Žilinka podá návrh na disciplinárne stíhanie prokurátora Kysela za porušenie povinností
27.04.2021 18:37
Šéf prokuratúry považuje vyvodzovanie zodpovednosti prokurátorov za nevyhnutný predpoklad budovania prokuratúry ako dôveryhodného orgánu.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka podá návrh na disciplinárne konanie voči prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Petrovi Kyselovi pre porušenie povinností prokurátora. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan. Týka sa to prípadu Jozefa Reháka, keď prokurátor ÚŠP vybavoval žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu po dobu takmer dvoch mesiacov.
Najvyšší súd postup prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry označil ako flagrantné porušenie zákonných lehôt, nad ktorým nemôže súd zatvárať oči.
„S ohľadom na vyslovené procesné pochybenie (absenciu formálnej podmienky uvedenej v druhej vete § 79 ods. 3 Trestného poriadku) sa posudzovanie ostatných podmienok väzobného stíhania obvineného stalo celkom irelevantné, a preto im Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí ani nevenoval osobitnú pozornosť,“ uviedol v uznesení sudca Najvyššieho súdu Martin Bargel.
Generálny prokurátor to považuje za zjavné rezignovanie na zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.
Skladan doplnil, že Žilinka sa nestotožnil s tým, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic riešil toto pochybenie pohovorom. Žilinka po zohľadnení všetkých okolností nezdieľa názor, že zo strany prokurátora Úradu ÚŠP išlo o nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu, ktoré možno vybaviť pohovorom.
„Naopak, nečinnosť prokurátora pri vybavovaní žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu po dobu takmer dvoch mesiacov, považuje generálny prokurátor za závažnú a pasívny prístup prokurátora za zjavné rezignovanie na zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene,“ spresnil Skladan.
„Vyvodzovanie zodpovednosti prokurátorov za porušenie povinností a uplatňovanie práva dovnútra prokuratúry považujem za nevyhnutný predpoklad budovania prokuratúry ako dôveryhodného orgánu. Dôrazne však odmietam verejné prejavy zastrašovania a vyhrážania sa prokurátorom pre ich prácu,“ zdôraznil generálny prokurátor.
V prípade úmyselného konania prokurátora ÚŠP ide podľa expremiéra Roberta Fica o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ak konal z nedbanlivosti, má ísť o trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom. „Niekto to môže považovať za procedurálny prešľap, niekto za pochybenie. Hovoríme o vážnom porušovaní trestného zákona, o trestnoprávnej zodpovednosti a jej vyvodzovaní za kroky, ktoré sa dejú,“ zdôraznil.
Zároveň kritizoval aj sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorá Jozefa Reháka ponechala vo väzbe. „Vôbec ju netrápilo 57 dní nečinnosti prokurátora Kysela,” skonštatoval. Predseda Smeru zároveň zopakoval tvrdenie, že väzba sa v súčasnosti využíva ako „mučiaci nástroj” voči obvineným.
Jozefa Reháka prepustil z väzby senát Najvyššieho súdu (NS) SR na slobodu 14. apríla, keď tak rozhodol na svojom neverejnom zasadnutí. Zrušil tak napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Sudkyňa pre prípravné konanie ŠTS v Pezinku na začiatku apríla zamietla žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a neprijala písomný sľub obvineného.
Jozefa Reháka zadržali v rámci policajnej akcie Judáš na začiatku decembra 2020. Medzi obvinenými boli v tomto prípade bývalý prezident Policajného zboru (PZ) Milan Lučanský, bývalí predstavitelia Slovenskej informačnej služby (SIS) a aj bývalí vysokopostavení funkcionári PZ a finančnej správy. Obvinení boli z korupcie a jedna osoba aj zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Lučanský sa vo väzbe v ústave v Prešove pokúsil o samovraždu a 30. decembra zomrel. Voči nemu stíhanie zastavili.
