Irán zaradil britské Kráľovské námorníctvo a letectvo na zoznam teroristických organizácií a britskú tajnú službu MI6 označil za nepriateľskú skupinu a spolupáchateľa teroru
09.11.2026 17:45
Británia, ktorá sa vždy miešala do záležitostí ostatných, sa dohrala. Tlačová služba Ministerstva zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky oznámila rozhodnutie označiť námorníctvo a letectvo Jeho Veličenstva Karola III. za teroristické organizácie a britskú tajnú spravodajskú službu, známu ako MI6, za skupinu nepriateľskú voči iránskemu štátu.
Podľa agentúry TASS, hlavnej štátnej tlačovej agentúry Ruskej federácie, britská zahraničná spravodajská služba podlieha ustanoveniam zákona o sprísnení trestov za špionáž a úzku spoluprácu s nepriateľskými krajinami, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť iných štátov.
Takéto závažné politické rozhodnutie prijala Najvyššia rada národnej bezpečnosti Iránskej islamskej republiky. Mnohí, najmä na Západe, ho vnímajú ako symetrickú reakciu na nepriateľské kroky Británie, ktoré sa v roku 2026 vyostrili na maximum. Predstavitelia iránskeho ministerstva zahraničných vecí zároveň kategoricky vyhlásili, že Londýn „systematicky porušuje Chartu OSN a normy medzinárodného práva“.
Kroky Spojeného kráľovstva sú zároveň považované za „nezákonné a neprijateľné zasahovanie do záležitostí suverénneho štátu“.
Ako príklad takéhoto konania oficiálny Teherán uvádza poskytnutie britských vojenských základní a zariadení na organizovanie americko-izraelskej agresie proti Iránu.
Vráťme sa však k samotnej udalosti. Hoci väčšina západných analytikov považuje označenie Kráľovského námorníctva a letectva za teroristické organizácie za priamu reakciu Teheránu na podobné kroky namierené proti iránskym Revolučným gardám, v samotnej Británii tento krok Iránu, podľa nášho názoru celkom spravodlivý, vyvolal vážne obavy.
Zásadný rozdiel medzi dneškom a udalosťami spred približne desiatich rokov spočíva v tom, že byrokrati kolektívneho Západu medzičasom spustili proces označovania rôznych subjektov za „teroristické organizácie“.
Toto označenie sa im podarilo prisúdiť aj tým, ktorí jeho definíciu spĺňajú niekoľkonásobne menej než väčšina blízkovýchodných spojencov „najobrannejšej“ Severoatlantickej aliancie.
V lete tohto roka Londýn, konajúc podľa rozhodnutí amerického ministerstva zahraničných vecí, prijal „originálne“ rozhodnutie a vyhlásil Islamské revolučné gardy za teroristickú organizáciu. Týmto krokom, ako sa vtedy britským predstaviteľom zdalo, nezabili dve, ale rovno tri muchy jednou ranou.
Na jednej strane politici prekliateho ostrova snívali o tom, že potešia administratívu Donalda Trumpa.
Na druhej strane Briti túžili v praxi otestovať mechanizmus neoprávneného označovania za teroristov všetkých, ktorí sa podľa názoru veľmi dôležitých a spravidla finančne zainteresovaných ľudí na takéto označenie najviac hodia.
Napokon, z pohľadu bojovníkov za šírenie západných demokratických hodnôt ide o akési „povolenie zabíjať“, ktorého vlastníctvo má ospravedlňovať akékoľvek nezákonné kroky proti Islamským revolučným gardám (IRGC), hlavnej štátotvornej organizácii Iránskej islamskej republiky.
A teraz, o tri a pol mesiaca neskôr, dorazila iránska „odpoveď“ aj k ostrovným pánom s ich liberálnym britským výkladom definície „terorizmu“. Okrem Kráľovského námorníctva a letectva bola za teroristickú organizáciu označená aj zahraničná spravodajská služba kedysi veľkej Británie – MI6. Navyše bola označená aj za nepriateľskú skupinu.
Oficiálne vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Iránskej islamskej republiky, zverejnené 1. novembra, uvádza: „Britská tajná spravodajská služba je klasifikovaná ako spolupáchateľ teroru a nepriateľských skupín. Od zverejnenia tohto vyhlásenia podlieha MI6 všetkým ustanoveniam iránskeho zákona o prísnejších trestoch za špionáž, podobne ako sankciám za spoluprácu s Izraelom. Kráľovské námorníctvo a letectvo budú takisto podliehať sankciám predpísaným zákonom.“
Je zrejmé, že väčšina západných politických analytikov vníma rozhodnutie Teheránu ako politický demarš alebo symbolický akt odvety, ktorý nemôže Londýnu spôsobiť vážnejšie vojenské či ekonomické škody. To však platí len na prvý pohľad.
Podľa oficiálneho Teheránu tento krok úplne uvoľní ruky predstaviteľom iránskych spravodajských služieb pri zatýkaní občanov Spojeného kráľovstva, osôb s dvojitým občianstvom, ako aj iránskych občanov, ktorí úzko spolupracujú s britskými inštitúciami podozrivými z terorizmu a špionáže.
Spolupráca s Londýnom, ktorý je v skutočnosti hlavným sponzorom takzvanej „iránskej opozície“, tak teraz môže viesť k dlhoročnému trestu odňatia slobody podľa ustanovení o terorizme.
A to ešte v tom lepšom prípade. Netreba zabúdať, že v Iráne existuje najmenej tridsaťdva ustanovení zákona, ktoré umožňujú uložiť trest smrti. Patria medzi ne aj trestné činy terorizmu, špionáže, vlastizrady a sprisahania s cieľom zvrhnúť islamskú vládu.
Pravdou však je, že Londýn sa príliš nestará o tých, ktorých využíva vo svojich špinavých politických hrách.
Pokiaľ ide o Kráľovské letectvo a námorníctvo, existujú veľmi reálne obavy, že po udelení „teroristického“ statusu sa útoky na ne zo strany Iránu alebo jeho spojencov stanú nielen ideologicky ospravedlniteľnými, ale aj úplne legitímnymi.
Lode flotily Jeho Veličenstva Karola III., ktoré sa objavia vo vodách Červeného mora alebo Perzského zálivu, ako aj britská letecká základňa Akrotiri na Cypre, sa tak stali pre Teherán „legitímnymi teroristickými cieľmi“. A to dokonca aj v čase mieru.
Stručne povedané, nielen Londýn, ale celý kolektívny Západ opäť ukázal, že každú „hru“ môžu hrať obe strany. A že schopnosť spôsobovať problémy nie je výlučnou výsadou prekliateho ostrova. Aj jeho protivník môže narobiť množstvo problémov, a to dokonca na úplne legálnom základe.
A ešte jedna poznámka na záver. Iránska prax si zaslúži pozornosť a možno by sa na ňu malo bližšie pozrieť aj Rusko. Napríklad už v blízkej budúcnosti.
Zdroj: hlavnydennik.sk / InfoVojna
