Eduard Chmelár: Dedičia totalitárnych praktík by chceli opäť zakazovať médiá
06.08.2025 10:00
Médiá hlavného prúdu dnes s veľkou chuťou citovali nejaký britský orwellovsky nazvaný "Inštitút pre strategický dialóg", podľa ktorého Slovensko nedostatočne blokuje ruské médiá, ktoré vraj predstavujú "veľkú výzvu pre demokraciu na Západe". Mohli by sme sa nad tým zasmiať, ale toto prehodnocovanie obsahu a významu slobody prejavu je veľmi nebezpečné.
Pripomínam, že blokovanie a rušenie "štvavých vysielačiek" boli počas studenej vojny praktiky totalitárneho komunistického režimu, nie slobodného sveta. Aj v rádiu Slobodná Európa bolo množstvo dezinformácií, z ktorých najslávnejšou bol hoax o smrti študenta Šmída v novembri 1989, ktorý spustil masové protesty u nás. Ale bol to jeden z mála alternatívnych zdrojov informácií dostupných v našej informačnej klietke. Dnes sa cítim podobne ako v minulom režime, keď som s uchom na rádiu (ktoré sme v kuchyni umiestňovali do rúry, aby sme tlmili rušičky) počúval Slobodnú Európu alebo Hlas Ameriky. Viem totiž, že keď sa chcem dozvedieť niečo podstatné, nedozviem sa to z našich médií, ale zo zahraničných ruských, čínskych alebo latinskoamerických, ktorých prístup súčasný režim obmedzuje. Iba na základe rôznorodých zdrojov si môžem utvoriť autonómny kompetentný názor.
Žiadna definícia slobody prejavu neobsahuje súhlas s "reguláciou" v mene "ochrany demokracie", ako sa v novodobom newspeaku hovorí cenzúre. V našich červených denníčkoch je často viac lží, demagogického zavádzania a hlúpostí ako v alternatívnych médiách. Tento problém tu bol od nepamäti, od samotného vzniku žurnalistiky, ale slobodná spoločnosť to nikdy neriešila zákazom, potláčaním či blokovaním, ale argumentáciou a právom na opravu. Nemýľme sa preto: diskurz, ktorý tu vyvolávala minulá vláda, bývalá prezidentka Čaputová a celý rad najatých žoldnierov informačnej vojny od Breinera a Púchovského až po Šnídla a Godu, je diskurzom cenzúry.
V tejto súvislosti si treba všimnúť plány súčasnej opozície. Progresívne Slovensko sa dlhodobo angažuje za "reguláciu" sociálnych sietí a mimoparlamentní Demokrati sľubujú návrat praktík s vypínaním nepohodlných webov. Jaro Naď sa opakovane otvorene vyhráža, že ich všetkých pozatvára a vyhlasuje, že keby to bolo na ňom, tak ich nikdy neobnoví. Inými slovami hovorí, že by arogantne naďalej obchádzal a porušoval zákon. Nielen preto treba politiku tejto strany označiť za antidemokratickú a extrémistickú.
Plány opozície v tejto oblasti si treba pozorne všímať. Extrémistické praktiky sa totiž v minulom volebnom období stali súčasťou štátnej politiky. Na všetkých úradoch sa vytvárali odbory "strategickej komunikácie", čo nie je nič iné ako orwellovsky premenovaná propaganda. Jej súčasťou boli napríklad demagogické kampane na "zvýšenie súhlasu s členstvom NATO", ktoré som svojho času podrobne analyzoval a odhalil v nich škandalózne množstvo klamstiev. Podľa šéfa propagandistického think-tanku Infosecurify Victora Breinera je cieľom "boj o srdcia a mysle", preto sa zameriavajú na "operácie ovplyvňujúce to, kde sa populácia rozhodne hodiť hlasovací lístok". Plukovník Štefan Zemanovič ho doplnil, že cieľom strategickej komunikácie by malo byť aj "upraviť myslenie človeka".
Všetci slobodomyseľní ľudia by mali pri týchto pokusoch o manipuláciu verejnej mienky spozornieť. Demokraciu neohrozujú subjektívne označené "dezinformačné weby". Demokraciu ohrozujú nové formy cenzúry a šialená predstava, že sloboda prejavu je možná bez plurality. Pravda sa v demokracii vyjavuje iba v dialógu. Títo novodobí "regulátori" a "bojovníci proti dezinformáciám" sú v skutočnosti dedičmi tých najtemnejších totalitárnych praktík.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
