolobežkami.
Skúste to kritizovať a stane sa z vás veľmi rýchlo triedny nepriateľ. Problém nebude v konaní degenerátov, ale vo vás. Ako sa hovorí, "za dobrotu na zebrotu", prípadne aj "žiaden dobrý skutok nezostane nepotrestaný." Niekedy som mal dojem, že viem od pohľadu určiť ľudí, ktorí by neprešli testami na psychotropné a omamné látky. A možno sa budete diviť, ale mnohí ich brali a niektorí zámerne v rámci nového trendu "mikrodávkovania". Dať si ráno troška "čarovného" prášku a celý deň "byť v pohode". Neprirodzené správanie, reakcie, reflexy sa dali pripísať priamo týmto "lahôdkam". Zvlášť sebavedomie, ktoré prišlo z ničoho a stratilo sa nikam.
Pozitívna diskriminácia = totalitná demokracia
Po určitom čase som začal zisťovať z rôznych zdrojov, že korporácia v ktorej pracujem uplatňuje tzv. pozitívnu diskrimináciu. Uvedený pojem je oxymoron, logicky paradox, ide o dve slová, ktoré sa vzájomne vylučujú. Prívlastok jej môžme dať akýkoľvek, pozitívna, chrumkavá, či ružová, vždy bude iba diskrimináciou. Pozitívna diskriminácia je niečo ako totalitná demokracia, alebo oslepujúca tma. Ide zo strany vedenia o krutý žart. V tomto prípade sme účet platili viacerí. Obzvlášť však bieli muži.
O snahe natlačiť do korporátu viac žien a snažiť sa ich viac povyšovať, som sa dozvedel najprv “od niekoho kto to počul od niekoho”, neskôr však prišli tieto informácie čierne na bielom v emaily, objavili sa na firemných stránkach a sám CEO s úsmevom na tvári oznámil tieto plány všetkým zamestnancom vo videjku. Klasická salámová metóda. Najprv sa o tom šepká, ľudia sa testujú, zmeny sú zavádzané kúsok po kúsku a nakoniec sa to proste povie na “celú hubu”. V tej chvíli sú už zamestnanci tak predpripraveni, že ani neskúšajú odporovať. Feministky si prišli na svoje a normálne schopné ženy na to zase len doplatia.
Takéto počínanie vytvára silné toxické prostredie, v ktorom si muž, ktorý nebol povýšený proste povie, určite sa tak stalo preto, že namiesto mňa dali vyššie nejakú ženskú, smola, som proste muž a tým pádom ľahký terč akejkoľvek diskriminácie. Musím "držať hubu a krok". Veľa starších mužov však hubu a krok nedrží dlho, proste zmenia firmu, čím odchádza kvalitnejšia pracovná sila. Firma si vyštve svojim vlastným počínaním skúsenejších a vedomosťami ovplyvajucich ľudí. Dochádza k odlyvu mozgov a tým pádom k postupnému prepadu na trhu, klesá zisk, klesajú akcie, atď. Tento proces bol už v čase môjho príchodu výrazne rozbehnutý a to ani nehovorím o stave, v ktorom bol v čase môjho odchodu.
Marxistické povinné školenia
Smutné je, že za týmito marxistickými pohnútkami sú produkované školenia, ktorými každý jeden zamestnanec musí prejsť. Povinné školenia sú vo forme textu, zvuku, videa, kvízu, niekedy aj hry. Obsah je manipulatívny, v očiach slniečkarov však ušľachtilý. Takéto školenia vás majú naučiť odstrániť mikroagresie, bias, nahlasovať prečiny proti firemným hodnotám a kultúre, netolerovat akékoľvek stereotypy, narážky, atď. Budete viac tolerantný, inkluzivny, potláčať svoje skúsenosti, vedomosti, atď. Inak povedané je to prevýchova zamestnancov.
Samozrejme nefunkčná. Väčšina beztak tieto videjka, textíky, zvukové nahrávky, kviziky a hračky proste preklika a neberie ich vážne, tým že ich dokonči však automaticky súhlasí s ich obsahom. "A vo to de!" Čiže korporátna sekta to má pokryté. Následne ak spáchate nejaký "prečin" a skúsite sa vyhovárať, vedenie vám povie, ale, ale, nie, nie, veď si prešiel školením, tam to celé bolo, tu to máme zdokumentované. Nemôžte sa vyhovárať, nemáte šancu. Čiže povinné internetové školenia s predpripravenymi materiálmi plnia zároveň viacero účelov. Korporat je krytý, zamestnanci sú prevychovavani, ak porušia firemné “hodnoty” a firemnú “kultúru” môžu byť postihnuteľní a na vonok sa možno “pochváliť” tým, aký je korporát "pokrokový".
A to aj robili, minimálne každého pol roka sme boli všetci informovaní o tom, ako sa nám opäť raz podarilo zdvihnúť podiel žien v korporate, aká je to úžasná vec, ale stále nestačí, treba viac zabrať. Makám, makám, stále nie sme pol na pol (bez blocka)! Tieto správy sa naozaj objavovali. No neviem, neviem, ja by som sa byť IT korporatom a nie mimovladkou radšej pochválil technológiami, výskumom, vývojom, spoluprácou s univerzitami, mzdami, benefitmi. V tejto oblasti však už na prvý pohľad nebolo čím.
Mal som veľmi jednoduchý nápad, ako "problém" vyriešiť okamžite:
"Povedzte zopár mužom, že odteraz sú ženy, veď gender je iba v hlave, všetci máme podľa slniečkarov tzv. tekuté identity a povýšte ich, aby sa nesťažovali.
Zdroj: Facebook Zápisky z bratislavského podzemia / Pracoval som v korporátnej sekte / InfoVojna
