Žilinka odmieta vymenovať prokurátora Kysela za Lipšicovho zástupcu. Tódová robí v Denníku N advokátku Lipšicovi a spol.

09.08.2021 10:21

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nevymenuje Petra Kysela za zástupcu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Informuje o tom Denník N, podľa ktorého podal Žilinka na Kysela druhý disciplinárny návrh. Dôvodom majú byť prieťahy v konaní v prípade bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Návrh sa má týkať rozhodovania o prepustení Pčolinského z väzby. 

"Podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky boli Najvyšším súdom SR konštatované pochybenia prokurátora takého charakteru, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom funkcie vedúceho prokurátora," uviedol pre TASR hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. Doplnil, že generálny prokurátor pri svojom rozhodovaní posudzoval splnenie podmienok na vymenovanie Kysela do funkcie vedúceho prokurátora komplexne.

"Nemohol teda neprihliadať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z apríla a mája 2021, v ktorých bolo konštatované porušenie zákonnej povinnosti prokurátora vybavovať väzobné trestné veci prednostne a urýchlene a flagrantné porušenie jeho procesného postupu a lehôt pri predkladaní žiadostí obvinených o prepustenie z väzby, a tým závažného zásahu do ich práv," doplnil Skladan.

Zároveň Žilinka zobral na vedomie stanovisko 23 prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, v ktorom ho mali žiadať o prehodnotenie rozhodnutia. "V ňom uvedené skutočnosti však nie sú takého charakteru, aby mohli zmeniť jeho rozhodnutie nevymenovať JUDr. Petra Kysela do funkcie zástupcu špeciálneho prokurátora," sprostredkoval hovorca stanovisko generálneho prokurátora.

Žilinka už jeden návrh podal

Prvý disciplinárny návrh podal Žilinka v máji. Týkal sa prípadu exriaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka, keď Kysel vybavoval žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu po dobu takmer dvoch mesiacov.

Žilinka to považoval za zjavné rezignovanie na zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene. Nestotožnil sa s tým, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic riešil pochybenie svojho námestníka pohovorom. Návrh nakoniec zamietla disciplinárna komisia. 

Spor medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom 

Generálny prokurátor nedávno kritizoval špeciálneho prokurátora za jeho vyjadrenia k uzneseniu Úradu inšpekčnej služby o vznesení obvinenia voči svedkom v kauze Očistec.

Podľa Žilinku bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora a spôsobom, ktorý neprispieva k zvyšovaniu dôveryhodnosti prokuratúry.

Ako zdôraznil, princíp zdržanlivosti platí pre všetkých prokurátorov. Myslí si, že Lipšic zabudol, že už nie je advokátom, ale špeciálnym prokurátorom.

Lipšic reagoval, že relevantné podozrenia týkajúce sa integrity vedených trestných stíhaní je potrebné preveriť.

"Malo by sa tak však diať len zákonným spôsobom a bez toho, aby bola verejnosť zavádzaná nepravdivými informáciami, čo sa malo diať v tomto prípade," poznamenal na sociálnej sieti.

Tódová ako advokátka Lipšica a spol.

Redaktorka Denníka N v tejto súvislosti nezabudla pripomenúť, že Marošovi Žilinkovi dopomohol do funkcie generálneho prokurátora Pčolinského brat a poslanec Peter Pčolinský. Žilinka to priznal pred voľbou generálneho prokurátora, keď mal problém zohnať niekoho, kto by ho do funkcie navrhol.

Na otázku, komu vtedy zavolal, povedal: „Petrovi Pčolinskému zo Sme rodina, s ktorým sa poznáme už dlho, obaja sme východniari. Pán poslanec mi oznámil, že pani poslankyňa Hajšelová by ma ako členka ústavnoprávneho výboru navrhla. Som jej vďačný za to, že našla tú odvahu a urobila to.“

Generálna prokuratúra označila ďalší Tódovej článok za manipulatívny a absolútne v rozpore so základnými princípmi novinárskej etiky

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa koncom apríla 2021 dôrazne ohradila voči zavádzajúcim informáciám, ktoré odzneli v článku Denníka N, publikovanom dňa 28. apríla 2021 pod názvom „Od zadržania šéfa SIS Pčolinského bol Boris Kollár dvakrát u generálneho prokurátora.“ Autorka článku sa sugestívne snaží navodiť u čitateľov dojem, že predmetom rozhovoru generálneho prokurátora SR a predsedu Národnej rady SR mohol byť aj prípad bývalého riaditeľa SIS V. P., ktorý je v súčasnosti väzobne trestne stíhaný.

Autorku článku sme dňa 27. apríla 2021 informovali, že generálny prokurátor Maroš Žilinka prijal predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dvakrát. Prijatie sa uskutočnilo v oboch prípadoch na Generálnej prokuratúre SR na žiadosť predsedu Národnej rady SR a bolo dohodnuté prostredníctvom kancelárií oboch najvyšších ústavných činiteľov. V oboch prípadoch bola predmetom rokovania výlučne problematika kolúznej väzby. Na stretnutiach predseda národnej rady informoval generálneho prokurátora o legislatívnych zámeroch a zároveň sa zaujímal o stanovisko prokuratúry k uvedenému problému.

