Donald Trump ohlasuje dobrú dohodu s Iránom. Teherán údajne súhlasil, že sa na viac ako 20 rokov vzdá jadrových zbraní
17.04.2026 07:30
Irán podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa súhlasil, že nebude mať jadrové zbrane viac ako 20 rokov. Washington a Teherán sú blízko k uzavretiu dohody, povedal Trump novinárom pri Bielom dome.
„Vyzerá to veľmi dobre, že uzavrieme dohodu s Iránom a bude to veľmi dobrá dohoda. Bude to dohoda bez jadrových zbraní... Máme veľmi silné stanovisko, ktoré presahuje 20 rokov, že nebudú mať jadrové zbrane. Buďme úprimní, neexistuje žiadny 20-ročný limit,“ konštatoval Trump.
Teherán podľa amerického prezidenta súhlasí s takmer všetkými americkými požiadavkami a je dnes ochotný „urobiť veci“, ktoré predtým urobiť nechcel.
Spojené štáty zaobchádzajú s Iránom „veľmi pekne“, tvrdí Trump, ktorý si podľa svojich slov nie je istý, či je potrebné predĺžiť prímerie, s ktorým USA a Irán minulý týždeň súhlasili, no ak to bude potrebné, urobí to. „Máme teraz veľmi dobrý vzťah s Iránom,“ konštatoval.
Ďalšie kolo rokovaní predstaviteľov Spojených štátov a Iránu sa uskutoční „pravdepodobne cez víkend“.
Trump sa vyjadril aj k prímeriu medzi Izraelom a Libanonom, ktoré oznámil niekoľko hodín pred týmto rozhovorom s novinármi. Podľa svojich slov si myslí, že libanonské militantné hnutie Hizballáh bude dodržiavať toto prímerie, ktoré opísal ako „vzrušujúce“. Libanon sa „postará“ o Hizballáh a už na tom pracuje, tvrdí.
V nasledujúcich štyroch alebo piatich dňoch očakáva, že do Bieleho domu príde izraelský premiér Benjamin Netanjahu a libanonský prezident Džúzíf Awn.
Odsúdil tiež ruské útoky dronmi a raketami na Ukrajinu, pri ktorých zahynulo najmenej 19 ľudí. „Myslím si, že je to hrozné,“ odpovedal na otázku, čo hovorí na tieto rozsiahle útoky, pri ktorých ruské sily vypálili desiatky rakiet a stovky dronov na ukrajinské mestá.
Ďalšou témou, ku ktorej sa Trump vyjadril, je jeho kritika pápeža Leva XIV., ktorému v uplynulých dňoch vyčítal, že je priveľmi „liberálny“ po tom, čo hlava katolíckej cirkvi vyzvala na mier na Blízkom východe. Lev v reakcii prezidentovi odkázal, že bude aj naďalej vystupovať proti vojne a že sa jeho administratívy nebojí.
„Je veľmi dôležité, aby pápež rozumel... Irán zabil 42.000 neozbrojených ľudí,“ povedal. Šéf Bieleho domu zopakoval, že Irán nemôže mať jadrovú zbraň a pápež tomu musí rozumieť. Nemyslí si, že je potrebné stretnúť sa s Levom, aby urovnali tieto nezhody.
Na otázku, či sa neobáva, že spor s pápežom znepokojuje jeho katolíckych podporovateľov, odpovedal: „Nie. Musím robiť to, čo je správne.“ Proti pápežovi podľa svojich slov nič nemá, ale „má právo“ s ním nesúhlasiť.
Trump vo štvrtok na podujatí v Las Vegas povedal, že vojna USA s Iránom je „malým odbočením“ počas jeho druhého funkčného obdobia.
„Počas môjho prvého funkčného obdobia sme mali najlepšiu ekonomiku v dejinách našej krajiny. A teraz nám to ide... a napriek nášmu malému odbočeniu do krásnej krajiny Iránu, nádherné miesto,“ povedal davu stúpencov. „Ale museli sme to urobiť, pretože inak by sa mohli stať zlé veci, veľmi zlé veci,“ vyhlásil.
Agentúra AFP pripomenula, že tento konflikt nemá veľkú podporu verejnosti v Spojených štátoch. V prieskume spoločnosti Ipsos z minulého víkendu sa 51 percent respondentov vyjadrilo, že vojna v Iráne nestojí za náklady, ktoré s ňou súvisia. Opak si myslelo 24 percent opýtaných.
Ďalší prieskum Univerzity Quinnipiac zverejnený v stredu ukázal, že 65 percent amerických voličov pripisuje Trumpovi zodpovednosť za nárast cien benzínu vyvolaný uzavretím Hormuzského prielivu od začiatku iránskej vojny. Podľa tohto prieskumu len 36 percent voličov schvaľovalo postup Trumpa v situácii s Iránom, kým 58 percent s ním nesúhlasilo.
Medzi Izraelom a Libanonom vstúpilo do platnosti desaťdňové prímerie
Desaťdňové prímerie dohodnuté medzi Izraelom a Libanonom vstúpilo o polnoci zo štvrtka na piatok miestneho času (23.00 h SELČ) do platnosti. Oznámil ho niekoľko hodín predtým americký prezident Donald Trump, ktorý vyjadril nádej, že bude hostiť historické stretnutie lídroch oboch krajín v najbližších dňoch. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a AP.
Izrael bojoval proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, odkedy v marci spustilo raketové útoky na podporu Iránu. Hizballáh oficiálne neoznámil, že bude prímerie uznávať, podľa vyjadrenia jedného z poslancov hnutia pre AFP ho však organizácia bude rešpektovať, ak sa zastavia izraelské útoky.
