„K Iránu smeruje obrovská armáda. Pohybuje sa rýchlo, s veľkou silou, nadšením a odhodlaním,“ vyhlásil Donald Trump, ktorý sa Iránu opäť vyhráža vojenským útokom, ak krajina nezačne s USA rokovať o svojom jadrovom programe

28.01.2026 14:30
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí niekoľko hodín predtým vyhlásil, že Irán nebude so Spojenými štátmi rokovať, pokiaľ sa mu vyhrážajú.

Americký prezident Donald Trump v stredu opäť pohrozil Iránu vojenským útokom v prípade, že nezačne so Spojenými štátmi rokovať o svojom jadrovom programe. Čas sa kráti, uviedol Trump na sieti Truth Social a vyzval Irán, aby pristúpil na dohodu. „K Iránu smeruje obrovská armáda. Pohybuje sa rýchlo, s veľkou silou, nadšením a odhodlaním,“ napísal Trump.

Šéf Bieleho domu v príspevku pripomenul, že po jeho poslednom varovaní Iránu nasledoval vojenský úder. Odkazoval tým na americké bombardovanie trojice iránskych jadrových zariadení, ktorým sa USA v júni minulého roka jednorazovo zapojili do 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom. Deklarovaným cieľom tohto zásahu bolo zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň, Irán však takúto ambíciu opakovane popiera.

Iránski predstavitelia by si podľa Trumpa mali urýchlene sadnúť za rokovací stôl s cieľom dosiahnuť „spravodlivú a vyváženú dohodu - BEZ JADROVÝCH ZBRANÍ -, ktorá bude výhodná pre všetky strany“.

„Čas sa kráti, je to naozaj veľmi dôležité! Ako som už raz povedal Iránu, DOHODNITE SA! Neurobili to a došlo k 'Operácii Polnočné kladivo', rozsiahlemu zničeniu Iránu. Ďalší útok bude oveľa horší! Nedopustite, aby sa to opakovalo,“ uviedol Trump na Truth Social.

Trump v posledných týždňoch nevylúčil vojenskú intervenciu v Iráne v reakcii na krvavé potlačenie protivládnych protestov, zároveň ale tvrdil, že Teherán vyjadril záujem o diplomatické riešenie napätia. Washington však na Blízky východ v posledných dňoch presunul údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln pre prípad, že by sa Trump napokon rozhodol proti Iránu zakročiť.

„Je to väčšia flotila... ako tá, ktorá bola vyslaná do Venezuely. Rovnako ako vo Venezuele je pripravená, ochotná a schopná rýchlo splniť svoju misiu, v prípade potreby rýchlo a násilne,“ dodal Trump.

Republikánsky prezident od nástupu do funkcie vlani v januári obnovil svoju „politiku maximálneho tlaku“ na Irán. Už počas prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015. Podľa nej sa zmiernili sankcie na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom programe. Rokovania o možnej novej dohode narušila krátka vojna medzi Izraelom a Iránom.


Irán nechce rokovať s USA, pokiaľ sa mu vyhrážajú

Irán odmieta rokovať so Spojenými štátmi, kým sa mu vyhrážajú, uviedol v stredu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Zároveň poprel, že by Irán vyslovil záujem o rozhovory, ako to tvrdil americký prezident Donald Trump.

Trump pohrozil Iránu vojenskou intervenciou pre potlačenie rozsiahlych protivládnych protestov, pri ktorých podľa ľudskoprávnej organizácie HRANA so sídlom v USA od konca decembra prišlo o život viac než 6000 mŕtvych.

Protesty odvtedy ustali a podľa šéfa Bieleho domu má Teherán záujem o diplomatické riešenie napätej situácie s USA. Washington však na Blízky východ v posledných dňoch presunul údernú skupinu na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln pre prípad, že by sa Trump napokon rozhodol proti Iránu zakročiť. Prezident USA v utorok oznámil, že do oblasti smeruje „ďalšia“ flotila lodí. Nebolo však bezprostredne jasné, či mal na mysli zmienenú údernú skupinu alebo iné americké sily.

