Fond na podporu umenia sa rozhodol finančne podporiť spravodajské portály Hlavné správy a Hlavný denník
03.05.2026 13:00
Fond na podporu umenia sa v stredu rozhodol prideliť dotáciu v rámci grantovej schémy pre periodiká aj Hlavným správam a Hlavnému denníku.
Predstavte si nasledovné. Je rok 2022 a odborná komisia Fondu na podporu umenia (FPU) rozhodne. V rámci svojej grantovej schémy pre časopisy a magazíny dá 40-tisíc Denníku N. A k tomu 25-tisíc denníku Sme.
Toto sa našťastie nestalo. Keby sa to však stalo, väčšina našich čitateľov by sa voči tomu búrila. Podobná trúfalosť, teda podpora progresivizmu naklonených denníkov rok pred voľbami, by pravdepodobne negatívne zarezonovala aj u menšieho percenta podporovateľov týchto dvoch médií.
Zarezonovala by napríklad preto, že ani pri prižmúrených obidvoch očiach online spravodajstvo nemožno považovať za umenie. Samotný podprogram FPU, v rámci ktorého sa udeľujú dotácie časopisom, je určený „pre tlačené a internetové periodiká, ktoré sa zameriavajú na vydávanie esejí, recenzií, prekladov odborných textov, reportáží, glos, rozhovorov, fejtónov alebo ukážok nových diel z jednej alebo viacerých oblastí umenia a kultúry“. Slová „umenie a kultúra“ som naschvál zvýraznila.
No je tu ešte iný aspekt. Zmyslom umelecko-kultúrnych fondov by predsa mala byť podpora najmä pre také kultúrne hodnotné projekty, ktoré si nevedia na seba dostatočne zarobiť. A hoci spravodajské weby s vysokou dennou čítanosťou nie sú zlaté teľa, stále ide zväčša o zárobkové záležitosti.
Mimochodom, princíp nekomerčnosti sa v FPU nedodržiaval ani pred zmenou zákona z dielne SNS. Zoberme si napríklad každoročné dotácie pre festival Pohoda. Ale to teraz nechajme bokom.
Test Denníkom N už teda máme za sebou, takže poďme k veci. Fond na podporu umenia sa v stredu rozhodol prideliť dotáciu v rámci grantovej schémy pre periodiká aj Hlavným správam a Hlavnému denníku. To už nie je fikcia. Hlavné správy dostanú 25-tisíc a Hlavný denník 40-tisíc.
Nerozhodla o tom však odborná komisia, ktorá žiadosti oboch vydavateľov (Heuréka Evolution, s.r.o.; Verbina OZ) odporúčala nepodporiť. Rozhodla rada FPU, kde majú väčšinu nominanti ministerstva kultúry. Tá odporúčanie odbornej komisie nerešpektovala.
Keď sme správu o takto pridelených financiách uverejnili, bola som zvedavá na reakcie z nám blízkeho názorového spektra. Našla som približne tri typy. Zhrniem ich a zjednoduším ako škodoradosť: „A teraz progresívcov porazí“, radosť: „Tak je to správne, pretože doteraz išli dotácie z FPU progresivistom a úchylákom“, a rozpaky: „Kto je pri moci, dáva svojim, a nemalo by to tak byt“.
Prvé dve reakcie nášho „tábora“, hoci na táborové hry si pripadám stará, asi nemusím komentovať. Čitatelia už možno pochopili, že pridelenie dotácie z Fondu na podporu umenia dvom spravodajským webom nepovažujem za správne.
No chcela by som sa pristaviť pri tretej, pretože tak ľahšie premostím na problém so súčasným stavom FPU. „Kto je pri moci, dáva svojim“ v prípade Fondu na podporu umenia tiež neplatí. Alebo to teda v minulosti neplatilo. Túto inštitúciu jej zakladatelia navrhli tak, aby bola čo najmenej závislá od politikov. Preto pred zmenou zákona o žiadostiach rozhodovali vylosovaní členovia odborných komisií. Ľudí sediacich v odborných komisiách mohli nominovať aj profesné organizácie a občianske združenia, pričom o ich prijatí ako hodnotiteľov rozhodovala rada, v ktorej nemali väčšinu nominanti ministerstva.
Samozrejme, ako sme to už mnohokrát kritizovali, FPU bol síce nezávislý od politikov, no nevyhol sa závislosti od ideológie. Bolo to aj progresívnym nastavením samotného kultúrno-umeleckého sveta. Pokiaľ veľká väčšina uznávaných umelcov a pracovníkov v kultúre je ľavicovo-progresívna a do odborných komisií sa vyberajú uznávaní umelci a pracovníci v kultúre, ako to asi môže dopadnúť? Ako ľavicovo-progresívna enkláva, podporujúca ideologicky príbuzné projekty.
Preto bolo načase niečo s tým urobiť. Lenže spôsob, ako sa situáciu rozhodla riešiť Slovenská národná strana, bol nešťastný. Keď sa ešte len vymýšľali zmeny vo Fonde na podporu umenia, kolega pred nimi varoval. Hovoril, že nemáme jednu „sektu“ nahradiť druhou. Jeho slová sa viac-menej potvrdili, pretože SNS chcela ideologickú nezávislosť nastoliť pomocou nastolenia politickej závislosti.
Po zmene zákona z dielne SNS tak o žiadostiach rozhodovali najprv odborné komisie, ktoré však mohla prehlasovať rada FPU. A v rade FPU, ako som už spomínala, majú väčšinu ministerskí nominanti.
Roman Michelko pri predstavovaní zmien zákona argumentoval tým, že veto rady bude slúžiť práve na stopku pre najväčšie zvrátenosti či „zhovadilosti“. Myšlienka to bola pekná, no zákon žiadnu podobnú podmienku členom rady nedáva. Priznáva im iba plnú právomoc podľa svojho uváženia podporiť či nepodporiť projekty.
Okrem toho, že zmena zákona nebola premyslená, nemyslela ani do budúcnosti. Pokiaľ by sa vymenila vláda, logicky by sa vymenili aj ministerskí nominanti v rade FPU. A Fond na podporu umenia by tak bol už od progresivizmu závislý nielen cez odborné komisie, teda ideologicky, ale aj aj politicky. To by teda naozaj nebola veľká výhra.
No a bonusom je, že hoci politická nezávislosť FPU padla, nepodarilo sa zamedziť podpore poklesnutých projektov. Hoci sa od zmeny zákona dúhových alebo krajne ľavicových projektov podporilo menej než predtým, niektoré aj tak prekĺzli. Dotáciu z FPU tak po zmene zákona získali napríklad „ples hanby“ Ball of Shame alebo magazín Queer Youth Slovakia.
A k tomu ešte najnovšie FPU podporil nielen spravodajské weby, ale aj neexistujúce časopisy alebo také, ktorých vydavatelia sú v konflikte záujmov.
Takže áno, progresívne denníky po podpore FPU pre Hlavné správy a Hlavný denník možno porazí. Hystéria progresivistov však nie je najlepším meradlom správnosti. Poráža ich totiž permanentne. Omnoho lepším lakmusovým papierikom je vlastná hlava.