Autorka spomínaného článku generálnemu prokurátorovi SR vyčíta, že o stretnutí s druhým najvyšším ústavným činiteľom neinformoval verejnosť. Radi by sme v tejto súvislosti zdôraznili, že program generálneho prokurátora je zásadne neverejný a Generálna prokuratúra SR nemá povinnosť informovať o každom stretnutí. Zdôrazňujeme, že spomínané stretnutia s predsedom Národnej rady SR sa uskutočnili v pracovnom čase na pôde Generálnej prokuratúry SR a mali len informatívny charakter.

Generálna prokuratúra informovala autorku článku, že generálny prokurátor SR sa s predsedom Národnej rady SR nerozprával o trestnej veci obvineného bývalého riaditeľa SIS a ani o žiadnej inej trestnej veci. Generálny prokurátor Maroš Žilinka nemá žiadne informácie o stave konania v trestnej veci obvineného V. P., pretože v danej veci z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek pochybností o nestrannosti nekoná a všetky úkony v zastúpení generálneho prokurátora SR vykonáva námestník generálneho prokurátora SR Jozef Kandera.

„Nezaznamenal som žiadne signály, že by v predmetnej trestnej veci dochádzalo k snahám o ovplyvňovanie vyšetrovania zo strany kohokoľvek. Nikdy by som to nedopustil a to dokonca ani zo strany generálneho prokurátora, ktorý v predmetnej veci nie je oprávnený konať a vyslovene žiadal, že nechce byť o stave konania informovaný,“ zdôraznil v tejto súvislosti námestník Generálnej prokuratúry SR Jozef Kandera.

Rovnako sa tiež ohradzujeme voči možnému spájaniu generálneho prokurátora so stranou Sme rodina na základe toho, že bol do funkcie navrhnutý poslankyňou spomínanej strany Petrou Hajšelovou, ktorá bola ako poslankyňa Národnej rady SR oprávneným subjektom a mala právomoc navrhovať kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Dôrazne sa tiež ohradzujeme voči spôsobu, akým sa autorka článku snaží navodiť dojem, že prijatie predsedu Národnej rady SR na pôde Generálnej prokuratúry SR má podobný charakter ako prijatie neskôr trestne stíhaného podnikateľa M. K. zo strany vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

V závere článku zaznelo, že generálny prokurátor neodpovedal na otázku, či sa v súvislosti s problematikou kolúznej väzby stretol aj s predsedami iných politických strán. Takúto otázku sme zo strany autorky ani nedostali. Maroš Žilinka sa navyše stretol s Borisom Kollárom ako predsedom Národnej rady SR a nie predsedom politickej strany, čo je zásadný rozdiel. Preto vzhľadom na vyššie uvádzané argumenty považujeme spomínaný článok za tendenčný, manipulatívny a absolútne v rozpore so základnými princípmi novinárskej etiky.

Viac v článku TU.

Doc. Fábry: Nebezpečná jednostranná preferencia médií pre určitú verziu v trestnom konaní

Doc. JUDr. Branislav Fábry vo svojom blogu nedávno poukázal na potrebu kriticky vnímať mediálnu prezentáciu Daniela Lipšica. Tradične nevyvážený bol rozhovor v Denníku N pre M. Tódovú“, v ktorom šíril politickú tézu, že „pokiaľ ideme stále vyššie a vyššie… tak tie protitlaky na nás sa budú zosilňovať…“. D. Lipšic však získal dokonca aj to privilégium, že sa stal prvým mužom v exkluzívne ženskej diskusnej relácii „Silná zostava“ v RTVS. Veľmi problematickým bolo i jeho sólové vystúpenie v TA3 zo 6. júna, pri ktorom sa vyjadroval tak, ako by prokurátor vôbec nemal. Vyjadril sa, že informácie spravodajského charakteru „nie sú nijako dôkazne podložené.“ 

Na odhalenie dôkazov by možno stačilo zmeniť režim utajenia a zbaviť niektorých príslušníkov mlčanlivosti. Neprimerané však bolo tvrdenie D. Lipšica o hlavnom pojednávaní: „Je dôležité, aby tam prišli médiá na to hlavné pojednávanie. Ak budú chcieť, nech prídu na hlavné pojednávanie aj politici, ktorí spochybňujú vedené trestné stíhania, aby sa mohli oboznámiť na verejnom pojednávaní s dôkaznou situáciou“. Problém však spočíva v tom, že pokiaľ prišlo k manipulácii a koordinácii svedkov v predošlých štádiách trestného konania, tak môžu do seba dôkazy presvedčivo zapadať aj na hlavnom pojednávaní. Presne ako v 50-tych rokoch 20. storočia, keď bolo hlavné pojednávanie taktiež verejné a prenášalo sa aj rozhlasom. Len málokto však vedel, čo sa dialo predtým.

