Chorvátska firma Jadranski naftovod zadržala dodávku ropy neruského pôvodu cez ropovod Adria pre Slovnaft. Slovenská rafinéria varuje, že to môže ohroziť zásobovanie ropou neruského pôvodu v regióne strednej Európy

29.10.2025 09:00
Slovnaft patrí do maďarskej ropnej a plynárenskej skupiny MOL, ktorá zostáva výrazne závislá od dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba.

Chorvátska spoločnosť JANAF znížila dodávky ropy neruského pôvodu cez ropovod Adria pre Slovnaft. Slovenská rafinéria to považuje za porušenie zmluvy, zatiaľ čo chorvátska strana tento krok vysvetľuje technickými dôvodmi, informoval o tom 28. októbra 2025 webový portál e.dennikn.sk.

Podľa Slovnaftu chorvátska spoločnosť JANAF zadržala dodávku 90-tisíc ton ropy typu Arab Light. Chorvátska strana to odôvodňuje technickými dôvodmi – tento objem musí zostať v potrubí po tom, čo pre americké sankcie zastavila dodávky srbskej spoločnosti NIS.

Slovnaft spracúva prevažne ruskú ropu, no usiluje sa o zvýšenie podielu suroviny z alternatívnych zdrojov. Podľa spoločnosti by sa tento podiel mal v októbri a novembri zvýšiť na približne 50 percent.

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár uviedol, že hodnota zadržaných dodávok dosahuje približne 50 miliónov dolárov. Upozornil zároveň, že tento krok môže vážne ohroziť zásobovanie ropou neruského pôvodu v regióne strednej Európy.

Slovnaft patrí do maďarskej ropnej a plynárenskej skupiny MOL, ktorá zostáva výrazne závislá od dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. V februári uzavrela spoločnosť MOL so spoločnosťou JANAF zmluvu na dodávku 2,1 milióna ton ropy s platnosťou do konca tohto roka

Slovnaft vlani spracoval celkovo 4,8 milióna ton ropy, z toho 662-tisíc ton bolo neruského pôvodu, uvádza agentúra Reuters. Chorvátsky ropovod Adria spomínal ako možné riešenie dodávok ropy na Slovensko aj americký veľvyslanec pri NATO Matt Whitaker po tom, čo USA uvalili sankcie na ruský Lukoil a Rosnefť.

Ruská ropná spoločnosť Lukoil predáva medzinárodné aktíva v reakcii na sankcie

Ruský ropný gigant Lukoil oznámil, že predáva svoje zahraničné aktíva v reakcii na sankcie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ich cieľom je prinútiť Rusko, aby súhlasilo s prímerím vo vojne proti Ukrajine.

Spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že už rokuje s potenciálnymi kupcami. Transakcie by sa uskutočnili v rámci obdobia uvedeného v sankciách, ktoré umožňujú transakcie do 21. novembra. Spoločnosť uviedla, že v prípade potreby požiada o predĺženie lehoty na dokončenie transakcií.

Lukoil má podiely v ropných a plynových projektoch v 11 krajinách. Vlastní rafinérie v Bulharsku a Rumunsku a má podiel vo výške 45 % v rafinérii v Holandsku.

Rosnefť má tiež podiel v rafinérii v nemeckom Schwedte, ale nemecká vláda ho prevzala pod svoju správu, takže rafinéria už neposiela príjmy materskej spoločnosti.

Trump 22. októbra oznámil nové sankcie proti dvom najväčším ruským ropným spoločnostiam Lukoil a Rosnefť, ktoré sa podieľajú približne polovicou na exporte ropy krajiny. Príjmy z ropy a plynu sú hlavným zdrojom financovania ruskej vojny na Ukrajine.

Sankcie sťažujú spoločnostiam Lukoil a Rosnefť podnikanie mimo Ruska. Okrem toho, že bránia americkým podnikom obchodovať s týmito dvoma spoločnosťami, prinášajú hrozbu sekundárnych sankcií pre zahraničné banky, ktoré spracovávajú ich transakcie. To znamená, že každá banka, ktorá chce udržiavať kontakt s dominantným americkým finančným systémom, si rozmyslí, či s nimi bude obchodovať.

 

Zdroj: pluska.skbleskovky.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európsku úniu v súčasnosti vedú idioti. Jadrová apokalypsa je reálna a tí, ktorí si to neuvedomujú, sú buď rojkovia, alebo blázni,“ vyhlásil ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je dnešná globálna situácia podobná tej pred prvou a čiastočne aj pred druhou svetovou vojnou. Dodal, že Rusko má alternatívy ku všetkým zbraniam, ktorými disponujú jeho protivníci. Tí však podľa neho nevlastnia niektoré zbraňové systémy, ktorými disponuje Rusko

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“