Európa by si podľa fínskeho exprezidenta Sauliho Niinistöa mala brať príklad z Donalda Trumpa a priamo rokovať s Ruskom
11.11.2025 20:00
Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vyjadril presvedčenie, že lídri európskych štátov by mali nasledovať príklad amerického prezidenta Donalda Trumpa a hovoriť priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
“I still see something rather absurd in the situation where Europeans declare that they won’t talk to the war criminal Putin, yet Trump talks to him and then we go and listen to find out what they discussed,” Sauli Niinistö said.https://t.co/kQcgnIEFY0
— The Moscow Times (@MoscowTimes) November 11, 2025
„Je tak trochu absurdné, keď Európania tvrdia, že nebudú hovoriť s vojnovým zločincom Putinom,“ povedal exprezident fínskej televízii Yle na podujatí v Helsinkách.
Trump podľa neho udržiava s Putinom kontakt a európski lídri si až následne vypočujú, o čom tí dvaja rokovali.
„Sme do istej miery znepokojení, že o Európe rokujú bez účasti Európy,“ povedal Niinistö, ktorý bol prezidentom Fínska, keď vstúpilo v roku 2023 do NATO. Bolo by podľa neho rozumné, keby Európania s Ruskom sami rokovali.
Naopak, niekdajší fínsky veľvyslanec v Rusku Hannu Himanen sa podľa Yle vyjadril zdržanlivo k návrhu bývalej hlavy štátu. Podľa jeho názoru komunikácia na vysokej úrovni medzi lídrami, nehovoriac o fyzických stretnutiach, by bola v dohľadnej budúcnosti neprimeraná a slúžila by viac záujmom Ruska ako Európy.
Namiesto toho Himanen navrhol, aby európske krajiny zvolili spoločný postup, napríklad v podobe vymenovania osobitného vyslanca pre Rusko, ktorého úlohou by bolo riadiť diplomatický proces zameraný na ukončenie vojny na Ukrajine. Išlo by teda o podobnú pozíciu, akú má za USA Steve Witkoff.
Niinistö, ktorý pôsobil v prezidentskej funkcii rokoch 2012 až 2024, bol podľa DPA považovaný za dôležitú spojku medzi EÚ a Putinom. Napriek rastúcemu napätiu s Moskvou sa dlho snažil udržať otvorené komunikačné kanály s Kremľom. S Putinom telefonoval aj krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Posledný z predstaviteľov EÚ, ktorý s Putinom hovoril priamo, bol francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom júla tohto roka. Predtým telefonoval s Putinom bývalý nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vlani v novembri. Na Scholza sa vtedy zniesla vlna kritiky, okrem iného preto, že takáto komunikácia podkopáva snahy o izoláciu ruského lídra.
Trump sa od svojho januárového návratu do Bieleho domu snaží ukončiť vojnu na Ukrajine. V predvolebnej kampani tvrdil, že to dokáže do 24 hodín, odvtedy však viackrát pripustil, že urovnať konflikt je zložitejšie, než pôvodne očakával. V poslednom čase tiež opakovane vyjadroval nespokojnosť s prístupom Putina za to, že odmieta pristúpiť na prímerie, a zrušil ich plánovaný summit v Budapešti.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
