Financial Times: EÚ nakupuje rekordné množstvo skvapalneného plynu z Ruska

13.07.2026 09:30
Krajiny Európskej únie v prvom polroku 2026 doviezli z ruského projektu Jamal LNG rekordných 9,89 milióna ton skvapalneného zemného plynu.

Európske krajiny v prvej polovici roka 2026 dosiahli rekord v dovoze skvapalneného zemného plynu z ruského závodu Jamal LNG. Informuje „Financial Times“ s odvolaním sa na údaje analytickej spoločnosti „Kpler“.

„V prvej polovici roka 2026 Európa doviezla zo závodu Jamal LNG viac skvapalneného zemného plynu ako kedykoľvek predtým, pričom pred zákazom dovozu absorbovala prakticky všetku produkciu projektu,“ píše sa v správe.

Nákupy dosiahli 9,89 milióna ton – o 18% viac ako v rovnakom období minulého roka. Odhaduje sa, že európski kupujúci za tieto dodávky zaplatili až 6 miliárd eur.

„Tieto čísla zdôrazňujú kľúčovú úlohu, ktorú Európa naďalej zohráva pri udržiavaní prevádzky hlavného ruského energetického zariadenia, keďže vojna pokračuje už piaty rok,“ upozorňujú noviny.

Podľa analytickej spoločnosti Kpler boli najväčšími odberateľmi Francúzsko s 3,6 milióna ton, Belgicko s 2,9 milióna ton a Španielsko s 2,7 milióna ton. Mimovládna organizácia Urgewald odhaduje, že Európa za tieto dodávky zaplatila približne šesť miliárd eur.

Hlavným motorom prudkého rastu je takzvaný „front-loading“. Európske energetické spoločnosti sa predzásobujú pred úplným zákazom dovozu ruského LNG na základe dlhodobých kontraktov, ktorý v EÚ vstúpi do platnosti 1. januára 2027. Krátkodobé (spotové) zmluvy sú zakázané už od apríla 2026.

Globálny trh s energiami výrazne zasiahlo uzavretie Hormuzského prielivu a výpadky dodávok z Kataru. Európski odberatelia preto hľadali rýchlu a dostupnú náhradu, ktorú našli práve v ruskom Arktickom plyne.


Zdroj: ft.comsk.news-front.su / InfoVojna



 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Príbeh o ruskom drone naloženom výbušninami, ktorý našli v bezpečnostnej zóne letiska Lipsko/Halle, sa stal zámienkou na ďalšiu eskaláciu konfliktu s Ruskom a likvidáciu posledných diplomatických mostov. Do eskalácie sa zapojila aj Česká republika prostredníctvom ministra zahraničných vecí Petra Macinku, ktorý po predvolaní ruskej veľvyslankyne odmietol jej vysvetlenie incidentu a vyjadril podporu rusofóbnemu Nemecku. Rusko môže po voľbách 20. septembra pristúpiť k tvrdším rozhodnutiam alebo zásadnej zmene vedenia vojny