Eduard Chmelár: Európa sa z geopolitickej šachovnice vyradila sama
11.11.2026 09:00
EURÓPA SA Z GEOPOLITICKEJ ŠACHOVNICE VYRADILA SAMA
Ešte pred niekoľkými dňami sa francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot chvastal, že Európska únia bude zastúpená na mierových rokovaniach o Ukrajine v Abú Zabí. V skutočnosti jej zastúpenie bolo veľmi nedôstojné a jej úloha viac než trápna. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov prítomnosť Európanov pri rokovacom stole rázne odmietol s vyhlásením, že na tomto rokovaní nemajú čo robiť a že môžu zostať nanajvýš v hoteli. Aktivistické liberálne médiá sa usilujú túto blamáž čo najviac zakryť alebo aspoň zmierniť a tvrdia, že na okraj schôdzky prebehlo „koordinačné stretnutie“ ukrajinského vyjednávača Rustema Umerova so zástupcami NATO a Európskej únie – faktom však zostáva, že do hlavnej sály ich nikto nevpustil, hoci sa pozvania dožadovali.
Skôr ako začneme odsudzovať Rusko za arogantné správanie, si uvedomme, že Európa mala more príležitostí na diplomatickú ofenzívu a nevyužila ich. Európska diplomacia je minimálne od roku 2013 jedna veľká katastrofa. Nedokázala dodržať s Ruskom ani jednu dohodu, svojich partnerov opakovane oklamala a Moskva ju postupne prestala považovať za dôveryhodného partnera. Ešte horšie si počínala v politike voči tzv. blízkemu susedstvu. Absencia stratégie voči Blízkemu východu a severnej Afrike mala za následok, že iniciatívu pri riešení konfliktov v Sýrii a Líbyi prevzalo Rusko, Turecko a neskôr Spojené štáty. Postupne stratila vplyv a dôveryhodnosť aj na Západnom Balkáne, ktorý bol vždy považovaný za zadný dvor Európy, a vzniknuté vákuum v regióne rýchlo vyplnila Čína, Rusko a Turecko.
V súčasnosti sme tak svedkami súmraku geopolitických ambícií EÚ. Brusel to však zatiaľ nepriznáva a naďalej sa tvári, že chyba nie je v jeho riadiacich štruktúrach. A tak je hľadanie toho, kto by mal vyjednávať za EÚ, čoraz komickejšie. Je úplne jedno, či ponúknete Petra Pavla alebo (ako najnovšie premiér Fico) Maroša Šefčoviča. Nikomu nepríde hlúpe, že žiadnemu lídrovi ani len nezišlo na um poveriť vyjednávaním tú, ktorá by mala byť na túto misiu z titulu svojej funkcie najpovolanejšia, teda šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú? Isteže nie, lebo každý vie, že je totálne neschopná. Ako je potom možné, že ju nikto ani len nenavrhne odvolať?
V skutočnosti je kríza európskej diplomacie krízou Európskej únie ako takej. Európa si doteraz mierové rokovania buď zakazovala, alebo im vytvárala sústavné prekážky. Naposledy sa to prejavilo na stretnutí G20, keď všetci významní ministri zahraničných vecí (Indie, Číny, Saudskej Arábie, Indonézie atď.) využili príležitosť na bilaterálne rokovania so Sergejom Lavrovom, iba európski predstavitelia po ňom teatrálne až hystericky pokrikovali, že je vrah, a cítili sa pri týchto pubertálnych výstrelkoch ako frajeri. Čudujete sa, že Rusi a Američania európskych lídrov v tejto fáze rokovaní za spoločným stolom nechcú?
Európa sa z geopolitickej šachovnice vyradila sama. To neznamená, že ju do rokovaní v istej fáze nezapoja. Znamená to len toľko, že Spojené štáty, Rusko a Ukrajina vedú v súčasnosti veľmi intenzívne zákulisné vyjednávania o možnom ukončení vojny a všetkým stranám záleží na tom, aby boli úspešné, a nechcú to prekaziť európskou nevyspytateľnosťou, nečitateľnosťou a nezrelosťou.
Za nádejné považujem zákulisné informácie, že v Abú Dabí sa v súčasnosti nevyjednáva len o Donbase, ale že sa pripravuje „veľká dohoda“, ktorá by sa mala týkať bezpečnostného usporiadania celej Európy. Ak sa dospeje k takémuto riešeniu, naplnia sa moje slová, ktoré prízvukujem prakticky od začiatku vojny: že výsledkom tohto konfliktu nemôže byť len bilaterálna rusko-ukrajinská dohoda, ale nová bezpečnostná architektúra celej Európy, do ktorej bude zahrnuté aj Rusko. Preto treba diplomatom držať palce, aby čo najskôr dospeli k uspokojivému riešeniu a aby sa zastavilo nezmyselné ničenie Ukrajiny a vzájomné vraždenie, lebo nenávisť jedných zatvrdzuje Európe srdce a tvrdohlavosť druhých jej zatemňuje rozum.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
