
Žitný o ministrovi Budajovi: Chcel by prepisovať históriu. Zabudol, že zatajil spoluprácu s ŠtB
11.06.2020 17:15
Minister životného prostredia a jedna z hlavných osobností novembra 1989 Ján Budaj žiada preveriť, do akej miery bolo v minulosti politicky zneužité ministerstvo vnútra. Bezpečnostný analytik Milan Žitný pripomína, že Budaj asi zabudol, ako pred prvými demokratickými voľbami v roku 1990 zatajil spoluprácu s Štátnou bezpečnostnou službou (ŠtB).
Podľa Budaja došlo pred voľbami v roku 1990 k sfalšovaniu výsledkov lustrácií osôb zo strany ministerstva vnútra. Žiada preto ministra vnútra Romana Mikulca, aby vytvoril podmienky pre zistenia a prípadné zverejnenia možných zneužití rezortu vnútra v posledných desaťročiach.
Žitný v tejto súvislosti pripomína Budajovu minulosti pred rokom 1989. „Pán minister by chcel prepísať históriu… Len zabudol, ako pred voľbami 1990 zatajil, že má u ŠtB záznam… Že si to nikto nevšimne. A že preto skončil vo VPN. A že potom pomáhal zrodu HZDS… A že akosi zabudol aj na to, že posledný šéf ŠtB bol odsúdený. A že… Manipulátori s dejinami nikdy nevymreli,“ pripomína analytik.
Pravdou je, že meno Ján Budaj je v zložkách ŠtB, prístupných na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN), vedené ako PO, teda preverovaná osoba, vo zväzku s názvom „Domovník“.
Od 26. júna 1979 do 16. októbra 1981 je však meno Ján Budaj vedené v zväzku pod označením „A“, teda agent. V takto označených zväzkoch sa zhromažďovali písomnosti o osobe agenta, ako aj správy, ktoré podával. Agent bol tajný spolupracovník, ktorý plnil úlohy pri odhaľovaní, rozpracovávaní a dokumentovaní protištátnej trestnej činnosti a úlohy, ktoré mali zabrániť takejto trestnej činnosti.
Stratené zväzky a zväzky znovu nájdené
Zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť spoluprácu Jána Budaja s ŠtB, sa v archívoch ÚPN podľa verejne dostupných informácií nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli podľa ÚPN „účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB“.
V roku 2007 sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, v ktorej sa konštatuje, že tajný spolupracovník, vedený pod menom Ján Budaj s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.
Voľby 1990 a Andy z USA
Podľa Budaja došlo pred parlamentnými voľbami v roku 1990 k sfalšovaniu výsledkov lustrácií osôb zo strany ministerstva vnútra a chce, aby súčasný šéf rezortu vnútra preveril. V súvislosti s porevolučným volebným rokom spomína Jána Budaja v nedávnom rozhovore pre denník Pravda aj akademický sochár Juraj Mihalík, ktorý šéfoval predvolebnej kampani Verejnosti proti násiliu (VPN).
Mihalík uvádza, že o kampaniach nevedel v tej dobe vôbec nič a do sídla Koordinačného centra VPN (KC VPN) ho vo februári 1990 doviedol práve Budaj.
„O voľbách a kampani som nevedel vôbec nič, ale ako jeden z mála ľudí v centre VPN som ovládal angličtinu. Zrejme aj preto padol výber na mňa. Niekedy začiatkom apríla nás navštívil mladík menom Andy Frank z USA. Mal vtedy vari 25 rokov a prišiel pripraviť pôdu pre seminár o voľbách a o predvolebnej kampani. Skupina asi dvadsiatich amerických odborníkov potom urobila zdarma dvojdňový seminár o tejto problematike,“ uviedol Mihalík v rozhovore.
Bývalý šéf predvolebnej kampane VPN dodal, že presvedčil Andyho Franka, aby ostal nejaký čas na Slovensku a pomáhal v kampani. Spolu s ním nakoniec zostalo ďalších šesť Američanov, ktorí podľa Mihalíka pripravili softvér, posudzovali výsledky verejnej mienky a pripravovali v USA cestu pre delegáciu VPN do Spojených štátov pred voľbami.
V odpovediach na otázky, odkiaľ mala VPN v tom čase peniaze na predvolebnú kampaň Mihalík uvádza, že išlo o rôzne „dary v podobe menších šekov a často aj techniku“. Dodáva však, že peniaze vyzbierané v USA slovenskými krajanmi v New Yorku na predstavení divadelnej hry Václava Havla, vraj VPN nikdy nedostalo. Išlo o 10-tisíc dolárov.
80-tisíc dolárov získal Mihalík podľa vlastných slov na kampaň VPN od jednej organizácie v USA, ktorá pomáhala aj disidentom v Poľsku. Až neskôr sa vraj dozvedel, že „išlo o finančné prostriedky Kongresu USA, ktoré poskytoval na ‚obnovu demokracie‘ v štátoch východnej a strednej Európy“.
Zdroj: dennikslovensko.sk