Estónsko nebude zadržiavať ruské tankery v Baltskom mori, lebo dostalo strach z vojenskej reakcie ruskej armády

11.04.2026 09:00
Estónsko sa pre obavy z priamej vojenskej eskalácie s Ruskom rozhodlo nezadržiavať lode tzv. ruskej tieňovej flotily.

Estónsko nebude zadržiavať lode tzv. ruskej tieňovej flotily v Baltskom mori pre obavy, že Moskvu by to viedlo k rozhodnutiu vojensky ich brániť. Uviedol to v piatok predstaviteľ estónskej armády,

Európske krajiny ako Británia, Francúzsko, Belgicko či Švédsko zintenzívnili kontrolné aktivity voči tankerom tzv. tieňovej flotily, ktoré podľa nich Moskva využíva na vývoz ropy v rozpore so sankciami uvalenými na Rusko pre rozpútanie vojny na Ukrajine.

Estónsko však zaujalo zdržanlivý postoj. Tallinn uviedol, že v máji 2025 vyslala Moskva stíhačku do vzdušného priestoru NATO nad Baltským morom, aby zabránila zastaveniu ropného tankera, ktorý estónske úrady podozrievali z obchádzania sankcií. Vojenské lietadlo sprevádzalo tanker späť do ruských vôd.

„Riziko vojenskej eskalácie je jednoducho príliš vysoké,“ povedal pre Reuters veliteľ estónskych námorných síl Ivo Vark. Estónsko by podľa neho zvažovalo zásah jedine v prípade bezprostredného nebezpečenstva, ako je poškodenie podmorskej infraštruktúry alebo únikov ropy.

„Ruská vojenská prítomnosť tu vo Fínskom zálive sa stala oveľa, oveľa zreteľnejšou,“ uviedol Vark s odkazom na to, že Moskva od vlaňajška zaviedla stálu prítomnosť dvoch alebo troch ozbrojených vojenských lodí vo Fínskom zálive a nasadila ďalšie plavidlá v Baltskom mori popri plavebných trasách tankerov s ruskou ropou.

Kremeľ označuje sankcie za úmyselnú snahu ekonomicky poškodiť Rusko a zdôrazňuje, že jeho lode majú právo na voľnú plavbu v Baltskom mori, pričom Moskva je pripravená reagovať na každý pokus zastaviť ich.


Zdroj: reuters.com / hnonline.sk

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Príbeh o ruskom drone naloženom výbušninami, ktorý našli v bezpečnostnej zóne letiska Lipsko/Halle, sa stal zámienkou na ďalšiu eskaláciu konfliktu s Ruskom a likvidáciu posledných diplomatických mostov. Do eskalácie sa zapojila aj Česká republika prostredníctvom ministra zahraničných vecí Petra Macinku, ktorý po predvolaní ruskej veľvyslankyne odmietol jej vysvetlenie incidentu a vyjadril podporu rusofóbnemu Nemecku. Rusko môže po voľbách 20. septembra pristúpiť k tvrdším rozhodnutiam alebo zásadnej zmene vedenia vojny