V týchto dňoch poznamenal dosky, ktoré znamenajú Divadlo P. O. Hviezdoslava, ďalší paškvil „otvorenej kultúry“. Ambiciózne „tvorky“ (réžia: Patrícia Rotterová, dramaturgia: Katarína Jungová, Tereza Hladká) pod patronátom riaditeľky (Vladislava Fekete, ktorá sa už pred časom blysla vycapením pofidérneho „progresívneho“ plagátu na priečelí divadla), urobili zo slávnej klasickej hry „progresívnu“ agitku... Namiesto Ruska zvolili Slovensko, namiesto existenciálnej otázky absurdnú aktualizáciu v podobe otázky „Aký je vzťah našej krajiny k ruskej armáde naprieč dejinami?“ S nápoveďou „Osloboditelia, plienitelia, bratská pomoc, okupanti, Rus predsa raz musí odísť.“ O tomto nemal Čechov, samozrejme, ani potuchy. Preto je jeho dielo klasické a večné a preto sú všetky takéto „progresívne“ aktualizácie podenkové a divákmi oprávnene odmietané. Nepoučili sa z podobných trápnych pokusov znásilňovania klasiky v SND, kde to skúsili aj s vulgaritou a nefunkčnou nahotou... Gustáv Murín