Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj sa údajne brutálne pohádali. Americký prezident mal na stretnutí v Bielom dome kričať na ukrajinského lídra, aby prijal ruské podmienky na mier. „Ak Putin bude chcieť, tak vás zničí,“ varoval ho. Marco Rubio a Sergej Lavrov vraj medzitým v spoločnom telefonáte vyjadrili rozdielne očakávania ohľadne možného ukončenia ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine. Podľa CNN tým chystané stretnutie lídrov USA a Ruska v Budapešti narazilo na prekážky

21.10.2025 09:00
Šéfovia diplomacií USA a Ruska Marco Rubio a Sergej Lavrov v pondelok telefonovali o „ďalších krokoch“ v rámci úsilia ukončiť vojenský konflikt na Ukrajine.

Nádej amerického prezidenta Donalda Trumpa na skoré stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vojne na Ukrajine narazila na prekážky. Stanica CNN v pondelok informovala o tom, že prípravnú schôdzku ministrov zahraničných vecí, ktorá sa mala uskutočniť tento týždeň, odložili.

Trump po minulotýždňovom telefonáte s Putinom oznámil, že sa dohodli na spoločnom stretnutí v maďarskej metropole Budapešť, ktoré by sa mohlo uskutočniť do dvoch týždňov. V nadväznosti sa tento týždeň mali stretnúť americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov.

Plánovaná schôdzka ministrov, považovaná za kľúčový prípravný krok pre druhý tohtoročný summit lídrov USA a Ruska, sa však neuskutoční - aspoň zatiaľ nie, povedal predstaviteľ Bieleho domu, na ktorého sa odvolala CNN. Dôvod odkladu stretnutia nebol bezprostredne jasný, jeden zo zdrojov stanice ale povedal, že Rubio a Lavrov vyjadrili rozdielne očakávania ohľadnom možného ukončenia ruskej invázie na Ukrajinu.

Šéfovia diplomacie spolu v pondelok telefonovali o „ďalších krokoch“, ako uviedlo amerického ministerstvo zahraničných vecí. Kremeľ označil tento rozhovor za konštruktívny.

Zdroj citovaný CNN však uviedol, že americkí predstavitelia po telefonáte nadobudli pocit, že pozícia Ruska sa dostatočne nevyvinula nad rámec svojich maximalistických požiadaviek. Rubio preto podľa zdroja zatiaľ pravdepodobne neodporučí, aby sa stretnutie Putina a Trumpa uskutočnilo budúci týždeň. S Lavrovom by ale mohol tento týždeň opäť hovoriť.

Trump sa od návratu do Bieleho domu začiatkom tohto roka snaží o rýchle ukončenie vojny na Ukrajine, pričom presadzuje sériu priamych rozhovorov medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi.

Prezidenti USA a Ruska sa naposledy osobne stretli pred viac ako dvoma mesiacmi na Aljaške. Ich trojhodinové rokovanie skončilo bez dohody, no obaja lídri hovorili o „pokroku“. Trump následne opakovane vyzval Kyjev aj Moskvu, aby ihneď zastavili vojnu.

Prezident Spojených štátov Donald Trump na stretnutí s ukrajinským prezidentom dňa 17. októbra 2025 jasne povedal, že jeho prioritou je teraz diplomacia. Dodávka rakiet Tomahawk Ukrajine by ju podľa neho mohlo podkopať.

Keď prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v piatok 17. októbra dorazil do Bieleho domu za Donaldom Trumpom, priviezol si so sebou niekoľko máp. Nielen nákresy bojových línií v Donbase, ale aj mapu ruského vnútrozemia s vyznačenými citlivými bodmi nepriateľa. Spoliehal sa, že na nich ukáže, aké vojenské ciele by s americkými raketami Tomahawk mohol zasiahnuť.

Lenže rokovania v Cabinet Room sa nakoniec odohrávali podľa úplne iného scenára, než predpokladal. Obaja prezidenti na seba podľa zdrojov denníka Financial Times kričali, Trump neustále nadával a svojho hosťa tlačil, aby prijal Putinove podmienky mieru: teda aby sa ukrajinské vojská stiahli zo zvyškov Doneckej oblasti.

„Ak Putin bude chcieť, tak vás zničí,“ varoval Trump ukrajinského prezidenta. V jednej chvíli dokonca odhrnul zo stola Zelenského mapy bojiska a vyhlásil, že už mu je z nich zle. "Tieto červené línie, ani neviem kde to je. Nikdy som tam nebol," kritizoval Trump podľa niekoľkých zdrojov britského denníka.

S podobnou rekonštrukciou piatkového rokovania prišla aj agentúra Reuters.

Putin vo štvrtkovom telefonáte s americkým prezidentom ponúkol menšie časti dvoch juhoukrajinských frontových oblastí, Chersonskej a Záporožskej, výmenou za oveľa väčšie časti Donbasu, ktoré v súčasnosti kontroluje Ukrajina, doplnil FT vo svojej správe. Je to menej než jeho pôvodná požiadavka z roku 2024, aby sa Kyjev vzdal celého Donbasu, ako aj Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Trump a Putin sa vo štvrtok dohodli na svojom druhom summite o vojne na Ukrajine. Podľa oboch strán by sa mali do dvoch týždňov stretnúť v Budapešti. Ich prvý summit na Aljaške 15. augusta nepriniesol prelom.


Zdroj: bleskovky.skhnonline.sknypost.com / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Európsku úniu v súčasnosti vedú idioti. Jadrová apokalypsa je reálna a tí, ktorí si to neuvedomujú, sú buď rojkovia, alebo blázni,“ vyhlásil ruský exprezident Dmitrij Medvedev, podľa ktorého je dnešná globálna situácia podobná tej pred prvou a čiastočne aj pred druhou svetovou vojnou. Dodal, že Rusko má alternatívy ku všetkým zbraniam, ktorými disponujú jeho protivníci. Tí však podľa neho nevlastnia niektoré zbraňové systémy, ktorými disponuje Rusko

VIDEO: Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik o dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu v jeho prospech, sústavnom porušovaní svojich práv a kauze „Kajúcnik“, ale aj o rozhodovaní sudkyne Pamely Záleskej, jej vzťahu s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou a dopade ich spolupráce na jeho proces. Vyjadruje sa tiež k nadpráci a neobjektívnosti médií, k „čurillovcom“ a prokurátorovi Michalovi Šúrekovi ako k „chránenej zveri“. Rozoberá pôsobenie kajúcnika Bernarda Slobodníka, existenciu tzv. technického spisu s manipulovanými výpoveďami, kauzu Gorila, „smerácke kauzy“, nálepku 61 : 0 či „vklad v hotovosti“. Opisuje tiež nátlakové metódy a vysvetľuje, prečo im nikdy nepodľahol a prečo neprijal úlohu kajúcnika

VIDEO: Vladimir Putin počas telefonátu s Donaldom Trumpom varoval prezidenta USA pred dôsledkami obnovenia amerických a izraelských útokov na Irán. Lídri spolu hovorili aj o vojne na Ukrajine. Podľa šéfa Bieleho domu bola „Ukrajina z vojenského hľadiska porazená“. Ruský prezident aj jeho americký náprotivok vyjadrili podobné názory na „správanie kyjevského režimu“ pod vedením Volodymyra Zelenského, ktorý podľa nich „presadzuje politiku predlžovania konfliktu“