„Boj proti Ficovi od atentátu na jeho osobu prekročil hranicu primeraného odporu,“ konštatuje exminister vnútra Vladimír Palko a zároveň sa pýta, či sa „bezohľadný študent z Popradu, ktorý vulgarizmami protestoval proti Ficovej návšteve, stane symbolom výročia 17. novembra 1989“

09.11.2025 21:00
Bývalý minister vnútra SR, niekdajší podpredseda KDH Vladimír Palko komentoval nový objav agresívno-progresívnej politickej scény - študenta Michala Mura zo Spojenej školy v Poprade, ktorý obscénnymi vulgarizmami, napísanými na chodník, protestoval proti Ficovej návšteve.

Stane sa bezohľadný študent symbolom výročia Novembra?

Máme tu jedného bezohľadného študenta zo Spojenej školy v Poprade, ktorý protestoval proti Ficovej návšteve. Keď chce človek čosi vypovedať a je talentovaný, tak vie vymyslieť niečo vtipné alebo zaujímavé, čo zaujme. Keď je netalentovaný, ale zato bezohľadný, tak získa pozornosť vulgárnosťou.

S blížiacim sa výročím 17. novembra 1989 sa nám začína črtať i blížiaci sa zápas o interpretáciu jeho odkazu. Lebo budú i interpretácie, ktoré nesedia.



Máme tu jedného bezohľadného študenta zo Spojenej školy v Poprade, ktorý protestoval proti Ficovej návšteve. Ono je to tak. Keď chce človek čosi vypovedať a je talentovaný, tak vie vymyslieť niečo vtipné alebo zaujímavé, čo zaujme. Keď je netalentovaný, ale zato bezohľadný, tak získa pozornosť vulgárnosťou. V Poprade to bol tento prípad. Čo tam písal na chodník, tu nemienim pripomínať.



Meno onoho študenta nepoznáme a o pár dní sa na neho zabudne. Ale samotný jeho čin a najmä nespočetné reakcie naň na sociálnych sieťach neveštia pre ďalší vývoj slovenskej spoločnosti nič dobré. Pre veľké množstvo ľudí je ten študent hrdinom, dokonca obeťou ficovského režimu.



On sám povedal, že by sa nemohol pozrieť na seba do zrkadla, keby to neurobil. Ktovie, keďže ho na chvíľu predviedla polícia, možno sa považoval za väzňa svedomia.



A toto zmýšľanie, to presvedčenie, že v boji proti Ficovi sú všetky prostriedky dobré, bude pretrvávať. A toto presvedčenie budú mnohí vydávať za odkaz 17. novembra.

Môže si za to Fico sám?

Isteže je tu legitímna otázka: Môže si Fico za to sám? Fico sa počas svojej kariéry, vrátane súčasnej vlády, dopúšťal krokov, ktoré si zasluhujú kritiku. V poslednej dobe mu napríklad padajú na hlavu dôsledky zmeny Trestného zákona v podobe nárastu krádeží. Rovnako mi prekážajú kroky vlády v oblasti školstva a mnoho iných vecí.



Lenže boj proti Ficovi dávno prekročil hranicu primeraného odporu. Prinajmenšom od atentátu na neho. Teraz je už súčasťou toho boja hystéria. A ako vidíme, i hulvátstvo.


Tento spôsob podpory Ukrajiny sa mi zdá nie príliš šťastný

Incident mi potvrdil jednu vec. Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za priateľov Ukrajiny, jej často v skutočnosti škodia. Naozaj, nakresliť srdce v ukrajinských farbách vedľa najväčšej vulgárnosti, to už je len podpora Ukrajiny, však?



Pripomína mi to incident v sále nášho parlamentu spred štyroch rokov, kedy poslanci ĽSNS rozvinuli slovenskú vlajku, na čo liberálni poslanci reagovali rozvinutím ukrajinskej vlajky, ktorú následne kotlebovci poliali vodou. Veľvyslanectvo Ukrajiny na zneuctenie vlajky reagovalo žiadosťou o ospravedlnenie.



Ak si nejaké symboly vážime, tak ich nemáme vystavovať hrozbe zneuctenia. No, ale niektorým to nevysvetlíte a sami na to už neprídu vôbec.

Politické reakcie

Okrem mnohých reakcií jednotlivcov na sociálnych sieťach sa objavujú i reakcie, ktoré sú politické, v zmysle, že ich vyslovil politik, alebo ich politickými robí to, že reaguje spoločne skupina ľudí.



Zaujali ma dve. Najmä tým, že odkazujú na blížiace sa výročie Novembra 1989.

Miriam Lexmann si myslí, že študent je trestaný za názor

Europoslankyňa z KDH Miriam Lexmann na sociálnej sieti napísala: „Nedovoľme, aby sa vrátili časy, keď boli ľudia predvolávaní na výsluch len pre svoj názor! Slobodu si nedáme vziať.“

Pod týmto jej textom svietil nápis 17. november.

A ešte píše: „Pamätáme si časy, keď boli medzi nami udavači. Nedovoľme, aby sa takéto časy vrátili.“





Pani poslankyňa, to nebol názor, ale vulgárnosť. Ak by sloboda mala znamenať zvyk len tak verejne šíriť vulgárnosť a ešte byť za to velebený, no tak sa tu nebude dať žiť.