Na celej mediálnej prezentácii je veľmi nebezpečná jednostranná preferencia médií pre určitú verziu v trestnom konaní. So znepokojením treba sledovať široký priestor pre špeciálneho prokurátora v mainstreamových médiách, zatiaľ čo osoby v kolúznej väzbe majú len veľmi obmedzenú možnosť prezentovať svoj názor. V súčasnosti pritom mediálna percepcia trestných konaní zohráva dôležitú úlohu. Samozrejme, v teórii trestného práva by nemala hrať žiadnu úlohu, to však nereflektuje realitu 21. storočia. V západnej Európe sa často diskutuje, že mediá dokážu ovplyvniť nielen verejnosť, ale aj priamo OČTK (písal som o tom ešte minulý rok). Osobne nemôžem posúdiť dôkaznú situáciu jednotlivých káuz, napr. kauzu D. Kováčika a nemám ani prístup do spisu, ale nemožno si nevšimnúť, ako D. Lipšic vo svojom sólovom vystúpení v TA3 šíril tézu o silných dôkazoch voči nemu. Tu by sa mali médiá správať zodpovednejšie a uvedomiť si, ako sú osoby vo väzbe mediálne zraniteľné – dlhá kolúzna väzba im znemožňuje reagovať vlastnými videami či statusmi na Facebooku. Preto keď dajú priestor špeciálnemu prokurátorovi, aby v sólo diskusii hovoril o silných dôkazoch proti osobe vo väzbe, mal by aspoň moderátor reagovať inak.

Viac v článku TU.

Fico: Na Slovensku vládne zločinecká skupina Matovič a spol. Z Úradu vlády boli zosnované plány zločineckého charakteru a za pomoci lumpa Lipšica sa aj realizujú

Bývalý premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico sa však ku kauze bývalého šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika vyjadril jednoznačne koncom júla 2021, keď ho označil za obeť spiknutia a vyzval na jeho okamžité prepustenie.

Šéf Smeru v tejto súvislosti spomenul aj prípad dvoch zločincov na úteku, podozrivých z účasti na manipulovaní trestných konaní a ovplyvňovania svedkov.

Poukázal pri tom na úradný záznam, ktorý potvrdzuje špinavý obchod medzi prokurátorom Lipšicovho úradu a jedným z dvoch zločincov, ktorí sú momentálne na úteku a ktorého podľa Fica skrýva polícia zneužitá ministrom Mikulcom a policajným prezidentom Kovaříkom. Prokurátor Ondrej Repa mal univerzálnemu svedkovi „podnikateľovi“ Petrovi Petrovovi - prezývaného Tiger - sľúbiť beztrestnosť za celú sériu ťažkých trestných činov, ak bude správne svedčiť.

Fico sa verejne opýtal, ako môžu v justícii pracovať ľudia ako sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment, jeho neslávne známy synovec - prokurátor Ondrej Repa, prokurátor Michal Šúrek, sudkyňa špeciálneho súdu Pamela Záleská (blízka kamarátka redaktorky Denníka N Moniky Tódovej), ktorá poslala do väzby dnes už nebohého policajného exprezidenta Milana Lučanského alebo právoplatne odsúdený šéf Špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, ale aj dvakrát disciplinárne stíhaný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.

Predseda strany Smer pripomenul aj ďalšieho dôležitého človeka v tejto mozaike, podozrivého z korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa, súčasného ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Pripomenul tiež marenie vyšetrovania kauzy manipulovana trestných konaní a ovplyvňovania svedkov súčasným šéfom Polície SR Petrom Kovaříkom.

Práve Policajný prezident mal zmariť zadržanie dvoch obvinených svedkov tým, že bol vydaný pokyn Mikulcom dočasne menovaným šéfom policajnej inšpekcie Petrom Scholtzom na odstavenie šéfky tímu vyšetrovateľov Diany Santusovej pracujúcej na vyšetrovaní tejto závažnej kauzy, do ktorej sú zapletení vyšetrovatelia z NAKA, jej operatívci, prokurátori aj sudcovia.

Santusovej členovia vyšetrovacieho tímu zasiahli v stredu proti operatívcom NAKA podozrivých z manipulovania výpovedí svedkov na ich ceste na Lipšicovu prokuratúru v Pezinku. Viac k prípadu v článku TU.

Mikulcom poverený šéf policajnej inšpekcie odstavil šéfku tímu vyšetrovateľov. Viac v článku TU.

O marení vyšetrovanie policajným prezidentom Kovaříkom sme zverejnili článok TU. O šokujúcom prípade informovali aj Hospodárske noviny TU a denník Pravda TU.

Lipšicove stádo volalo Mikulcovi

O "Lipšicovom stáde" a jeho mediálnej agrestivite sa nedávno nechtiac vyjadril aj samotný minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), keď v kauze zmarenia zásahu proti kajúcnikom vraj na základe telefonátov novinárov, ktorí sa ho pýtali, prečo z policajnej budovy vyráža väčší počet príslušníkov, kontaktoval dvoch funkcionárov, aby preverili prebiehajúci záťah.

Viac v článku TU.

Zdroj: hnonline.sk / info.sk / InfoVojna