Zomrel bývalý kubánsky vodca Fidel Castro
26.11.2016
Správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii.
Havana 26. novembra - Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer vo veku 90 rokov, informovala o tom dnes ráno kubánska agentúra Prensa Latina.
"Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina.
Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách.
Fidel Castro vládol na Kube 47 rokov.
Kubánsky vodca, ktorý podľa vlastných tvrdení prežil 600 pokusov o atentát zo strany CIA a exulantov žijúcich v USA, sa stal tretím najdlhšie vládnucim lídrom po thajskom kráľovi Pchúmipchónovi Adundétovi (korunovácia 1946) a britskej kráľovnej Alžbete II. (korunovácia 1952). Na Kube vládol nepretržite od roku 1959.
Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v mestečku Birán v provincii Holguín de Cuba. Bol jedným zo siedmich detí španielskeho emigranta Ángela Castra y Argiza a jeho kuchárky Liny Ruz Gonzálezovej. Jeho otec vlastnil farmu, venoval sa výnosnému pestovaniu cukrovej trstiny. Napriek početnému potomstvu rodina netrpela biedu, všetky deti mali možnosť vzdelávať sa podľa vlastného uváženia.
Po ukončení základnej školy odišiel mladý Fidel študovať na strednú školu Belén v Havane. Študentov tu vzdelávali jezuiti. V roku 1945 začal študovať na Právnickej fakulte v Havane, diplom získal v roku 1950.
Politika ho zaujala už v mladom veku - v apríli 1948 bol v Kolumbii aktívnym účastníkom demonštrácií namierených proti pripravovanému vzniku Organizácie amerických štátov. Pri stretoch s políciou a vojakmi zahynulo vtedy asi 3000 ľudí.
V rokoch 1950-1952 sa venoval advokátskej praxi, stal sa členom Ortodoxnej strany a za ňu kandidoval vo voľbách do parlamentu. Po štátnom prevrate proti vláde Carlosa Pría Socarrása v marci 1952, po ktorom sa dostal k moci generál Fulgencio Batista, výsledky parlamentných volieb na Kube anulovali. Fidel Castro obvinil na súde Batistu z porušenia ústavy, súd ale jeho podnet neprijal. Mladý Castro následne zorganizoval ozbrojený útok na kasáreň Moncada v meste Santiago de Cuba, to však 26.júla 1953 Batistovi vojaci potlačili. Zahynulo vtedy 80 povstalcov, organizátora Castra odsúdili na 15 rokov väzenia.
V máji 1955 dostal milosť a odišiel najskôr do Mexika, potom s bratom Raúlom do USA. Tu začal organizovať ozbrojený odpor proti Batistovi.
Na Kubu sa vrátil spoločne s 82 emigrantmi tajne na palube lode Granma 2.decembra 1956. Medzi povstalcami bol aj mladý lekár Ernesto Che Guevara, budúci veliteľ kubánskych partizánskych jednotiek. Na loď, ktorá pristála v provincii Orientale na juhovýchode Kuby, zaútočili Batistovi vojaci. Boje prežilo 12 povstalcov. Podarilo sa im dostať sa do lesov pohoria Sierra Maestra, odkiaľ viedli partizánsku vojnu. Povstalcov finančne i zbraňami podporovala vtedajšia vláda USA.
Boj povstalcov si postupne získal podporu ostatného obyvateľstva, ich počet sa rozšíril na 800 mužov. Castrovo revolučné hnutie bolo v tej dobe populárne aj v USA, americká vláda prehodnotila svoj vzťah k Batistovi a začala vidieť alternatívu v mladom právnikovi. Batistov režim napokon padol 31. decembra 1958, generál utiekol do Dominikánskej republiky, neskôr do Španielska.