„Diplomacia prostredníctvom vojenskej hrozby nemôže byť účinná ani užitočná. Ak chcú, aby rokovania nadobudli konkrétnu podobu, musia určite upustiť od hrozieb, nadmerných požiadaviek a nastoľovania nelogických otázok,“ povedal v iránskej televízii Arákčí. Hovoriť o rokovaniach v „atmosfére vyhrážok“ sa podľa neho nedá.

Šéf iránskej diplomacie tiež uviedol, že v posledných dňoch nenadviazal žiadny kontakt s Trumpovým vyslancom pre Blízky východ Stevom Witkoffom a že Irán o rokovania so Spojenými štátmi nepožiadal.

K možnému zásahu Spojených štátov v Iráne sa v stredu vyjadril aj turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. „Je nesprávne útočiť na Irán. Je nesprávne opäť začať vojnu. Irán je pripravený opäť rokovať o jadrovej otázke,“ povedal. Spojeným štátom odkázal, aby s Iráncami rokovali o jednotlivých záležitostiach postupne. „Začnite s jadrovou otázkou a uzavrite ju. Potom prejdite k ostatným,“ dodal šéf tureckej diplomacie.

„USA sú hegemón, ktorý tyranizuje iné národy alebo používa brutálnu silu v snahe zabrániť prechodu k multipolárnemu svetu,“ vyhlásil námestník iránskeho rezortu diplomacie Saíd Khatibzadeh vlani v októbri.

Zdroj: topky.skpravda.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Prejav Elona Muska v Davose, z ktorého prítomní globalisti ostali sedieť v nemom úžase. „Svet smeruje k budúcnosti plnej hojnosti. Nachádzame sa v najzaujímavejšom období ľudskej histórie,“ vyhlásil americký miliardár na Svetovom ekonomickom fóre. Podľa neho „s umelou inteligenciou a robotikou musíme byť veľmi opatrní, aby sme nedopadli ako vo filme Terminátor“. Zdôraznil, že ľudstvo musí chápať život a vedomie ako vzácny dar a chrániť ho pred zánikom. Vyslovil aj ambíciu ísť do iných hviezdnych systémov

VIDEO: „Tyto komunistické a zpravodajské praktiky těžce připomínají období před rokem 1989. Od člověka, který schvaloval vpád vojsk Varšavské smlouvy do naší vlastní země bych očekával určitou shovívavost a sebereflexi. Myslím si, že právě člověk, který sloužil nejhoršímu režimu 20. století, je podle mě kontroverzní, nikoliv já,“ reagoval poslanec Filip Turek na zvrejnenie súkromných textových správ ministra zahraničia Petra Macinku českým prezidentom Petrom Pavlom, ktorý svojvoľne odmieta Turka vymenovať za ministra a šéfa českej diplomacie obviňuje z vydierania

VIDEO: Advokát David Lindtner o inkvizičnom politickom monsterprocese s Danielom Bombicom na Špecializovanom trestnom súde, argumentoch ku kriminalizácii jeho klienta a chýbajúcej skutkovej podstate trestného činu, skutkoch, ktoré sú mu kladené za vinu, námietkach voči prítomnosti novinárov z Denníka N, SME a ICJK, o indoktrinácii a zaujatosti sudcov na Slovensku, námietkach zaujatosti voči sudcom a senátom, stiahnutej ústavnej sťažnosti, zneužívaní procesu na útoky proti Smeru, slobode prejavu v Nemecku vs. USA, o potrebe novely zákona o extrémizme, ale aj o záhade papierových vreckoviek na súde, ZVJS a putách, ale aj o spore redaktor Denník N Vladimír Šnídl vs. Filip Sulík a o výpovedi svedka Martina Štromajera