A k tým udavačom. Políciu zavolala riaditeľka. Dočítal som sa, že si natočila na mobil toho grobianika, ako kreslí.



Prosím vás, a čo mala robiť? Mala to nechať tak? Mala ho prosiť, aby prestal? Mala mu v tom brániť násilím? A niečo urobiť musela. Veď je za dianie na škole zodpovedná. Tak konala podľa zákona.



A s dovolením, ak ten mladík písal tie veci pred tvárou riaditeľky, tak je to od neho dvojnásobné grobianstvo.

Petícia študentov

Reagovali aj iní študenti školy. Niektorí na protest prišli do školy oblečení v čiernom. Myslím, že to gesto je v poriadku. Vyjadrili názor.



Niektorí študenti protestovali spísaním petície, ku ktorej sa možno pridať. Text bol kultivovaný. Protestovali proti návšteve Fica, lebo sa domnievajú, že to je v rozpore s princípom apolitickosti školy. Možno majú pravdu. Pre mňa osobne je to niekde na hrane. Téma mala byť slovenská zahraničná politika. Viem si predstaviť, že taká diskusia so študentmi môže prebehnúť bez kolízie s postojmi neprítomných opozičných strán. Sám som sa ako poslanec a minister niekoľkokrát zúčastnil diskusií na zahranično-politické témy na pôde vysokej školy.



Ale keď niektorí študenti chcú proti podujatiu protestovať petíciou, je to ich právo. Ocenil som, že študenti šli trochu na dištanc od svojho spolužiaka, keď v texte vyjadrili „podporu žiakom, ktorí 7. novembra 2025 v súlade s pravidlami slušného správania vyjadrili svoj individuálny nesúhlas s politikou súčasnej vlády“. Pochopili, že pravidlá slušného správania boli v ten deň porušené. V zásade však petícia mala hlavu a pätu.



Problém je v inom.

Odkazom 17. novembra nemá byť dnešné ignorovanie zásadných chýb nášho civilizačného okruhu

Podľa autorov Fico „ťahá našu krajinu preč z demokratických štruktúr ... a to v období 36. výročia jednej z najdôležitejších politických udalostí a zmien v histórii novodobého Slovenska“.

Podobne ako Miriam Lexmann, i autori petície chápu seba ako tých, čo bránia odkaz 17. novembra pred Ficom.



Isteže, vieme, že Robert Fico mal so 17. novembrom problém, ktorý tu nechcem rozoberať.



Naše členstvo v štruktúrach Západu ako EÚ alebo NATO však nemôže ohroziť predseda 20-percentnej politickej strany, i keby chcel. Štruktúry Západu však môže ohroziť veľká kríza, ktorou Západ prechádza. A tú krízu si elity Západu privodili dlhodobou chybnou politikou. Vojna, imigrácia, fanatická zelená politika, bláznivé proti-rodinné ideológie, uznávanie jediného správneho názoru, už ani netreba pokračovať.



A obávam sa, že študentskí tvorcovia petície, a i mnohí iní, čo sa hlásia k odkazu Novembra, odmietajú existenciu tejto krízy vziať na vedomie. A obávam sa, že za odkaz Novembra považujú práve ignorovanie tejto krízy a slepé nasledovanie chybných politík našich silnejších partnerov v štruktúrach Západu.

Lenže toto skutočným odkazom 17. novembra nie je.

Áno, prichádza výročie a aj zápas o jeho interpretáciu

Prichádza výročie 17. novembra a s ním aj zápas o interpretáciu jeho odkazu v dnešnej dobe. Pretože, ako sa obávam, objavia sa i interpretácie, no ako sa to dneska nazýva? Fejkové. Vlastne ich už vidíme.

 

Zdroj: plus7dni.sk



Zdielať článok na:  
Telegram

Ďalšie články:

VIDEO: „Keby NATO zaútočilo na Rusko, Európa a Severoatlantická aliancia prestanú existovať. Také zbrane má ruská armáda k dispozícii. Len idiot to nedokáže pochopiť,“ tvrdí Anna Belousovová v rozhovore o neustálom hecovaní štátov Západu proti Rusku, radikálnej premene sveta, ktorú USA odmietajú akceptovať, vážnych rozhovoroch Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom o situácii na planéte, pokračujúcich územných stratách pre Ukrajinu, amerických sankciách na dvoch najväčších ruských vývozcov ropy Lukoil a Rosnefť, ale aj o psychopatovi Matovičovi robiaceho psychoterapeuta a čínskej baterkárni v Šuranoch

VIDEO: Valerij Pjakin o nových ruských superzbraniach Orešnik, Burevestnik a Poseidon, o vlastizradcovi Nikitovi Chruščovovi, ktorého prekonal Michail Gorbačov, veľkej vojne Západu proti Rusku, Vladimirovi Putinovi ako hlavnej prekážke v snahe Západu ovládnuť a rozdrobiť Rusko, ale aj o kontraproduktívnych mocenských chúťkach USA, ktoré majú za následok čoraz väčšiu snahu národných štátov uplatňovať suverénnu politiku a o rúcajúcom sa vplyve Spojených štátoch vo svete