Do Havany sa povstalci dostali 8. januára 1959, Castro, ktorý o sebe tvrdil, že je umierneným demokratom, sa medzi Kubáncami tešil obrovskej popularite. Moci sa na Kube ujala dočasná vláda, zložená z protibatistovských síl, ktorá mala o 18 mesiacov pripraviť voľby. Tie sa napokon nekonali. Castro sám rozhodol, že Kuba sa vydá inou cestou a jediná strana, ktorá bude na ostrove vládnuť, bude Komunistická strana Kuby. Napriek Castrovým prísľubom, že priemyselné podniky na Kube zostanú v súkromných rukách, sa začalo pripravovať ich zoštátnenie.
Vo februári 1959 sa stal Fidel Castro predsedom kubánskej vlády a USA nový režim na Kube veľmi rýchlo uznali. Napätie medzi Havanou a Washingtonom začalo vznikať v momente, keď nový kubánsky premiér pristúpil k znárodňovaniu amerických priemyselných spoločností.
Definitívne doľava sa Fidel Castro obrátil v roku 196O. Vo februári podpísal s Moskvou dohodu o nákupe ropy, americké spoločnosti však dohodu odmietli a Washington čoskoro prerušil s Kubou diplomatické styky. Havana postupne zintenzívňovala kontakty s Moskvou hlavne v ekonomickej a vojenskej oblasti.
Po nevydarenej akcii 1400 kubánskych emigrantov ktorí sa v apríli 1961 vylodili v Zátoke svíň s cieľom vyvolať ľudové povstanie proti Castrovi sa kubánsky vodca prehlásil za marxistu a Kubu za krajinu s komunistickým zriadením. Nelenil ani vtedajší Sovietsky zväz. Jeho najvyšší predstaviteľ Nikita Chruščov - v snahe zabrániť prípadným ďalším útokom USA na Kubu - v roku 1962 rozhodol, že na ostrove budú rozmiestnené rakety stredného doletu R-12. USA objavili odpaľovacie zariadenia 15. októbra 1962. Washington to považoval za priamu hrozbu americkej a svetovej bezpečnosti a zablokoval námorné cesty na ostrov. Chruščov napokon súhlasil s odstránením odpaľovacích zariadení z Kuby za prísľub, že USA nezaútočia na ostrov a stiahnu z Turecka rakety Jupiter. Ostrov v Karibskom mori sa tak ocitol v centre svetového diania.
V 60. rokoch 20. storočia Kuba viac-menej diskrétne podporovala povstalecké hnutia v Južnej Amerike, v karibskej oblasti a v Afrike. V 70. a 80. rokoch Castro prešiel k slovným výpadom proti USA za ich ekonomické embargo a pokusy o zvrhnutie jeho režimu. Po páde železnej opony v roku 1989 sa najvyšší kubánsky predstaviteľ otvorene postavil proti vývoju dovtedy socialistických krajín, ktoré sa vydali na cestu trhovej ekonomiky a demokracie. V roku 1998 Castro pozval na návštevu pápeža Jána Pavla II., keďže medzi časťou bola populárna katolícka viera.
Rozpad ZSSR v roku 1991 mal tvrdý dopad na kubánske hospodárstvo. Hrubý domáci produkt Kuby závisel z 50 percent od obchodu so ZSSR. Zlá hospodárska situácia prinútila vládu v Havane k čiastočným reformám, spoločenský systém na ostrove sa ale zásadne nezmenil.
Po náročnej operácii tráviaceho traktu odovzdal 31. júla 2006 Fidel Castro dočasné právomoci svojmu mladšiemu bratovi, ministrovi obrany Raúlovi. Dňa 19. februára 2008 - po takmer polstoročí od prevzatia moci - sa Fidel Castro vzdal úplne najvyšších štátnych funkcií - predsedu Štátnej rady a veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta.
Dňa 19. apríla 2011 Fidel Castro oznámil, že odchádza aj z vedenia Komunistickej strany Kuby. Jeho nástupcom na straníckom poste sa po viac ako 40 rokoch stal Raúl Castro Ruz.
Zdroj: TASR