Zástupcovia Izraela a Libanonu sa stretli na prvých priamych diplomatických rozhovoroch po niekoľkých desaťročiach v utorok vo Washingtone.
Ak prímerie vydrží, mohlo by posilniť snahy o predĺženie zastavenia bojov medzi Iránom, Spojenými štátmi a Izraelom po týždňoch ničivej vojny, pri ktorej zahynuli tisíce ľudí a ktorá ovplyvnila globálne trhy narušením dodávok ropy.
Hizballáh uskutočnil raketové útoky na severný Izrael ešte vo štvrtok večer. Podľa izraelských záchranných služieb utrpelo zranenia najmenej osem ľudí, dvaja z nich vážne.
Sirény sa vo viacerých severoizraelských obciach ozvali aj niekoľko minút pred začiatkom prímeria. Izraelská armáda vo štvrtok večer tiež oznámila, že uskutočnila útoky na zariadenia, z ktorých Hizballáh odpálil najnovšie rakety.
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že desaťdňové prímerie medzi Izraelom a Libanonom, ktoré začne platiť o 23.00 h SELČ, je možné predĺžiť. Toto prímerie zahŕňa záväzok Bejrútu zabrániť útokom libanonského militantného hnutia Hizballáh na izraelské ciele, informuje TASR podľa tlačovej správy ministerstva zverejneného na jeho webovej stránke.
Prímerie oznámil vo štvrtok prezident Spojených štátov Donald Trump. Podľa rezortu diplomacie Libanon a Izrael dosiahli dohodu, v rámci ktorej budú obe strany „pracovať na vytvorení podmienok priaznivých pre trvalý mier, na plnom uznávaní vzájomnej suverenity a územnej celistvosti, a na zabezpečení skutočnej bezpečnosti pozdĺž ich spoločnej hranice, pričom bude zachované prirodzené právo Izraela na sebaobranu“.
Tel Aviv a Bejrút potvrdili, že nie sú vo vojne a zaväzujú sa viesť rokovania sprostredkované USA v dobrej viere, s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu na zaistenie trvalej bezpečnosti, stability a mieru.
Ministerstvo tvrdí, že tieto dve krajiny „ako gesto dobrej vôle zo strany vlády Izraela“ vo štvrtok o 23.00 h SELČ zastavia vzájomné nepriateľské akcie.
Desaťdňové prímerie je možné predĺžiť po vzájomnej dohode, ak dôjde k pokroku v rokovaniach a ak Libanon efektívne preukáže svoju schopnosť presadzovať zvrchovanosť.
Izrael si zachováva právo prijať nevyhnutné opatrenia na sebaobranu voči „plánovaným, bezprostredným alebo prebiehajúcim útokom“, objasňuje ministerstvo. „Okrem toho nebude vykonávať žiadne vojenské operácie proti libanonským cieľom vrátane civilistov, armády a ďalším štátnym cieľom na území Libanonu po súši, vo vzduchu ani na mori,“ pokračuje.
Libanonská vláda od začiatku platnosti prímeria s medzinárodnou podporou prijme významné kroky, aby zabránila Hizballáhu a všetkým ďalším neštátnym ozbrojeným skupinám v krajine podnikať útoky, operácie alebo nepriateľské akcie proti izraelským cieľom.
„Všetky strany uznávajú, že libanonské bezpečnostné zložky majú výlučnú zodpovednosť za suverenitu a národnú obranu Libanonu; žiadna iná krajina ani skupina si nemôže nárokovať postavenie garanta suverenity Libanonu,“ tvrdí americké ministerstvo.
Izrael a Libanon podľa rezortu požiadali USA, aby sprostredkovali ďalšie rokovania s cieľom vyriešiť všetky zostávajúce otázky vrátane „vymedzenia medzinárodnej pozemnej hranice, s výhľadom na uzavretie komplexnej dohody, ktorá zabezpečí trvalú bezpečnosť, stabilitu a mier medzi týmito dvoma krajinami“.
Ministerstvo dodáva, že zmienené záväzky majú za cieľ vytvoriť podmienky potrebné na rokovania smerom k trvalému mieru a bezpečnosti.
Libanonská armáda v noci na piatok obvinila Izrael z porušenia prímeria, ktoré oficiálne vstúpilo do platnosti o polnoci. Izraelská armáda podľa nej aj po tomto termíne opakovane ostreľovala viaceré dediny na juhu krajiny, obyvateľov preto vyzvala, aby sa do domovov v tejto oblasti nevracali. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
Izraelská armáda pre agentúru AP uviedla, že preveruje správy o ostreľovaní a delostreleckej paľbe v južnom Libanone. Podmienky prímeria podľa americkej vlády zakazujú Izraelu útoční vojenské operácie v Libanone, ponechávajú mu však väčší priestor na „sebaobranu“ proti „plánovaným, bezprostredne hroziacim alebo prebiehajúcim útokom“.
Prímerie v Libanone oznámil americký prezident Donald Trump vo štvrtok po týždňoch bojov medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh. V platnosti by malo byť zatiaľ desať dní.
Iránom podporovaný Hizballáh krátko pred začiatkom prímeria o polnoci miestneho času (23.00 h SELČ) ešte odpálil početné rakety na sever Izraela. Tamojšie záchranné služby hlásili podľa AP najmenej osem zranených. Izraelská armáda oznámila, že v reakcii zaútočila na odpaľovacie zariadenia militantov. Libanonská vláda nie je aktívnym účastníkom konfliktu, doplnila DPA.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3), (4), (5) / InfoVojna
