Finančné inštitúcie napojené na USA a izraelský sionistický režim v regióne Blízkeho východu budú ďalším cieľom iránskych vojenských útokov

11.03.2026 11:30
Hrozba zvyšuje riziko najmä pre veľké finančné uzly ako Dubaj (SAE), Saudskú Arábiu a Bahrajn, kde sídli množstvo medzinárodných bánk. V noci z 10. na 11. marca 2026 zasiahla administratívnu budovu Bank Sepah v Teheráne raketa.

Spoločné iránske vojenské velenie v stredu oznámilo, že banky a finančné inštitúcie na Blízkom východe budú cieľom útokov. Hovorca veliteľstva Ebrahim Zolfaghari vyzval ľudí na Blízkom východe, aby sa nezdržiavala v okruhu najmenej jedného kilometra od bánk a finančných centier patriacich „nepriateľským režimom“. Podľa Zolfaghariho ide o reakciu na úder na iránsku banku zo strany Spojených štátov a Izraela.

„Týmto nelegitímnym a neobvyklým vojenským činom nám dal nepriateľ zelenú na zameranie ekonomických centier a bánk patriacim USA a sionistickému režimu (Izraelu) v regióne,“ uviedol hovorca. „Američania by od nás mali očakávať bolestivú a odvetnú akciu,“ dodal.

Ide o priamu reakciu na nočný letecký úder (pripisovaný USA a Izraelu) na administratívnu budovu iránskej štátnej banky Bank Sepah v Teheráne, pri ktorom podľa iránskych médií zahynulo niekoľko zamestnancov.

Iránske médiá pred týmto oznamom informovali, že pri izraelsko-amerických náletoch v Teheráne zahynuli pracovníci miestnej banky.

Útok na iránsku banku prišiel v 12. deň prebiehajúceho vojenského konfliktu, ktorý sa rozpútal 29. februára 2026.  Banka Sepah, ktorá je pod kontrolou IRGC (Iránske revolučné gardy), bola v poslednom roku opakovane terčom útokov.

Súbežne s fyzickým útokom boli od 10. marca 2026 (cca 2:00 miestneho času) hlásené rozsiahle výpadky mobilného bankovníctva a internetových služieb Bank Sepah a Bank Melli.

Iránske vojenské veliteľstvo Khatam al-Anbiya označilo útok za dielo USA a Izraela.

Hrozba zvyšuje riziko najmä pre veľké finančné uzly ako Dubaj (SAE), Saudskú Arábiu a Bahrajn, kde sídli množstvo medzinárodných bánk.

Prezident islamskej republiky Masúd Pezeškiján pritom v stredu vyhlásil, že jeho režim sa pri svojich útokoch zameriava len na vojenské základe v regióne, ktoré USA a Izrael využili na údery proti Iránu. Pezeškiján tiež tvrdil, že Teherán nemá záujem o konflikt so svojimi susedmi.

Rusko pokračuje v dialógu s vedením Iránu, ale stretnutie prezidenta Vladimira Putina s jeho iránskym kolegom Masúdom Pezeškijánom je z dôvodu aktuálnej situácie na Blízkom východe sotva možné, vyhlásil v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Putin telefonoval v utorok so svojím iránskym náprotivkom, pričom zdôraznil svoju podporu čo najskoršej deeskalácii konfliktu na Blízkom východe a jeho vyriešeniu prostredníctvom politických prostriedkov.


Zdroj: cas.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: „Keď sa ráno zobudíte a zistíte, že žijete v krajine, ktorá považuje za prijateľné zabíjať nielen dôstojníkov, ale aj ich dcéry, potom taká krajina nestojí za obranu,“ tvrdí Tucker Calrson vo svojom podcaste, v ktorom rozoberá prečo Izrael robí všetky rozhodnutia, bombardovanie dievčenskej školy v Iráne, Američanoch, ktorí zomierajú kvôli izraelskej vojne, rade Donaldovi Trumpovi ako z toho von od penzionovaného plukovníka americkej armády Douglasa MacGregora, možnosti vyslania amerických pozemných jednotiek do Iránu, hrozbe jadrovej vojny, ale aj o názoroch americkej armády na vojnu a o budúcnosti Spojených štátov

VIDEO: Jozef Banáš o politikoch, krojoch, slovenských europoslancoch, ktorí v Bruseli nadávajú na svoju vlasť, o nadmernom používaní a preberaní množstva anglicizmov namiesto používania slovenských výrazov, ale aj o nehoráznom vyjadrení Magdy Vášáryovej, ktorá Boženu Slančíkovú-Timrava označila za starú komunistku, o tom, ako ju „vymyslel“ za veľvyslankyňu v Ralúsku, ale aj o tom, že národ, ktorí nerozmýšľa je ľahko ovládateľný a o tom, že ľudia už majú plné zuby škriepok a konfrontácie

Eurokomisia na rozdiel od USA odmieta zrušenie sankcií na ruskú ropu. Viktor Orbán v snahe vyhnúť sa prudkému nárastu cien energií žiadal šéfku eurokomisie aj predsedu Európskej rady zastaviť všetky sankcie týkajúce sa ruských energetických surovín. Ľudia v Európe tak budú musieť platiť vyššie ceny len preto, že eurokrati v Bruseli chcú bez ohľadu na záujmy priemyslu a občanov členských štátov EÚ naďalej vyvíjať maximálny tlak na Rusko. Podľa maďarského premiéra hrozí pre ukrajinskú blokádu a vojnu na Blízkom východe globálna energetická kríza. „Európska únia musí konať, aby zabezpečila nepretržité dodávky energie a stabilizovala ich ceny,“ uviedol šéf maďarskej vlády